Článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že poslanca nemožno vziať do väzby bez súhlasu Národnej rady SR, by mal zostať zachovaný. Myslí si to ústavný právnik a bývalý poslanec parlamentu Peter Kresák, ktorý agentúre SITA povedal, že „nech to tam radšej zostane v tejto situácii“.
Parlament aktuálne rokuje o tom, či bude súhlasiť s väzobným stíhaním poslanca a bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Ak by parlament s väzbou súhlasil, musel by o nej ešte rozhodnúť súd. Počas väzby by Robertovi Ficovi poslanecký mandát nezanikol, len by si ho neuplatňoval.
Kresák v tejto súvislosti upozornil, že sa naráža na problém, že takýto poslanec nemôže vykonávať svoj mandát pred tým, ako by bol právoplatne odsúdený. „Áno, je to problém,“ poznamenal Kresák.
Súhlas parlamentu s väzbou
Predseda Obyčajných ľudí a osobností (OĽaNO) Igor Matovič tento týždeň na tlačovej besede uviedol, že pasáž ústavy o tom, že parlament musí súhlasiť s väzbou poslanca, je pohrobkom poslaneckej imunity a nemala by v právnom poriadku figurovať.
„Nepatrí to do rúk poslancom. Je to niečo, čo patrí do rúk len a len súdom,“ hovoril Matovič. Avizoval, že OĽaNO príde s iniciatívou spomínanú pasáž z ústavy vypustiť. Obáva sa však, že sa nepodarí dosiahnuť v tejto veci potrebnú ústavnú väčšinu.
Pčolinský postoj neprezradil
Predseda koaličného poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský nechcel agentúre SITA povedať, či by podporili iniciatívu koaličného partnera, pretože „takýto návrh na stole nie je“. Pčolinský neprezradil ani vlastný postoj k tejto téme.
„Som člen koaličnej rady, podpredseda strany, predseda poslaneckého klubu. Čiže môj postoj sa môže brať ako postoj celého hnutia a ten vôbec nemusí byť rovnaký. Budeme to riešiť na koaličnej rade, dovtedy to nemá zmysel riešiť,“ doplnil Pčolinský.
Trestnoprávne stíhanie poslancov
Pokiaľ ide o trestnoprávnu imunitu poslancov, tá sa zrušila v lete v roku 2012. Schválila sa po širokej politickej zhode naprieč straníckym parlamentným spektrom.
Odvtedy je možné poslancov trestnoprávne stíhať. Zákonodarcov však nemožno postihnúť za výroky v pléne alebo v orgánoch parlamentu a za hlasovanie, čo platí aj po skončení ich mandátu.
Zrušenie poslaneckej imunity
Právnik Kresák povedal, že nikdy nebol priateľ alebo zástanca zrušenia poslaneckej imunity, ale na druhej strane sa viacerí poslanci podľa neho dopúšťali „kadečoho“. Spomenul dopravné nehody či naháňačky s policajtmi.
„V normálnej spoločnosti, kde sa poslanci normálne chovajú, je potrebné ich chrániť, aby mohli vykonávať svoj mandát. Ale ako spoločnosť sme sa ocitli v divnej situácii, keď poslanci začali páchať trestné činy,“ dodal Kresák.