Teplári vypočítali, že zavedenie špeciálnych taríf pre sociálne slabé domácnosti zásobované teplom z CZT, by stálo ročne približne 75 miliónov eur. Pýtajú sa, kto to zaplatí.
Úverová linka v hodnote 20 mil. eur prichádza v rámci tretej fázy programu SlovSEFF III. Firmy z oblasti priemyslu alebo stavebníctva budú môcť čerpať úvery prostredníctvom Slovenskej sporiteľne.
Od roku 2011 do roku 2013 sa malo na Slovensku podľa plánov ušetriť 8 362 terajoulov energií. No ušetrilo sa len 6 733 terajoulov, čo predstavuje plnenie plánu zhruba na 81 %.
Euroázijský zväz má vytvoriť konkurenciu Európskej únii, Spojeným štátom a Číne. Bielorusko, Rusko a Kazachstan budú spolupracovať aj v oblasti energetiky.
Stratégia kladie dôraz aj na potrebu koordinovať vnútroštátne energeticko-politické rozhodnutia a dôležitosť jednotného postupu pri rokovaní s externými partnermi. Lídri Európskej únie budú o nej rokovať koncom júna.
Návrh zákona o energetickej efektívnosti nezabúda na poskytovanie dotácií. Napríklad na znižovanie energetickej náročnosti svojho rodinného domu bude môcť fyzická osoba dostať dotáciu do 50 % z celkovej hodnoty investície, najviac však v sume 5 tisíc eur.
Slovenské firmy majú za sebou jeden kľúčový termín. Do konca minulého roka mali mať všetky, ktorých sa to týka, zrealizované energetický audit. Audit sa vo všeobecnosti nespája s niečím príjemným, je to jednoducho povinnosť, ktorú si musí spoločnosť splniť zo zákona. V spolupráci so ZSE však tento záväzok môže posunúť firmu dopredu, znížiť jej náklady a lepšie obstáť v konkurencii.
Ministerstvo hospodárstva vidí v prípade energetiky do budúcnosti jasnú prioritu. Tou by mala byť lepšia aplikácia ustanovení platnej energetickej legislatívy. Tým by sa podľa rezortu hospodárstva podporila vyššia liberalizácia a konkurencia na trhu s elektrinou či plynom.
O možnostiach zastavenia či obmedzenia dodávok ropy alebo plynu z Ruska cez Ukrajinu a o ich prípadných dopadoch na slovenských spotrebiteľov sme sa zhovárali s analytikom Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Petrom Marčanom.
Podľa Inštitútu finančnej politiky, ktorý pôsobí pri ministerstve financií, zavedením letného času sa zníži na Slovensku denná spotreba elektriny o približne 0,7 až 1,2 %. To by malo priniesť úsporu vo výške 20 až 30 miliónov eur.