Mníchovský inštitút Ifo upozorňuje, že možné negatívne finančné dopady opätovného zavedenia systematickej kontroly pohybu v rámci schengenskej zóny predstavujú iba malú sumu v porovnaní s nákladmi nekontrolovanej masovej imigrácie.
Plán Európskej komisie vyzýva, aby od leta začala fungovať nová pohraničná a pobrežná stráž EÚ, ako aj na pomoc Grécku pri zabezpečovaní jeho hraníc s Tureckom.
Pesimistický scenár Bertelsmannovej nadácie počíta v prípade rozpadu schengenskej zóny voľného pohybu tovarov a služieb s rastom dovozných cien o 3 %, čo by Európskej únii prinieslo straty na úrovni 10 % jej HDP.
Oveľa horším dôsledkom rozpadu Schengenu však môže byť to, že naštartuje ďalšie dezintegračné procesy v rámci Európskej únie. V tom prípade by boli ekonomické dopady pre Slovensko podstatne horšie, píšu analytici UniCredit Bank.
Líder strany Pavol Frešo pripomenul, že na budúci týždeň sa bude konať summit krajín V4, ktoré by podľa neho mali držať spolu a jednoznačne sa prihlásiť k zachovaniu schengenu v súčasnej podobe.
Trvalé kontroly na hraniciach by nevyhnutne spôsobili meškania a preto by mali negatívny vplyv na počet ľudí prechádzajúcich cez hranice, ako aj na počet turistov a toky tovarov.
Český prezident pripomenul, že Schengen bol realizáciou myšlienky voľného pohybu osôb a súčasne vznikol ako prejav určitej slobody v rámci Európskej únie.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v prejave pred poslancami Európskeho parlamentu okrem iného povedal, že schengenský systém je čiastočne v kóme.