- aktualizované 8. decembra, 11:23
Súdny dvor Európskej únie (EÚ) v utorok 8. decembra zamietol sťažnosť Poľska a Maďarska proti európskej smernici o vysielaných pracovníkoch. Podľa smernice sa na zamestnancov vyslaných do inej členskej krajiny únie vzťahuje rovnaká sociálna ochrana ako na domácich pracovníkov.
Zmenu s cieľom posilniť práva vysielaných zamestnancov schválili v roku 2018 Európsky parlament (EP) a Európska rada. Dovtedy platilo, že na týchto pracovníkov sa vzťahovali „minimálne mzdové tarify“ stanovené hostiteľským štátom.
Novelizovaná smernica zaviedla pojem „odmeňovanie“, ktorý je širším pojmom než minimálna mzda. Súd považuje tento postup za oprávnený, najmä vzhľadom na „vývoj vnútorného trhu po postupnom rozširovaní únie“.
Žiadne skracovanie mzdy
„Normotvorca únie mohol pristúpiť k prehodnoteniu záujmov podnikov, ktoré využívajú slobodu poskytovať služby, a záujmov ich pracovníkov vyslaných do hostiteľského členského štátu, aby sa zabezpečilo, že táto sloboda poskytovať služby sa uskutočňuje za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi týmito podnikmi a podnikmi so sídlom v tomto štáte,“ uviedol súdny dvor v tlačovej správe.
Šikuta: Sudca nemá dostávať odmeny za svoju prácu, spravodlivosť nie je firma
Ťažiskom reformy bola zásada, že občania EÚ dočasne pracujúci v inom členskom štáte musia dostávať rovnakú mzdu ako domáci zamestnanci. Mzdu vysielaných pracovníkov nemožno skracovať o náklady súvisiace s vycestovaním, ubytovaním a stravou.
Poľsko s Maďarsko žiadali vyhlásenie neplatnosti
Vyslať zamestnanca na výkon práce do zahraničia možno najdlhšie na 12 mesiacov, v mimoriadnych prípadoch to môže byť 18 mesiacov. Varšava a Budapešť od najvyššieho súdneho tribunálu EÚ žiadali, aby zmeny smernice vyhlásil za neplatné.
V konaní pred súdnym dvorom sa na stranu Európskeho parlamentu a Rady postavili Európska komisia a členské štáty Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Švédsko.