- aktualizované 28. októbra, 12:37
Podnikatelia na Slovensku sa môžu tešiť na ďalšie zmeny. Ministerstvo hospodárstva SR totiž vo štvrtok predkladá už avizovaný balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia pod názvom Kilečko 2 do medzirezortného pripomienkového konania. Vláda by o ňom mohla rokovať koncom novembra, účinnosť sa navrhuje od mája 2022.
Ako ďalej na tlačovej besede informoval minister hospodárstva Richard Sulík, z takmer 2 500 podnetov, ktoré dostali od podnikateľov, zaradili pôvodne do balíčka 469. Po sérii rokovaní však do ďalšieho legislatívneho procesu pokračuje materiál obsahujúci konečných 207 opatrení.
Návrhov je takmer dvojnásobok
„Ide o 207 konkrétnych návrhov, ktoré sú schválené, odkonzultované, niektoré sú dokonca zrealizované. V Kilečku 1 bolo 114 návrhov, teraz ich je takmer dvojnásobok,“ skonštatoval Sulík s tým, že práve takéto zmeny pomôžu podnikateľskému prostrediu. Celkové úspory aktuálne vyčísliť nevedel, v prípade Kilečka 1 sa pohybujú na úrovni 176 mil. eur.
Rokovania o Kilečku 2 pokračujú, Sulík zbiera rovno podnety aj na tretie kolo
„Tam nie sú obrovské veci, neexistuje čarovný prútik, že jedna veľká zmena a podnikateľské prostredie bude super, ale dokopy také drobnosti krát 207, to urobí veľmi veľa. To podnikatelia naozaj pocítia,“ myslí si minister. Už teraz pritom avizoval prípravu Kilečka 3, na ktorom chcú pracovať od budúceho roka.
Desiatky návrhov presunuli do Kilečka 3
Ako ďalej vysvetlil Sulík, z pôvodnej skupiny 469 návrhov už 17 platilo, ale v iných normách, 83 rezort hospodárstva stiahol, keďže ho protistrana presvedčila o ich opodstatnenosti. Ďalších 31 návrhov presunuli do Kilečka 3 a 131 opatrení im počas rokovaní zamietla protistrana.
Sulíkovo kilečko 2 prinesie zmeny aj Zákonníka práce, ministerstvo dostalo viac ako 2-tisíc podnetov
V tomto prípade sa však ministerstvo hospodárstva domnieva, že ich presadenie je správne a podľa Sulíkových slov dúfajú, že ešte niekoľko desiatok z nich presadia.
„Ten boj je veľmi náročný, je to taká drobná piplačka,“ zhodnotil prípravu Kilečka 2 minister.
Opatrenia pochádzajú od 17 subjektov
Štátny tajomník rezortu hospodárstva Ján Oravec doplnil, že najväčšia skupina podnetov v rámci výsledného balíčka pochádza z dielne ministerstva hospodárstva. Ďalej nasledujú rezorty financií, pôdohospodárstva a práce. Spoločne tieto štyri ministerstvá predstavujú viac ako polovicu všetkých podnetov. Dohromady pritom opatrenia pochádzajú až od 17 subjektov.
Ako zdôraznil Oravec, v rámci opatrení sa nachádzajú také, ktoré sa týkajú všetkých podnikateľov, ale aj také, ktoré pomôžu iba určitým segmentom, napríklad gastro prevádzkam.
Bez významného vplyvu na rozpočet
Ministerstvo hospodárstva vyberalo zmeny, ktoré vytvárajú priaznivejšie podnikateľské prostredia, avšak zároveň nemajú významný vplyv na rozpočet verejnej správy.
Odškodňovací zákon si prehadzujú Matovičove a Sulíkove ministerstvá, podľa Hegera možno nebude ani potrebný
„Väčšina zmien spočíva v úprave takých povinností podnikateľov, ktoré zakladajú neúmerné administratívne či nepriame finančné náklady. Príčinou je ich komplikovanosť, duplicita, ale tiež v praxi vyhodnotená absencia relevancie či účelnosti,“ konštatuje rezort v dôvodovej správe k zákonu.
Súčasťou opatrení je napríklad zníženie počtu dní uskladnenia elektromera po výmene (z pôvodne 60 dní na 30 dní), zrušenie predkladania evidencie sťažností podľa zákona o energetike či zníženie administratívnej záťaže týkajúcej sa povinného zverejňovania cenových návrhov u regulovaných subjektov.
Nová povinnosť pre Obchodný register
Ďalej by sa malo zaviesť právo dodávateľa elektriny či plynu započítať vzniknutý preplatok voči ostatným pohľadávkam podľa zmluvy.
Zdobrovoľniť by sa malo zostavenie účtovnej závierky podľa IFRS a zrušiť podmienka zamestnávania minimálne 10 zamestnancov v stálom pracovnom pomere potrebná na vydanie oprávnenia na distribúciu alkoholických nápojov v spotrebiteľskom balení.
Pre Obchodný register by sa mala zaviesť povinnosť do piatich pracovných dní opraviť alebo zosúladiť údaje, ktoré sú v ňom uvedené a predĺžiť by sa malo aj oprávnenie živnostenského úradu na zrušenie živnosti v prípade jej nevykonávania dlhšiu dobu z dvoch na štyri roky.