Niekoľko hodín pred odovzdaním novej motorky do rúk organizátorov 37. ročníka Rely Dakar (4. – 17. januára 2015) ste tento moderný motocykel prezentovali verejnosti. V čom je táto nová motorka KTM RallyReplica 450 iná od tých, na ktorých ste jazdili Dakar doteraz?
V prvom rade tým, že táto motorka nemá karburátor, ale má vstrekovanie paliva, čo nám pomôže najmä pri jazde vo vysokých nadmorských výškach, ktoré nás budúci rok v Južnej Amerike čakajú. Som rád, že nová motorka má špeciálny rám z chróm – molybdénovej ocele, vďaka čomu je minimálne o desať kilogramov ľahšia, než boli motorky, na ktorých som jazdil predchádzajúcich päť ročníkov Rely Dakar. Tak isto má výkonnejší motor, dobré pruženie a vďaka nižšej hmotnosti bude nie iba rýchlejšia, ale aj oveľa lepšie ovládateľná. Je to špičkový stroj, ktorý mi môže pomôcť naplniť moje ciele, s ktorými cestujem na Dakar 2015.
Prečo ste motorku prezentovali verejnosti v podstate až v deň, keď ste ju viezli do francúzskeho prístavu Le Havre na technickú kontrolu a „odovzdávku“ na zaoceánsku loď, ktorá ju prepraví do dejiska 37. ročníka Rely Dakar?
Lebo situácia, ktorú sme zažili pred Dakarom už niekoľkokrát v minulosti, sa opäť zopakovala. Výrobca nám opäť dodal motorku z fabriky s neplánovaným týždňovým mankom. Trochu nám to skomplikovalo situáciu, lebo so Zlatkom Novosádom, ktorý mi bude na Dakare 2015 robiť mechanika, sme ju potrebovali doma rozobrať a nanovo zložiť. Chceli sme ju ešte zdokonaliť, aby bola ešte rýchlejšia a ešte viac ovládateľná. Potrebovali sme otestovať pruženie, tlmiče i celý rám, na ktorom je postavená. Chceli sme ju dôkladne spoznať. Našťastie, do odchodu do Francúzska sme stihli všetko, takže sme spokojní. Dokonca pri rozoberaní motorky sme objavili malú výrobnú chybu, ktorú sme museli okamžite riešiť. Aj tento nedostatok sa nám podarilo opraviť. Motorka mala chybnú spojku. Tak isto sme si overili spoľahlivosť náhradného motora, ktorý budeme mať so sebou.
Vďaka modernému motocyklu sa budúci rok už nezopakujú situácie, ktoré ste opísali po návrate z minulých Dakarov, keď ste tvrdili, že ste z motorky šmýkali všetko, čo sa z nej dalo, ale továrenskí špičkoví pretekári okolo vás prefrčali ešte vyššou rýchlosťou?
Dúfam, že nie tak často ako to bolo v minulosti (smiech). Samozrejme, medzi nami a špičkovými továrenskými jazdcami bude vždy rozdiel. V minulosti to bol dokonca veľký rozdiel. Spomínaní továrenskí jazdci mali na minulých Dakaroch oveľa kvalitnejšiu a výkonnejšiu techniku. My sme jazdili na motorkách s karburátorom, ale oni už mali vstrekovanie paliva. V tom bol veľký rozdiel. Určite aj budúci rok budú mať výkonnejšie motorky. Ale už to nebude až taký veľký rozdiel ako v minulosti. Takže toto bude asi najväčšie plus mojej novej motorky. Navyše, je zostrojená z plastov, ktoré sú vysokokvalitným materiálom. V minulosti nám niektoré komponenty motorky pri pádoch praskali, kazili sa. Tento plast by mal byť odolnejší aj pri tvrdých kolíziách s terénom.
Váš historický úspech, ktorým bolo výborné piate miesto z roku 2012 už bude oslavovať tretie narodeniny. Nemáte ambície posunúť najlepšie slovenské umiestnenie až na stupeň víťazov? Cítite, že by bola šanca urobiť až takýto výrazný prienik do histórie Rely Dakar?
Každý rok je nejaká šanca urobiť čo najlepší výsledok. Každý rok tvrdím, že chcem byť lepší ako som bol v minulom ročníku. Ale každý z nás chce vyhrať. Samozrejme, že aj ja chcem prekonať minimálne najlepšie umiestnenie Slováka. S tým cieľom tam idem. Ak by som nechcel byť lepší ako piaty, tak tam ani nemusím chodiť (krátka odmlka). Piaty som na Dakare už bol. Chce to však okrem jazdeckého umenia a kvalitného technického vybavenia aj poriadny kus šťastia. A hlavne nepadať. Kto chce byť v popredí výsledkovej listiny, ten by na Dakare nemal padať. Myslím si, že budúci rok mám na to, aby som bol opäť lepší. Myslel som na to aj v januári tohto roka, ale nevyšlo mi to (krátka odmlka). Nie každý deň je predsa nedeľa. Prídu aj horšie dni…Na ten vysnívaný výsledok budem mať veľkú šancu aj budúci rok
Hovorí sa, že motocyklisti a automobiloví pretekári, ktorí sa čerstvo stanú otcami rodín, začnú jazdiť opatrnejšie, už nie sú pri naháňaní času takí razantní a draví. Ako to bude budúci rok s vami, keď vás doma bude okrem manželky čakať aj malá dcérka?
Neviem, ako to bude (krátka odmlka). Uvediem príklad. Keď sadnem na motorku, tak nejaké tie veci okolo rodiny trochu opadnú. Trochu ustúpia do úzadia. Aspoň si myslím, že to tak bude (krátka odmlka). Musím sa predsa koncentrovať na terén, po ktorom jazdím, musím pozornosť sústrediť na to, čo práve robím. Budúci rok budem mať možnosť odskúšať si to, či to na sto percent dokážem aj v čerstvej pozícii otca rodiny (krátka odmlka). Neviem, čo to so mnou urobí, ešte som nikdy na Dakare nebol v takej pozícii (smiech). Keď sa vrátim z Dakaru 2015, tak vám o tom porozprávam viac (smiech). Teraz na túto otázku neviem presne odpovedať. Iba by som si vymýšľal a prezentoval niečo, čo nemusí byť vôbec pravda…
Budúci rok vedie trasa Rely Dakar 2015 opačným smerom, než to bolo v januári tohto roka. Znamená to, že púšť Atacama bude na programe dňa oveľa skôr. Bude to pre vás výhoda? Dá sa z tejto obrátenej trate niečo vyťažiť z hľadiska celkovej klasifikácie 37. ročníka Rely Dakar?
Po piesku som dosť rýchly. Minulý rok som dokázal jazdiť 70-kilometrovou rýchlosťou zarovno s Barredom. Držal som sa ho ako kliešť. Prišli sme však na rýchle povrchy a on mi jasne ušiel. Darmo, je to Španiel. A Španielsko, ako aj Portugalsko sú terénom dosť podobné krajiny ako Argentína. Preto oni na týchto rýchlych povrchoch majú jasne navrch (krátka odmlka). Výhodou pre mňa však bude asi iba to, že v tom piesku sa bude dať obiehať. Nebude sa tak prášiť ako keď budeme rýchlo jazdiť po pustatine. Ale podľa mňa je to v podstate jedno. V podstate Dakar ako motoristická súťaž je veľmi dlhým podujatím, nie je to záležitosť jedného dňa. Počas tejto náročnej súťaže sa môže hocičo prihodiť, jeden deň môžete veľa získať, no na druhý deň môžete zasa veľa stratiť. Dakar vyžaduje od pretekára plnú koncentráciu na všetko, čo práve robí. Je to náročných trinásť – štrnásť dní.
Ako zvládate v tomto hektickom období otcovské povinnosti a systematickú prípravu na budúcoročnú edíciu tradičného juhoamerického motoristického dobrodružstva?
Je toho hodne. Fakt. Minulý rok som pred odchodom na Dakar tvrdil, že príprave sme obetovali naše možnosti až na sto percent . Tento rok sme tomuto prestížnemu podujatiu obetovali až stodesať percent! Inak to predsa nejde (krátka odmlka). Manželka sa stará o malú dcérku, lebo ja som každú chvíľu v garáži. Každý deň behám, trénujem. Dá sa to zatiaľ všetko skĺbiť, dá sa takto fungovať. Čas venovať sa dcérke bude až keď sa vrátim z Dakaru.
Manželka vám nevyčíta, že sa v súčasnosti viac venujete motorkám, ako malej dcérke?
Nie, nevyčíta (smiech). Vedela predsa, koho si berie za muža. Takže zatiaľ s tým problém nemám. Mám tolerantnú manželku (smiech).
Tvrdíte, že v poslednom období ste sa pri malej nejako extra dobre nevyspali. To nie je práve najlepšia príprava na ďalšie bezsenné noci, ktoré vás v januári čakajú v etapových centrách 37. ročníka Rely Dakar?
Čo sa dá robiť. Musím si zvykať. Veď som chcel byť minimálne dva – tri týždne s malou. Tri týždne v kuse som to vydržal. Teraz už spávam sám (smiech). Bolo toho na mňa naozaj dosť veľa. Rovnaký scenár nočného bdenia na čaká aj v Južnej Amerike. Bude to aj na Dakare. Tam som tiež počas noci sto razy hore. Za tri dni som tak unavený, že zaspím okamžite, keď mám na to akúkoľvek malú príležitosť. Všetko zlé je však na niečo dobré. Na Dakare sa tiež určite nevyspím. Ale, poznáte to, keby to nebol Dakar, bolo by to niečo iné. Dakar je ťažký, s tým treba jednoducho počítať. Keď to ostatní účastníci tejto súťaže prežijú, tak to určite prežijem aj ja.
Štefan, aký program vás čaká do vášho decembrového odchodu do dejiska 37. ročníka Rely Dakar? Čo všetko chcete počas necelých dvoch mesiacov ešte stihnúť urobiť?
Po návrate z francúzskeho prístavu Le Havru, kde sme nalodili motocykel na loď, ktorá ho prevezie do Argentíny, sa sústredím predovšetkým na fyzickú kondíciu. Budem trénovať a posilňovať. Tento rok chceme ešte ísť jazdiť do Chorvátska. Určite chceme ísť trénovať jazdy v piesku. Ešte sme to ani jeden rok nestihli, tak dúfam, že tento rok sa to konečne podarí zrealizovať. Doma mám dve staršie motorky, na ktorých som štartoval na minulých Dakaroch. Takže prvýkrát by som chcel na nich trénovať až úplne do nášho odchodu do Argentíny (krátka odmlka). Nikdy som pred Dakarom tak dlho nejazdil. Potrebujem to, aby som sa s tou motorkou opäť zžil. A ešte je to dobré aj preto, že budem jazdiť na motorke, ktorá je o desať kilogramov ťažšia ako môj nový súťažný stroj (krátka odmlka). Takže teraz si prajem len to, aby vydržalo počasie, aké bolo doteraz, aby som mohol ďalej naplno trénovať. Ten tréning potrebujem pre svoju vnútornú spokojnosť a dobrý pocit. Potrebujem vedieť, že som nič pred Dakarom nezanedbal, nič som z tých osvedčených postupov nevynechal.
Na prestížnu súťaž Rely Dakar sa chystáte šiesty raz. Dá sa povedať, že ste už starý ostrieľaný matador, ktorého by na tomto tradičnom januárovom podujatí nemalo nič prekvapiť. Alebo sa mýlime?
Dakar prekvapí, aj keby som na ňom bol dvadsiaty raz! Jasné, Dakar je vždy niečím nový, niečím iný. Každý rok je iný. Každý rok nám pripraví nové prekvapenia. Na Dakare musíme odjazdiť veľké množstvo kilometrov. Musíme sa dokázať popasovať s množstvom nástrah a nečakaných udalostí. Je tam kopu kilometrov a veľa prekážok. Vždy tam niečo príde.
Na tlačovej besede ste spomínali, že máte informácie, že budúcoročná edícia Dakaru by mala byť v porovnaní s predchádzajúcimi ročníkmi o približne dve tisíc kilometrov dlhšia. Čo to pre vás prakticky znamená? Ako sa staviate k tejto novinke, ktorú pre vás chystajú organizátori?
Neviem, či je to oficiálne. Ja som to iba počul, že organizátori uvažujú o predĺžení Dakaru až o dvetisíc kilometrov, čo by pre nás jazdcov nebola dobrá správa. Lebo tých 2000 kilometrov, ktoré rozdelia do trinástich etáp, by v praxi znamenalo, že každý deň by nám pribudlo viac ako stotridsať kilometrov. Taká porcia kilometrov navyše by ma nepotešila. A myslím si, že nikoho z motocyklistov. Lebo, mi to vychádza tak, že aby sme tie predĺžené etapy stihli odjazdiť, museli by sme štartovať veľmi skoro ráno, alebo by sme do cieľa prichádzali neskoro v noci. Ani jedna možnosť nie je pre nás – jazdcov a mechanikov – dobrá (smiech). Pre mňa bude najhoršie to spanie. S tým mám každý rok veľký problém, ale čo už narobím… Zvyknem si (krátka odmlka). Všetci majú na Dakare predsa rovnaké podmienky.
Každý rok počas Dakaru sa sťažujete najmä na spanie v etapových centrách. V čom je najväčší problém vašich mnohokrát doslova prebdených nocí? Dá sa v tom mravenisku pretekárov, mechanikov, organizátorov, automobilov, motoriek a kamiónov vôbec spať?
Náš najväčší problém, s ktorým sme roky márne zápasili, bolo spanie v stane. My sme každý ročník spali v stane, v ktorom bolo v noci veľmi teplo. Stále som sa zobudil poriadne spotený a unavený (krátka odmlka). Hlavný problém spočíval v tom, že cez deň sa zem poriadne vyhriala. Keď som si ľahol na ´karimatku´, cítil som to. Bolo mi veľmi teplo. A za chvíľu som bol spotený. Teraz si opäť nesieme so sebou stan, ale taký, ktorý sa dá postaviť na streche sprievodného auta (krátka odmlka). Takže, robíme všetko preto, aby som sa mohol konečne lepšie vyspať (smiech). Dokonca, v sprievodnom aute budeme mať aj klimatizáciu. Takže teraz ešte neviem, či budem spať v stane, alebo v aute (smiech). Teraz mám na výber…
Každý rok so sebou veziete rôznu elektroniku, telefóny, spojovaciu techniku. Takže opäť môžeme čakať, že z Dakaru 2015 budú prichádzať od vás správy naozaj z prvej ruky? Budete komunikovať s manželkou, s blízkou rodinou a známymi hneď po dojazde do cieľa tej – ktorej etapy?
Tak určite. Každý rok tam mám so sebou aj telefón Jasne, že si sem – tam s manželkou napíšeme, zavoláme si. Podelím sa s ňou o čerstvé zážitky. Sem – tam mi na Dakar zavolajú aj kamaráti a známi, ktorí chcú vedieť, ako sa mi darí. Ale poznáte to. Nesedím stále pri telefóne. Nereagujem na každé zvonenie… Išiel som tam jazdiť, nie robiť poštára (smiech).
V roku 2010 ste na Rely Dakar mali premiéru. A veľmi úspešnú. Veď vás po skončení súťaže, v ktorej ste obsadili konečné senzačné 13. miesto, vyhlásili na najúspešnejšieho nováčika Dakaru 2010. Predpokladali ste, že od tej prvej účasti postupne pridáte ďalších päť? Snívali ste o niečom takom?
Päť štartov pretekára zo Slovenska je dosť (krátka odmlka). Každý rok bol tento Dakar možno iba taká naša idea. Iba také želanie…. V roku 2010, keď som na Dakare debutoval, nebral som to tak, že tam pôjdem ešte päť razy za sebou bez prerušenia. Nikdy by som nepovedal, že pôjdem šesť razy na Dakar. To sa mi vtedy ani nesnívalo! Ani v tom najodvážnejšom sne. Bolo to niečo nové, nepoznané, neodskúšané… Vôbec som sa na svoj prvý Dakar netešil. To sa môžem už teraz priznať (smiech). Mal som z toho obavy. A pomerne veľké. Ale teraz sa už do Južnej Ameriky veľmi teším. Už sa nemôžem dočkať. Lebo v podstate viem, do čoho idem. Už mi ten dakarský adrenalín chýba…
Dá sa povedať, že sa z toho už stala závislosť?
V podstate áno. V tomto máte pravdu. Aj keď ráno vstanem o štvrtej a najradšej by som na tom Dakare nebol (krátka odmlka). Ale také pocity po piatej – šiestej etape ma každý z nás. Piata etapa… Vtedy už prišla na každého veľká únava. Ráno po tme sa sadnete na motorku, rozdriemaný idete na štart meraného úseku, a hovoríte si, že tentoraz ste už na Dakare naozaj posledný raz. Že už sem neprídete nikdy v živote (krátka odmlka). Ani náhodou! Ale to raňajšie hromženie vždy večer prebije radosť a šťastie, ktorá vás ovládne, keď šťastne prídete do cieľa etapy. Zosadnete z motorky a okamžite beriete do ruky rolbook (rozpis etáp na rely, pozn.) a tešíte sa, čo vás zajtra čaká, čo zažijete počas ďalšej etapy. Fakt sa na to teším (smiech) A keď si ho po úspešne zvládnutej etape chystám, som spokojný. Presne ste to v otázke vystihli, fakt je to už závislosť (smiech). Presnejšie, určitý druh závislosti. Závislosti na prísune dakarského nevšedného adrenalínu.
Štefan, spomínaným 5. miestom z roku 2012 ste si latku náročnosti postavili veľmi vysoko. Vzhľadom na stále rastúcu konkurenciu máte šancu toto svoje umiestnenie ešte zlepšiť. Je šanca, že sa ešte viac priblížite k stupňu pre víťazov?
Ak by som chcel byť horšie ako piaty, tak tam nebudem ani chodiť (krátka odmlka). Robím všetko pre to, aby som sa v konečnom poradí posunul ešte vyššie. Chcel by som byť na stupni víťazov! V uplynulom ročníku takú šancu mali moji konkurenti, ktorí sú výkonnostne v podstate na mojej úrovni. Španiel Jorgi Viladoms bol celkovo druhý, Francúz Olivier Pain zasa tretí. Sú to jazdci, od ktorých som iba o trošku pomalší. To je na Dakare minimálne časové manko. Teraz, keď budem mať k dispozícii rýchlejšiu a výkonnejšiu motorku, môžem si s nimi zmerať sily ako rovný s rovným. Ak pravda, oni neprídu na Dakar 2015 s ešte kvalitnejšou technikou – a s ešte kvalitnejším zabezpečením a celkovým servisom.
Keď spomínate servis, vy idete na Dakar 2015 nie iba vo farbách nového Slovnaft Teamu, ale v Južnej Amerike vám budú robiť partnerov dvaja nováčikovia na tomto podujatí – mechanik Zlatko Novosád a manažér Martin Kubačka. Čo si od nového tímu sľubujte?
So Zlatkom Novosádom sa poznáme od pätnástich rokoch. Spolu jazdíme súťaže slovenského šampionátu v enduro i v cross country. Spolu sme toho už veľa preskákali. Teraz mi bude pomáhať s údržbou motorky. Pomáhal mi pri jej príprave na Dakar. A hoci na Dakare bude nováčikom, v našom motocyklovom športe nováčikom nie je. Doteraz bol päťnásobným majstrom Slovenska v endure. Takže je to skúsený jazdec, ktorý dokonale ovláda súťažnú techniku. Martin Kubačka je môj švagor, ktorý ma najlepšie pozná. Aj on sa vyzná v motoristickom športe. V minulosti bol manažérom klubových tímov, ktoré štartovali na medzinárodnej šesťdňovej súťaži ISDE v Grécku, Portugalsku a Nemecku. On bude mať na starosti logistiku, ako aj informovanie slovenských priaznivcov o našom účinkovaní v Južnej Amerike. V dejisku Dakaru 2015 bude aj fotografovať. Jednoducho, on bude, pokiaľ pôjde o prenos informácií zo zámoria na Slovensko, tým dôležitým kontaktným človekom.
Koho považujete za najväčšieho favorita na celkový triumf v kategórii motocyklistov na 37. ročníku Rely Dakar? Kto podľa vás má šancu budúci rok vo vašej súťaži dominovať?
Cyril Despres už motocykle na Dakare nepôjde, lebo začne jazdiť automobily. Takže ten už z toho zoznamu favoritov vypadol. Je tam však obhajca prvenstva Coma. Starý 38-ročný skúsený Marc Coma zo Španielska. On môže opäť vystúpiť na najvyšší stupeň v kategórii motocyklov. Veď doteraz súťaž motocyklov vyhral štyri razy. Sú tam tiež ďalší pretekári, ktorí čakajú na svoju šancu. Napríklad ďalší Španiel Joan Barreda, ktorý v januári tohto roka vyhral tri – štyri dakarské etapy. Veľmi rýchly jazdec. Francúz Despres odišiel, ale budúci rok pribudnú dvaja mladí a draví pretekári. Matthias Walkner z Rakúska a Austrálčan Toby Price. Síce na Rely Dakar budúci rok zažijú premiéru, ale rely podobného typu už absolvovali. Dokonca majú na konte aj nejaké víťazstva v rámci svetového rely seriálu. A možno budúci rok vyskočí niekto, kto môže na Dakare všetkých prekvapiť. O kom teraz ešte nevieme… Dakar je podľa mňa aj v tomto smere veľmi nevyspytateľným podujatím (smiech).
Keď ste hovorili o programe, ktorý vás tento rok čaká počas záverečného prípravného obdobia na Dakar 2015, spomínali ste aj pobyt vo Vysokých Tatrách, v ktorých chcete absolvovať aj vysokohorské túry. Je to novinka vo vašej príprave, alebo ste sa v Tatrách v minulosti už chystali na dakarské dobrodružstvo?
Minulý rok som to už absolvoval prvýkrát v kariére. A veľmi mi to pomohlo. Vlani som sa vo Vysokých Tatrách prvýkrát pripravoval aj na podmienky, ktoré ma mali čakať v Andách. Bol to dobrý nápad. Veľmi mi to pomohlo. Preto si tatranský pobyt tento rok chcem zopakovať.
V čom vám túry po chodníkoch našich veľhôr pomôžu pred pobytom v Andách, v čom sú Vysoké Tatry pre účastníka najťažšej motoristickej rely na svete najviac osožné?
Zistil som, že v tej výške telo lepšie regeneruje. A pobyt v našich veľhorách potrebujem hlavne pre lepšiu kondíciu. Potrebujem, aby si telo zvyklo na vyššiu nadmorskú výšku (krátka odmlka). Počas predchádzajúceho 36. ročníka sme jednu etapu celý deň išli v typickom vysokohorskom teréne. Dokonca aj celú noc po tejto etape sme strávili v nadmorskej výške tritisíc päťsto metrov nad morom! Na jazde niektorých súťažiacich bolo vidieť, že im tá nadmorská výška vôbec neprospela. Niektorí z nich mali s tým pobytom vo vysokých horách problémy. Ja som s tým problémy nemal (krátka odmlka). Tatry mi veľmi pomohli. Tvrdím, že to, čo je odskúšané a osožné, treba zopakovať. Tak ako stále vylepšujeme motorku, tak musím každý rok zlepšovať niečo aj na sebe (smiech). Teraz myslím predovšetkým kondíciu, fyzickú a psychickú odolnosť (krátka odmlka). Túry a tréning vo Vysokých Tatrách je pre to úplne ideálnym riešením. Dúfam, že ma choroby obídu, že sa pri tréningu nezraním, a vtedy, keď budem potrebovať trénovať, tak nebudem ležať v posteli (smiech). Chcem sa na Dakar 2015 pripraviť tak, ako sa najlepšie bude dať.
Pripravil Štefan Žilka