- aktualizované 12. februára 18:41
Špecializovaný trestný súd v Pezinku v kauze údajného falšovania miliónových zmeniek vyhlásil dokazovanie za ukončené. Nestotožnil sa tak s názorom obhajcov dvojice obžalovaných, že v prípade je potrebné ďalšie dokazovanie v podobe výsluchov svedkov alebo čítania listín.
Obžalobe z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov a zo zločinu marenia spravodlivosti v tomto prípade čelia väzobne stíhaný podnikateľ Marian Kočner a bývalý riaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko.
Rozsudok v kauze zmenky vynesie Špecializovaný trestný súd pravdepodobne 27. februára. Predseda senátu po ukončení záverečných rečí procesných strán hlavné pojednávanie odročil práve na tento termín.
Kočner by mal zaplatiť aj pokutu
Prokurátor Ján Šanta vo svojej záverečnej reči povedal, že zmenky v hodnote skoro 70 miliónov eur, ktorých vyplatenia sa v minulosti domáhal obžalovaný Kočner, v roku 2000 neexistovali. S najväčšou pravdepodobnosťou boli vytvorené až v roku 2016.
Súd v kauze zmenky: Rusko hovorí o tendenčnom procese, Kočner kritizoval prokurátora (foto)
Obžalovaným, teda Kočnerovi a Ruskovi, zároveň navrhol tresty po 20 rokov väzenia. Kočner by podľa prokurátora mal zároveň zaplatiť pokutu vo výške 300-tisíc eur.
Prokurátor zdôraznil, že ak by zmenky existovali skôr, museli by o nich vedieť niektorí svedkovia, ktorí v tejto veci vypovedali pred súdom.
Ani bývalí predstavitelia spoločnosti Markíza, ktorá mala podľa verzie obžalovaných Kočnera a Ruska za vyplatenie zmeniek ručiť, ako Zuzana Ťapáková, Václav Mika a Vladimír Repčík alebo vlastníci obchodných podielov Silvia Volzová a Ján Kováčik, podľa svojich výpovedí nemali o zmenkách vedomosť. „Z výpovedí vyplynulo, že do roku 2016 zmenky nikto nikdy nevidel,“ povedal Šanta.
Komunikácia z aplikácie Threema
Motiváciou na vytvorenie falošných zmeniek bola podľa Šantu závisť Kočnera. Ten sa totiž dozvedel, že podnikatelia Ján Kováčik a Milan Fiľo dostali za predaj svojich obchodných podielov v Markíze oveľa vyššie sumy, ako dostal on v roku 2000 pri urovnaní kauzy Gamatex.
Zatiaľ čo Kočner v roku 2000 za odpredaj svojho podielu zinkasoval 80 miliónov vtedajších korún, podnikatelia ich predali za stovky miliónov. Motiváciou Ruska zase podľa prokurátora bolo, že o financie, ktoré získal predajom svojho podielu neskôr, prišiel a mal finančné problémy.
Prokurátor tiež zdôraznil, že v prípade bolo vykonané vyčerpávajúce znalecké dokazovanie. Poukázal pritom napríklad na posudok písmoznalkyne Eriky Strakovej, podľa ktorej boli zmenky Ruskom podpísané najskôr v roku 2013.
Šanta tiež poukázal na komunikácie z aplikácie Threema, kde si obžalovaný Kočner s bývalou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou vybavoval, ako má v spore o vyplatenie jednej zo zmeniek rozhodnúť sudkyňa Okresného súdu Bratislava V Zuzana Maruniaková. „Z komunikácie jednoznačne vyplynulo, ako má sudkyňa Mariniaková rozhodnúť,“ povedal Šanta.
Zároveň vyzdvihol jednu zo správ v znení „Nech robí (Maruniaková, pozn. SITA), čo má, lebo skončí na Kuciaka“ ako životné krédo Kočnera. Takisto Šanta poukázal na komunikáciu Kočnera s Ruskom. Napriek tomu, že v dobe komunikácie boli obaja protistranami, v civilnom konaní pred súdom si podľa neho spolu zlaďovali výpovede.
Finančná núdza, bohatstvo a moc
Obžalovaní Kočner a Rusko sa v kauze údajného falšovania miliónových zmeniek sťažujú na priebeh trestného procesu, pretože „nejde podľa ich predstáv“. Uviedol to vo svojej záverečnej reči právny zástupca spoločnosti Markíza Slovakia Daniel Lipšic.
Reagoval tým na medializované vyhlásenia Ruska, podľa ktorého proces ovplyvňuje napríklad Veľvyslanectvo USA na Slovensku, obžalovaným nie je umožnené predkladať dôkazy v ich prospech a o výsledku je už rozhodnuté. Podľa Lipšica dôvodom na takéto vyhlásenia je, že trestný proces sa vyvíja inak ako civilný proces o vyplatenie zmeniek na Okresnom súde Bratislava V.
Tam podľa neho mali obžalovaní „všetko pod kontrolou“, keďže sudkyňa dostávala inštrukcie od bývalej štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej po jej poradách s Kočnerom.
Tvrdenia obžalovaných, že zmenky vznikli v roku 2000 v rámci riešenia sporu o Markízu, podľa Lipšica vyvracajú výpovede svedkov ako aj znalecké dokazovanie. Usvedčujú ich tiež komunikácie v aplikácii Threema. „Ani svedkovia obhajoby verziu obžalovaných nepotvrdili,“ uviedol s tým, že vina obžalovaných je v tomto prípade preukázaná bez akejkoľvek výraznej pochybnosti.
Motiváciou Ruska spáchať žalované skutky, boli podľa Lipšica existenčné problémy, najmä finančná núdza. U Kočnera je podľa neho dôvodom túžba po bohatstve a moci.
Dohoda o utajení zmeniek
Obžalovaný Marian Kočner tvrdí, že s bývalým riaditeľom TV Markíza Pavlom Ruskom mali dohodu, že o existencii miliónových zmeniek nikomu nepovedia. Kočner to uviedol vo svojej záverečnej reči. „Prečo by som to mal niekomu rozprávať, aby ma nejaký Specnaz (ruské špeciálne jednoty, pozn. SITA) uniesol a donútil ma mu ich dať,“ povedal obžalovaný. Táto dohoda je podľa neho dôvodom, prečo o existencii zmeniek nevedeli viacerí svedkovia, ktorí na súde vypovedali.
O existencii zmeniek však podľa neho vedeli svedkovia Viera Rusková a Ján Kováčik. Rusková je však podľa Mariana K. spochybňovaná, pretože je exmanželkou obžalovaného Pavla R. Pokiaľ ide o podnikateľa Kováčika, ten podľa Mariana K. spomínal „osobný dlh Pavla Ruska“ a tiež spomenul, že tento problém riešil s právnikom Ernestom Valkom. „Pre mňa je výpoveď Jána Kováčika hlavným dôkazom toho, že zmenky existovali. Lepším svedkom by bol len Ernest Valko,“ uviedol Marian K.
Rusko spojil zmenky s Kuciakom
Obžalovaný Pavol Rusko vo svojej záverečnej reči zopakoval tvrdenia z občianskoprávneho konania o vyplatenie zmeniek a tiež zo začiatku trestného konania v tejto veci. Zmenky podľa vlastných slov vystavil v roku 2000 ako spôsob riešenia kauzy Gamatex, ktorá zahŕňala spor o vlastníctvo Markízy. Jeho vtedajšia obchodná partnerka Sylvia Volzová totiž podľa neho uznala neexistujúcu pohľadávku voči Silošovi Pohankovi. Od Pohanku pohľadávku prebrala spoločnosť Gamatex Mariana Kočnera, pričom následným rozhodnutím súdu prešiel na spoločnosť majetok spoločnosti Markíza Slovakia. V tejto súvislosti podľa obžalovaného hrozila spoločnosti aj strata vysielacej licencie.
Pavol Rusko taktiež skonštatoval, že jeho priznanie sa k vystaveniu zmeniek mohlo spôsobiť to, že čelí obžalobe z prípravy vraždy Sylvie Volzovej. Takisto s kauzou zmenky spojil aj obžalobu Mariana Kočnera v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Podľa neho môže byť za celou vecou expríslušník Slovenskej informačnej služby Peter Tóth, ktorý mohol byť „nasadený na Mariana Kočnera„. „Všetky tri kauzy spolu súvisia, sú menedžované,“ povedal.
Nevypovedala Volzová ani LaPorte
So svojimi záverečnými rečami vystúpili aj obhajcovia obžalovaných Marek Para a Michal Mandzák a zamerali sa na nemožnosť vykonať navrhnuté dôkazy.
Para v tejto súvislosti skonštatoval, že jedným z podstatných svedkov v tomto prípade je bývalá obchodná partnerka obžalovaného Ruska Sylvia Klaus-Volzová. Tá sa pojednávania v kauze zmenky nezúčastnila, pričom argumentovala obavami o svoju bezpečnosť a strachom z Ruska.
Preto sa na pojednávaní čítala len jej výpoveď z prípravného konania. Podľa Paru však na výsluchu, ktorý sa uskutočnil v nemeckom Stutgarte, obhajcovia napríklad svedkyni nemohli klásť otázky. Takýto výsluch teda podľa obhajoby nebol zákonný.
„Pár dní predtým pritom v inej veci vypovedala,“ povedal Para a poukazoval na kauzu objednávky vraždy Volzovej. V tejto veci totiž prišla na Slovensko vypovedať na súd.
Obhajoba tiež namieta, že nemala možnosť vypočuť amerického znalca Geralda LaPorteho. Jeho výsluch bol na súde naplánovaný, nedostavil sa však pre americké sankcie uvalené na Mariana K. Z tohto dôvodu sa jeho posudok na súde len prečítal.
Obhajoba však argumentovala, že po získaní povolenia od americkej vlády, by znalec mohol vypovedať. „Najlepšie by svoje závery vysvetlil pán LaPorte,“ povedal advokát Mandzák.
Obhajcovia obžalovaných ešte v stredu ráno súdu navrhovali výsluch ďalších svedkov a čítanie znaleckých posudkov. Senát však skonštatoval, že navrhnuté dôkazy do prípadu nemôžu vniesť nič nové.
Séria občianskoprávnych pojednávaní
Trestnému procesu predchádzala séria občianskoprávnych pojednávaní, v ktorých Kočner požadoval vyplatenie zmeniek údajne vystavených v roku 2000. Žalovaným v prvom rade bol Rusko. Keďže ten uviedol, že na vyplatenie nemá potrebné finančné prostriedky, zaplatiť by ich musela spoločnosť Markíza – Slovakia ako žalovaný v druhom rade.
Markíza dlhodobo spochybňuje pravosť zmeniek a najmä tvrdenie, že boli podpísané v roku 2000. Taktiež argumentovala, že Rusko pri predaji svojho vlastníckeho podielu v spoločnosti kupujúcim zatajil podpis zmeniek a tie neboli registrované v účtovných dokladoch.
Predložené znalecké posudky
Takisto podľa Markízy neevidovali vlastníctvo zmeniek ani spoločnosti Kočnera, ktoré ich údajne vlastnili, konkrétne Inkasný servis a neskôr Správa a inkaso zmeniek. Markíza sa tiež odvoláva na znalecký posudok vypracovaný Národnou kriminálnou agentúrou, ktorý spochybňuje, že zmenky boli podpísané v roku 2000.
Ešte v občianskoprávnom konaní spoločnosť navrhovala skúmanie zmeniek zahraničným expertom, súd to však zamietol a v prípade jednej zo zmeniek v hodnote viac ako osem miliónov eur dal za pravdu žalobcovi. Markíza sa však odvolala.
Zmenky vraj boli súčasťou urovnania sporu
Rusko trvá na svojej verzii, že zmenky boli súčasťou urovnania kauzy Gamatex. Pokiaľ by ich ako vtedajší riaditeľ televízie nevystavil, mohlo to podľa neho ohroziť existenciu Markízy a hrozila by jej strata licencie. S návrhom na vystavenie zmeniek prišiel podľa obžalovaných advokát Ernest Valko, ktorý bol vtedy členom licenčnej rady.
Viacerí bývalí predstavitelia Markízy však pred súdom popreli, že by o existencii zmeniek vedeli. Rusko to vysvetľuje tým, že zmenky neuviedol v účtovníctve, keďže bolo podľa neho vinou jeho vtedajšej spoločníčky Sylvie Volzovej v zlom stave.
Volzovú pritom viní aj z uznania neexistujúceho dlhu, pre ktorý sa podľa neho televízia dostala do dražby. O zmenkách tiež Rusko nepovedal novým majiteľom Markízy, ktorým predal svoj vlastnícky podiel. Dôvodom podľa neho bolo, že si myslel, že dlh bude môcť uhradiť sám.