Mars

Sonda Schiaparelli pri dopade na Mars zrejme vybuchla

Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť. BERLÍN 21. októbra (WebNoviny.sk) – Európska experimentálna sonda vyslaná na Mars dopadla na správne miesto, avšak nesprávnou rýchlosťou – a plná raketového paliva zrejme pri náraze explodovala. Vyplýva to z oznámenia Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Zábery z orbitálnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) americkej agentúry NASA ukazujú čiernu škvrnu na mieste, kde mal modul Schiaparelli v stredu dosadnúť, uviedla ESA. Po dvoch dňoch tým ukončili dohady o osude pristávacieho modulu, ktorého signál sa prerušil asi 50 sekúnd pred plánovaným pristátím. Účelom sondy Schiaparelli bolo otestovať technológiu pre ambicióznejšiu európsku misiu na červenej planéte v roku 2020 a podľa vedcov mnoho údajov, ktoré táto sonda odoslala pred tým, ako sa odmlčala, bude v tomto smere veľmi užitočné. ESA tiež zdôraznila, že „materská loď“ modulu Schiaparelli, orbitálna sonda Trace Gas Orbiter (TGO), bola v stredu úspešne navedená na obežnú dráhu Marsu a začne analyzovať jeho atmosféru v rámci pátrania po známkach života na tejto planéte. Napriek tomu je tvrdé pristátie pre vedcov podieľajúcich sa na spoločnom európsko-ruskom vesmírnom projekte ExoMars, ktorého sú Schiaparelli a TGO súčasťou, pripomienkou, aké náročné je dostať vesmírnu sondu na povrch Marsu, píše AP. Európska sonda Beagle 2 na ňom v roku 2003 pristála, no zablokovaná anténa jej znemožnila ďalšiu komunikáciu s riadiacim strediskom. Americká NASA (Národný úrad pre letectvo a vesmír) už na túto planétu úspešne umiestnila viacero robotických vozidiel vrátane tzv. roverov Opportunity a Curiosity. Riadiace stredisko misie ESA v nemeckom Darmstadte v piatok večer na základe doterajších výsledkov vyhodnocovania údajov odoslaných sondou Schiaparelli oznámilo, že pristávací modul sa dostal do ťažkostí práve v posledných 50 sekundách zostupu marťanskou atmosférou. Namiesto „mäkkého“ pristátia modul pravdepodobne posledné dva až štyri kilometre k povrchu už len voľne padal, preto do neho narazil „značnou rýchlosťou“ vyššou než 300 kilometrov za hodinu. Zábery NASA naznačujú, že raketové brzdiace motory zlyhali, v dôsledku čoho Schiaparelli dopadol na povrch s takmer plnými nádržami paliva, ktoré vybuchlo. Hoci Schiaparelli odoslal späť na Zem približne 600 megabytov dát, vedci neuvidia žiadnu z detailných fotografií, ktoré sonda urobila počas zostupu. Tieto zábery mali byť totiž prenesené až po pristátí.