Podmanivé časozberné video Dominiky Martincovej zachytáva krásy Slovenska v štyroch minútach. Skúsená cestovateľka a fotografka portálu Webnoviny.sk odhalila zákulisie jeho vzniku a v rozhovore prezradila, prečo aj napriek nedostatkom na rodný kraj nedá dopustiť. Slovensko nemá vo svete vždy najlepšiu reklamu. Nájdu sa však ľudia, ktorí dokážu upozorniť na to, čo si na našej malej krajine v srdci Európy sami nevážime tak, ako by sme mohli. Fotografka Dominika Martincová nedávno dokončila zaujímavé časozberné video Time for Slovakia, ktoré v necelých štyroch minútach zachytáva krásy Slovenska – od Popradského plesa, cez Spišský hrad až po Devín – a vzbudzuje pozornosť nielen doma, ale aj za hranicami. Čas pre Slovensko „Po dva a pol roku nakrúcania časozberných videí v rôznych kútoch sveta som skončila doma a uvedomila si, že tu máme nekonečné možnosti na pozorovanie dych vyrážajúcich scenérií,“ uviedla 26-ročná Slovenka, ktorá na tri roky vymenila Nitru za Londýn, aby následne 15 mesiacov objavovala krásy Ázie a medzitým ešte precestovala krížom-krážom aj európske metropoly. Mladá cestovateľka sa na nakrútenie videa o Slovensku chystala už dlhšie, od slov k činom ju pritom motivoval aj Juraj Drobka z projektu Time for Slovakia (Čas pre Slovensko). „Juraj má sen ukázať zahraničným cestovateľom najkrajšie miesta Slovenska prostredníctvom zážitkového spoznávania – organizovať výlety, sprostredkovať im degustácie, tradičný život na dedinách a iné zážitky – či už je to spanie na kope sena alebo tancovanie ľudoviek,” prezrádza Dominika. Odmenená trpezlivosť Časozberné video si pritom vyžadovalo niekoľko rôznych výletov po Slovensku. Kým niektoré zábery cestovateľka nakrúcala 30 minút, na ďalšie si musela vyhradiť aj štyri hodiny. Lokality mala naplánované vopred, počasie sa však stalo vytrvalým sprievodcom, ktoré vedelo príjemne prekvapiť i nevhodne zaskočiť. „Aj natáčanie záberov s vodopádmi bola zábava. Bolo zima, stála som v potoku a dúfala, že mi statívy so všetkou technikou nepopadajú do vody,” smeje sa rodáčka z Nitry, ktorú si zo snímaných lokalít podmanili najmä Pieniny, Popradské pleso a Slovenský raj. Tvorba časozberov si okrem technických zručností vyžaduje hlavne veľa trpezlivosti, pre Dominiku má však práve takýto spôsob vyjadrenia nevídané čaro: „Myslím si, že je to jedinečná forma fotografie. Ja to volám „umenie manipulácie s časom“. Okolo nás, hlavne v prírode, sa deje neskutočné množstvo javov, ktoré sú pre naše oko neviditeľné. Vďaka technológii ich dokážem zrýchliť tak, aby sme si mohli vychutnať krásu okolo nás a možno aj trochu lepšie pochopiť niektoré procesy – napríklad plynutie oblakov.“ Les namiesto bio obchodu Každé nakrúcanie mladú Slovenku odmenilo aj krásnymi výhľadmi. Skúsená cestovateľka je presvedčená o tom, že Slovensko má turistom čo ponúknuť aj na iných úrovniach. „Ako poznamenal kamarát a cestovateľ Tomáš Gríger, sme jedna z mála krajín, kde si človek môže ísť len tak do lesa natrhať šípky, žihľavu, bazu – čokoľvek, čo rastie – k tomu krásna príroda, no dokonalosť. Hlavne v dnešnej dobe, keď je ultramoderné jesť zdravo, netreba behať do drahých bio obchodov – možno sa stačí pozrieť do lesa. Takisto je to tu všetko blízko v porovnaní s ostatnými krajinami. Za jeden deň môže turista vidieť hlavné mesto, hory, jaskyne, hrady, od gotiky až po socializmus. Aj tá socialistická architektúra začína byť jedinečná, to len tak vo svete jednoducho nemajú,” vymenúva Dominika. Svetobežníčka sa netají tým, že po každom návrate zo zahraničia, či už to to bol Nepál, Mjanmarsko, Srí Lanka alebo Laos, si uvedomila, že má Slovensko radšej a radšej. „Na Slovensku je super, máme sa tu dobre, len nám to nikto nepovedal, tak o tom nevieme,” hovorí s úsmevom. Rozhodnutie, ktoré sa počíta „Myslím si, že Slovensko sa mení a je iné, ako keď som tu žila v minulosti. Som zvedavá, kam sa to bude všetko ďalej posúvať. Zároveň cítim, že je to každopádne aj na nás – mladých ľuďoch. Mnohí povedia, že my obyčajní malí ľudia nič nezmôžeme, ale my rozhodujeme, každý deň – to kde nakupujeme a stravujeme sa, či recyklujeme, či sa rozhodneme ísť do zahraničia za vidinou rýchlych peňazí a robiť v reštauráciách, alebo tu budeme budovať niečo užitočné so svojím intelektom,” zamýšľa sa absolventka Ekonomickej univerzity v Bratislave. Predstavu o najobľúbenejšom mieste na svete má pritom fotografka, ktorej veľkou vášňou je aj cirkus, hudba a tanec, zadefinovanú svojsky: „Po istej dobe zistíte, že je to vlastne jedno, kde ste – ten krásny výhľad na tropickú pláž, o ktorej všetci snívajú, vám jedného dňa zrazu prestane prinášať radosť. Najdôležitejšie je, že človek robí to, čo ho baví a je obklopený dobrými ľudmi. Na cestách som si uvedomila, že to nikdy nie je o mieste, ale o ľuďoch, ktorých stretnete a zážitkoch, na ktoré budete spomínať. Aj najkrajšie miesto na svete bude nuda, ak tam bude chýbať príjemná interakcia,” dodala fotografka, ktorá popri výlete do Škandinávie plánuje vo forme časozberu zachytiť aj rozprávkové čaro zimy na Slovensku. Zuzana Zimmermannová
