BRATISLAVA 12. februára (WEBNOVINY) – Referendum, ktoré iniciuje strana Sloboda a Solidarita (SaS), by sa teoreticky mohlo uskutočniť buď v deň parlamentných volieb v júni, alebo počas komunálnych volieb v novembri. Strana má už vyše 395-tisíc podpisov, čo je o 45-tisíc viac ako vyžaduje Ústava. Dnes to uviedol na tlačovej besede predseda strany Richard Sulík, kde hovoril o odpovedi prezidenta SR Ivana Gašparoviča na list, v ktorom ho predseda SaS 25. januára požiadal o informáciu, či využije možnosť obrátiť sa na Ústavný súd SR s návrhom na rozhodnutie, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo ústavným zákonom. Prezidentský kancelár Milan Čič Sulíkovi odpovedal, že nemožno preskúmať splnenie ústavnej podmienky na vyhlásenie referenda podľa Ústavy, lebo prezidentovi nedoručila SaS petíciu občanov s potrebnými 350-tisíc podpismi. „Pán prezident je toho názoru, že akékoľvek vyjadrenie o využití možnosti podľa čl. 95 ods. 2 Ústavy SR pred doručením petície občanov prezidentovi SR by bolo nekonformné s Ústavou SR,“ odpísal Čič Sulíkovi.
Neprekvapila nás odpoveď, ktorú sme dostali, povedal Sulík. „Myslíme si, že prezident je povinný urobiť všetko pre to, aby občania mohli využiť svoje ústavné právo,“ povedal Sulík, ktorý nesúhlasí s tým, aby sa prezident v tejto veci správal alibisticky. „Pán prezident v čase, keď bol predsedom parlamentu, bol ten človek, ktorý veľakrát pošliapal demokratické princípy v našej krajine,“ povedal o Gašparovičovi. Sulík tvrdí, že prezident teraz plní stranícke príkazy Smeru-SD. „Potom, ako sa pán Paška (predseda NR SR) vyjadril, že si neželá referendum v deň volieb, tak prezident poslušne plní, čo mu bolo zo straníckej centrály prikázané. Radi by sme ho upozornili na to, že je prezidentom všetkých občanov a že veľa jeho voličov je aj medzi podpísanými 400-tisíc občanmi, ktorí žiadajú, aby takéto referendum bolo uskutočnené,“ povedal Sulík.
Predseda SaS uviedol, že ak petíciu odovzdajú teraz, začnú plynúť určité lehoty. „Keď sa potom (prezident) obráti na Ústavný súd, v prípade, že by sme podpisy odovzdali na budúci týždeň 16. februára, referendum by bolo v letných mesiacoch, kedy je viac-menej isté, že by neprišiel dostatočný počet voličov na to, aby v referende hlasovali,“ vysvetlil Sulík dôvody, prečo chcel poznať prezidentove stanovisko. Ak sa teda Gašparovič vo veci neobráti na Ústavný súd, podpisy mu odovzdajú v utorok a referendum tak musí byť vyhlásené na deň parlamentných volieb 12. júna, tvrdí Sulík. „V prípade, že sa na Ústavný súd plánuje obrátiť, by sme referendum podali koncom mája alebo začiatkom júna, a vrátane lehoty, ktorú má Ústavný súd na svoje rozhodnutie, by sa referendum konalo približne v novembri. To znamená, že by sa mohlo konať v deň komunálnych volieb,“ povedal Sulík. Jeho strana má snahu spojiť referendum s parlamentnými alebo komunálnymi voľbami preto, aby bola vysoká účasť a tým pravdepodobnosť, že plebiscit bude úspešný. Zároveň šéf SaS tvrdí, že spojením volieb a referenda dôjde k úspore financií asi o polovicu. „V tomto očakávame od prezidenta, že bude nápomocný, nebude bojkotovať tieto snahy a už vôbec nie, že bude vyvíjať nejaké aktivity proti nim,“ skonštatoval Sulík.
Občania by mali v referende odpovedať na šesť otázok. Patrí k nim zrušenie koncesionárskych poplatkov, obmedzenie poslaneckej imunity, zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, stanovenie maximálnej ceny vládnych limuzín na 40 000 eur, voľby cez internet a zmena v tlačovom zákone. Líder SaS nevidí v plebiscite žiadne sporné otázky, posudzoval ich aj ústavný právnik Radovan Procházka. Sulík v roku 2008 rozbiehal referendum za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Neskôr ho zastavili, jedna otázka by podľa petičného výboru neoslovila dostatočný počet voličov. Preto rozšírili pôvodné referendum o ďalších päť otázok.
SITA