Systémové dáta, ktoré Schiaparelli získala naznačovali, že sa nachádza pod úrovňou zeme, zatiaľ čo bola vo výške približne 3,7 kilometra nad povrchom červenej planéty.
Na záberoch, ktoré urobila orbitálna sonda Mars Reconnaissance Orbiter americkej NASA, je vidieť čiernu škvrnu v mieste, kde mal modul Schiaparelli dosadnúť.
Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť. BERLÍN 21. októbra (WebNoviny.sk) – Európska experimentálna sonda vyslaná na Mars dopadla na správne miesto, avšak nesprávnou rýchlosťou – a plná raketového paliva zrejme pri náraze explodovala. Vyplýva to z oznámenia Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť, uviedla ESA. Po dvoch dňoch tým ukončili dohady o osude pristávacieho modulu, ktorého signál sa prerušil asi 50 sekúnd pred plánovaným pristátím. Účelom sondy Schiaparelli bolo otestovať technológiu pre ambicióznejšiu európsku misiu na červenej planéte v roku 2020 a podľa vedcov mnoho údajov, ktoré táto sonda odoslala pred tým, ako sa odmlčala, bude v tomto smere veľmi užitočné. ESA tiež zdôraznila, že „materská loď“ modulu Schiaparelli, orbitálna sonda Trace Gas Orbiter (TGO), bola v stredu úspešne navedená na obežnú dráhu Marsu a začne analyzovať jeho atmosféru v rámci pátrania po známkach života na tejto planéte. Napriek tomu je tvrdé pristátie pre vedcov podieľajúcich sa na spoločnom európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMars, ktorého sú Schiaparelli a TGO súčasťou, pripomienkou, aké náročné je dostať vesmírnu sondu na povrch Marsu, píše AP. Európska sonda Beagle 2 na ňom v roku 2003 pristála, no zablokovaná anténa jej znemožnila ďalšiu komunikáciu s riadiacim strediskom. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane tzv. roverov Opportunity a Curiosity. Riadiace stredisko misie ESA v nemeckom Darmstadte v piatok večer na základe doterajších výsledkov vyhodnocovania údajov odoslaných sondou Schiaparelli oznámilo, že pristávací modul sa dostal do ťažkostí práve v posledných 50 sekundách zostupu marťanskou atmosférou. Namiesto „mäkkého“ pristátia modul pravdepodobne posledné dva až štyri kilometre k povrchu už len voľne padal, preto do neho narazil „značnou rýchlosťou“ vyššou než 300 kilometrov za hodinu. Zábery NASA naznačujú, že raketové brzdiace motory zlyhali, v dôsledku čoho Schiaparelli dopadol na povrch s takmer plnými nádržami paliva, ktoré vybuchlo. Hoci Schiaparelli odoslal späť na Zem približne 600 megabytov dát, vedci neuvidia žiadnu z detailných fotografií, ktoré sonda urobila počas zostupu. Tieto zábery mali byť totiž prenesené až po pristátí.