Hudba je univerzálnym jazykom, ktorý dokáže liečiť, spájať a inšpirovať. No vedeli ste, že sa dá využiť aj ako efektívny terapeutický nástroj? Muzikoterapia nie je len o počúvaní obľúbených piesní, ale o cielenej práci s hudbou na liečbu rôznych problémov. Táto unikátna metóda dokáže pomôcť deťom aj dospelým zvládať emócie, zlepšiť koncentráciu, podporiť správne dýchanie, artikuláciu či komunikáciu.
Ako muzikoterapia funguje a prečo je obzvlášť účinná pri práci s najmenšími, nám v rozhovore prezradil psychológ a muzikoterapeut PhDr. Peter Kusý, PhD. Vysvetlil, prečo je hudba nielen nástrojom zábavy, ale aj liečivou silou, ktorá dokáže meniť životy detí.
Ako by ste stručne opísali muzikoterapiu a jej hlavný princíp?
Muzikoterapia má rôzne definície a vymedzenia naprieč kultúrami, avšak to v čom sa často podobajú je fakt, že ide o využitie hudby a hudobných prostriedkov, ale na nehudobné účely – často najmä na terapeutické účely.
Slováci čítajú málo kníh, medzi ozajstných knihomoľov patrí len šesť percent populácie
Muzikoterapia sa v súčasnosti prikláňa k tzv. „evidence based“ konceptu a pracuje s rôznymi prístupmi, metódami, technikami, s rôznymi cieľovými skupinami aj typmi problémov a ťažkostí. A z toho vyplýva, že nepracujeme len s počúvaním hudby, teda receptívnou formou, kedy je klient hudobne pasívny.
Pracuje sa rovnako s tzv. kreatívnou formou, kedy je účastník hudobne/zvukovo aktívny, napr. prostredníctvom rôznych hier a techník s využitím hry na telo, práce s hlasom (a dychom), s rôznymi hudobnými nástrojmi.
Aké konkrétne problémy alebo diagnózy dokáže muzikoterapia riešiť u detí?
V súčasnosti už existuje pomerne veľa vedeckých dôkazov o vplyve rôznych typov hudby na jednotlivé procesy, a to veľmi podobne u detí ako u dospelých. V zdravotníctve to môže byť napr. v rehabilitácii a neurorehabilitácii, fyzioterapii. V rámci logopédie pri narušených komunikačných schopnostiach.
V školstve to môže byť pri podpore harmonického rozvoja, zlepšovaní atmosféry v triede, pri riešení konfliktov a rozvíjaní empatie, pri podpore odpočinku a cieleného sústredenia, pri poruchách učenia a celkovo podpore kreativity a sebarealizácie. V rámci sociálnej oblasti sa používa muzikoterapia ako jedna z metód socializácie, rozvíjanie sociálnej a emocionálnej inteligencie, zlepšovanie komunikačných schopností dieťaťa.
V muzikoterapii sa používajú rôzne prístupy a pracuje sa často na úrovni terapeutického vzťahu s emóciami a rôznymi hudobnými zážitkami, resp. ich súvisom so zážitkami z reálneho života klienta. Intenzívne sa využíva pri klientoch so špeciálnymi potrebami, s mentálnym znevýhodnením, u osôb s poruchou autistického spektra, s motorickým znevýhodnením a pod. Jej využitie je tak veľmi široké a pri práci ponúka obrovský potenciál.
Ako hudba pomáha pri zajakávaní a správnom dýchaní? Existujú špecifické techniky, ktoré využívate?
Ja sa špeciálne nevenujem deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou, aj keď som ich počas svojej praxe niekoľko zažil. V rámci narušených komunikačných schopností, kam spadá aj zajakavosť, sa pracuje napr. s rytmom a hlasovou rytmizáciou, vokálnym prejavom a hlasom (vrátane spevu) a k tomu neodmysliteľne patrí práca s dychom, ktorá je vôbec jednou z elementárnych tém, ktorým sa v muzikoterapii venujeme, keďže súvisí s držaním tela, koordináciou pohybov a pod.
Tento rok sa začína sa rodiť generácia Beta: Deti budú iné, vychová ich umelá inteligencia
Dýchanie navyše patrí medzi naše základné potreby a využívame ho pri hovorenej reči, ale aj speve, či hre napr. na dychové nástroje. Patria sem najmä rôzne ladené píšťaly či nástroje napodobňujúce zvuky zvierat. Okrem toho sa pracuje s dychom pri rôznych relaxačných technikách, kde sa učíme vnímať svoje telo, jednotlivé časti, načúvať im, prípadne ich vedieť regulovať a vedome ovplyvňovať, k čomu môže aj hudba dopomôcť.
Je muzikoterapia vhodná aj pre všetky deti?
Vo všeobecnosti sa na to odpovedá ťažko, pretože nie je muzikoterapia ako muzikoterapia a nie je dieťa ako dieťa. Celkovo vnímam najmä pri detských klientoch, že tam, kde to často opodstatnene vzhľadom na vek nejde verbálne, tam to ide neverbálne – tzn. muzikoterapia nám ponúka veľké množstvo možností ako sa hudobne, zvukovo, pohybovo, dramaticky, či inak neverbálne vyjadriť.
Obrovský tvorivý potenciál, množstvo atraktívnych techník, hier, aktivít, veľké množstvo zvukov a hudobného materiálu, ako aj nástrojov či prístupov k hre – to všetko nám dáva nekonečné množstvo možností kombinovať, čo vnímam ako veľkú výhodu pri práci s deťmi. A v neposlednom rade nás učí väčšej vnímavosti na podnety, na svoje okolie, na emócie vo svojom okolí, ale aj v sebe samom, tzn. podporuje a rozvíja empatiu, integritu človeka, učí nás počúvať seba vo svojom vnútri, medzi druhými a tiež druhých okolo nás a v nás.
Ako prebieha typická muzikoterapeutická hodina s dieťaťom? Môžu sa na terapii zúčastniť aj rodičia?
Každý muzikoterapeut pracuje iným spôsobom a je to prirodzené. To, čím sa to líši možno najviac je fakt, že je to často oveľa hravejšie, uvoľnenejšie, tvorivejšie, ako rôzne iné terapeutické prístupy. Navyše je v tom stretnutí často oveľa viac prítomnej hudby, spevu, počúvania hudby, pohybu a pod.
A to, či sa sedenia zúčastňujú aj rodičia, je vysoko individuálne. Záleží od veku dieťaťa, povahy problému, resp. rozsahu ťažkostí s ktorými prichádzajú, tiež od terapeutického prístupu s akým pracuje muzikoterapeut. Ja preferujem na začiatku úvodnú konzultáciu „len s dospelými“ a postupne sa k nám v ďalších sedeniach pridáva aj dieťa a ak je staršie, resp. mu to povaha ťažkostí umožňuje, postupne sa z toho vytrácajú práve „tí dospelí“.
Vo všeobecnosti pri mladších deťoch (do predškolského veku) môže byť prítomnosť rodičov často na začiatku nevyhnutná a žiadúca, ale aj veľká časť predškolákov dokáže po úvodnom „prelomení ľadov“ pracovať samostatne po odlúčení svojej vzťahovej osoby.
Môže muzikoterapia pozitívne ovplyvniť aj správanie detí, napríklad zlepšiť ich schopnosť sústredenia alebo zvládanie emócií?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že áno – predsa len môže byť jedným zo všeobecných cieľov muzikoterapie aj pozitívny vplyv na prejavy správania u dieťaťa, resp. posilnenie pozornosti a pomoc pri regulácii emócií. Všetko sú to široké okruhy tém, ktorým sa v muzikoterapii môžeme venovať a platí to pri práci s deťmi, rovnako ako pri dospievajúcich a dospelých klientoch – vždy však s ohľadom na špecifiká toho daného veku klienta.
Ide o terapiu vhodnú iba pod odborným dohľadom? Prípadne – je možné niektoré muzikoterapeutické techniky využívať aj doma? Máte nejaké odporúčania pre rodičov?
Dalo by sa veľmi zjednodušene povedať, že áno, aj keď treba jednoznačne povedať, že určitá forma „autoterapie“ nie je to isté, ako terapeutický proces a nemôže ho určite nahradiť. Chýba tam totižto terapeutický vzťah/spojenectvo, čo je kľúčová premenná pri efekte naprieč všetkými terapeutickými prístupmi vôbec. Môže byť skôr vhodným doplnkom riadnej muzikoterapie, prípadne vhodnou metódou na sebapoznanie a sebarozvoj.
Ak však berieme do úvahy, že každý tvorivý proces, ako určitá forma sebarealizácie, je sám o sebe „liečivý“, tak aj vlastná hudobná tvorivá aktivita môže mať takýto potenciál. Ak mám niečo odporučiť rodičom, tak určite aby sa snažili vytvoriť bezpečné akceptujúce prostredie pre svoje dieťa a podporiť tak jeho vnútorný rast a napĺňanie vývinových potrieb. Ak sa im podarí aktivovať vo svojich deťoch „chuť tvoriť, prejaviť sa, sebarealizovať sa“ napr. aj hudobným spôsobom (je jedno akým), môžu z toho dlhodobo profitovať.
Ako muzikoterapia pôsobí na dospelých v porovnaní s deťmi? Sú rozdiely v jej účinkoch?
V mnohých momentoch môže pôsobiť veľmi podobne u detí aj dospelých (napr. emocionálny alebo interpersonálny náboj vo vnímanej hudbe; aktivizačný potenciál niektorých techník), ale rovnako v mnohých momentoch môže pôsobiť veľmi odlišne – vždy to závisí na mnohých faktoroch a jedným z faktorov sú práve všetky premenné na strane klienta a jeho vnímaní. Tieto faktory súvisia napr. s jeho hudobnou a tiež osobnou biografiou (tzn. všetko to, čo sa zapísalo do jeho zážitkov a skúseností), a to sa tiež do istej miery podieľa na tom, prečo môže ten istý typ hudby, tá istá technika alebo prístup pôsobiť na rôznych klientov odlišne.
Aké sú najväčšie mýty o muzikoterapii, s ktorými sa stretávate?
Často laická verejnosť vníma muzikoterapiu ako liečenie hudbou, tzn. počúvanie hudby, ktorá sama o sebe prináša liečivý účinok. S tým sa spája napr. preceňovaný fenomén tzv. „hudobných lekárničiek“. To je trochu mystifikácia, resp. zjednodušenie muzikoterapie a možností využitia hudby na terapeutické účely, ale nie tak celkom. Muzikoterapia ponúka oveľa viac, ako „len počúvanie terapeutickej, či relaxačnej hudby“ so „zázračnými účinkami“.
Rovnako treba pomerne jasne a presne odlišovať muzikoterapiu od iných disciplín, ktoré pre nezainteresovaného laika navonok môžu vyzerať veľmi podobne, až rovnako, ale vo svojej podstate, možnostiach sa výrazne líšia. Dnes sa napr. stretávame s rôznymi pojmami, ako je soundhealing, zvuková terapia, terapia zvukom, terapia hudbou, muzikofiletika a pod. Všetky spája spoločný menovateľ – pomáhať za pomoci hudby a hudobných prostriedkov. Každá sa však od seba líši a nič z toho by sa nemalo zamieňať s muzikoterapiou. V opačnom prípade konečný užívateľ (napr. detský klient) môže byť často „obeťou“ neprofesionálneho procesu.
A s tým sa spája ďalší mýtus, že muzikoterapia je niečo ezoterické, mystické, aj keď opak je pravdou. Využívajú sa pomerne staré skúsenosti a princípy, ktoré poznali už naši predkovia vo vzťahu k hudbe a jej potenciálu. Všetko to je integrované do vedecky overených muzikoterapeutických postupov v duchu základného Hypokratovského princípu – v prvom rade neškodiť.