Súdy začínajú čoraz viac poukazovať na prešľapy a procesné chyby orgánov činných v trestnom konaní. V prípade prokurátora špeciálnej prokuratúry Petra Kysela to už dokonca vyústilo do začatia disciplinárneho konania pre jeho nečinnosť v kauze Judáš.
Kritike zo strany najvyššieho súdu sa však nevyhol ani prokurátor Rastislav Hruška v kauze Dobytkár. Problémom je zväčša dĺžka trvania jednotlivých úkonov a „vyčkávanie“.
Lipšic a Kysel odmietajú osobné útoky a vyhrážky pre ich prácu, zareagovali tak na Ficove slová
V prípade Kysela totiž súd konštatoval, že urobil chybu, keď ako dozorujúci prokurátor 57 dní ignoroval žiadosť o prepustenie na slobodu obvineného Jozefa Reháka. V uznesení, ktoré má redakcia portálu Webnoviny.sk k dispozícii, sa konštatuje, že „zo subjektívnych dôvodov nebolo rozhodnuté urýchlene, prednostne a bez meškania“.
Najvyšší súd: Už nemôžeme zatvárať oči
Rovnako sa v ňom uvádza, že Najvyšší súd SR už „nemôže ,zatvárať oči‘ nad flagrantným porušením týchto lehôt a jednoducho len ,zhojiť‘ takýto stav konštatovaním, že k porušeniu zákona síce došlo, ale nemôže s tým nič robiť“.
Samotný generálny prokurátor Maroš Žilinka pri podaní návrhu na disciplinárne konanie voči Kyselovi uviedol, že nečinnosť prokurátora pri vybavovaní žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu po dobu takmer dvoch mesiacov, považuje za závažnú a pasívny prístup prokurátora za zjavné rezignovanie na zákonnú povinnosť vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.
Zároveň však dodal, že odmieta verejné prejavy zastrašovania a vyhrážania sa prokurátorom pre ich prácu.
Pasivita a zdržiavanie
Súdy prokurátorom vyčítajú pasivitu, podozrievajú ich zo zámerného zdržiavania. Okrem vyčkávania si všímajú aj nedostatočné odôvodnenia väzobného stíhania a údajnú účelovosť konania prokurátorov vo vzťahu k obvineným.
Dokonca vo svojich posledných uzneseniach naznačujú, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní dochádza k taktizovaniu.
„Aj keď individuálne okolnosti súvisiace s prípadom, zaťaženosťou prokurátora a podobne sa môžu do istej miery (nie však zásadne) podpísať na konkrétnom čase potrebnom na vyhotovenie písomného stanoviska s návrhom na rozhodnutie, lehotu vymedzenú slovným spojením ,bez meškania´ si nemožno zamieňať s ľubovôľou, resp. takým výkladom, ktorý by ospravedlňoval nečinnosť trvajúcu týždne či nebodaj mesiace,“ uviedol napríklad najvyšší súd vo svojom aprílovom uznesení ku kauze Judáš.
Vyčkávacia taktika
Pomalý postup a vyčkávanie Najvyšší súd SR vyčíta vyšetrovateľovi aj v kauze Dobytkár. Vyplýva to z jeho marcového uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť prokurátora voči nevzatiu finančníka Martina Kvietika opätovne do väzby.
Najvyšší súd zistil, že skutočnosti vedúce k vzneseniu nového obvinenia voči finančníkovi z 25. februára boli v podstatnej miere známe už v polovici a koncom minulého roka.
Obvinený podnikateľ Kvietik zostáva na slobode, najvyšší súd zamietol sťažnosť prokurátora
„Napriek tomu v rozpore s trestným poriadkom vyšetrovateľ nekonal bez meškania a nevzniesol obvinenie M.K. pre skutok uvedený v označenom uznesení, ale vyčkával až na neskoršie obdobie,“ konštatuje v uznesení k Dobytkárovi.
Dozorujúcim prokurátorom v kauze Dobytkár je Rastislav Hruška. Súd ho nabáda, aby mu predkladal svoje zistenia bez meškania a okamžite.
Účelové konanie
Účelovosť konania polície a prokuratúry v kauze Dobytkár pritom konštatovali nezávisle na sebe dva trestné senáty najvyššieho súdu. Najvyšší súd to odôvodňuje tým, že úkony smerujúce k posilneniu alebo existencii dôvodov väzby neboli vykonávané priebežne, ale vždy pred rozhodovaním súdov o nej.
Pozastavil sa aj nad tým, že prokurátor v čase rozhodovania o prepustení finančníka Kvietika z väzby nepripojil k svojej sťažnosti nové obvinenie, pričom mu to už v tom čase bolo známe.
Trestne stíhaný bývalý špeciálny prokurátor Kováčik vypovedá na NAKA
„Nie je zrejmé, čo mu bránilo v tom, aby túto skutočnosť podrobne oznámil sudcovi pre prípravné konanie, resp. senátu 3T Najvyššieho súdu,“ podotýka vo svojom uznesení. Finančník tak bol po rozhodnutí najvyššieho súdu o prepustení pred bránami väznice opäť zadržaný.
Staré argumenty
Najvyšší súd kritizuje prokurátora aj pri zdôvodňovaní predĺženia Kvietikovej väzby. Tvrdí, že odôvodnenie návrhu na rozšírenie dôvodov väzby bolo veľmi strohé a neprehľadné.
Nepáčilo sa mu ani to, že prokurátor pri zdôvodňovaní obáv z pokračovania v trestnej činnosti obvineným využíval staré argumenty.
„Podobnú argumentáciu pritom prokurátor uviedol už v návrhu na vzatie obvineného do väzby a s touto sa nestotožnil už sudca pre prípravné konanie vo svojom uznesení z 25. apríla 2020,“ píše vo svojom uznesení najvyšší súd.
Prokuratúra rozhodnutie najvyššieho súdu nekomentuje
Generálna prokuratúra SR cez svojho hovorcu Dalibora Skladana iba uviedla, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR komentovať nebude.Rovnako sa nevyjadrila ani k tomu, či vníma pochybenia prokurátorov aj v ďalších prípadoch, ktoré by mohli vyústiť do ďalších disciplinárnych konaní.
Profesor z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy však vo všeobecnosti hovorí, že pokiaľ existuje dostatočne odôvodnený záver, že skutok spáchala konkrétna osoba, je vhodné, aby jej bolo vznesené obvinenie. Súvisí to s právom na obhajobu, keďže vznesením obvinenia sa podozrivý dostáva do procesného postavenia obvineného z čoho mu vyplývajú viaceré práva.
Žilinka nesúhlasí s Lipšicom, podá návrh na disciplinárne konanie proti prokurátorovi Kyselovi
„Samozrejme z tohto postupu existujú aj zákonné výnimky, napr. odloženie vznesenia obvinenia. Ak by však došlo k účelovému odkladaniu vznesenia obvinenia a porušovaniu práva na obhajobu, tak by boli kumulatívne splnené podmienky pre konštatovanie porušenia práva na spravodlivý proces,“ dodal pre Webnoviny.sk.
Väzba nie je výkon trestu
Dôvody a dĺžka kolúznej väzby sa pritom po samovražde bývalého prezidenta Prezídia Policajného zboru Milana Lučanského stali čoraz častejšie diskutovanou témou. Podmienky a dĺžka kolúznej väzby sa skloňovali aj pri ďalších udalostiach, ako bol pokus o samovraždu štátnej tajomníčky Moniky Jankovskej či hospitalizácii podnikateľa Jozefa Brhela.
Kolúzna väzba je najprísnejší zaisťovací inštitút. Súčasná právna úprava stanovuje základnú lehotu väzby na sedem mesiacov, pričom maximálna lehota väzby sa odlišuje na základe toho, či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin. Pre porovnanie, v susednom Česku je maximálna lehota kolúznej väzby stanovená na tri mesiace.
Čo sa týka podmienok, rakúski väzni majú k dispozícii celu desať metrov štvorcových, kým tí slovenskí sa musia vtesnať do troch metrov štvorcových. V tomto priestore trávia dvadsaťtri hodín.
Faktom tiež je, že kolúzna väzba nie je výkon trestu, a preto je potrebné za každých okolností hľadieť na osobu vzatú do väzby ako na nevinnú, a to počas celej doby trvania väzby.