Modrú farbu oblohy planéty Pluto spôsobujú relatívne malé zložky podobné sadzi, ktoré sa nazývajú tholiny. Ľad sa vyskytuje na miestach, ktoré majú na fotografiách červenú farbu.
Sonda Mars Reconnaissance Orbiter zistila prítomnosť hydratovaných minerálov na stenách kráterov s takzvanými tmavými pásmi. BRATISLAVA 28. septembra (WebNoviny.sk) – Sonda Mars Reconnaissance Orbiter (MRO) amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) objavila zatiaľ najpresvedčivejšie dôkazy o prítomnosti vody v tekutom skupenstve na Marse. Predstavitelia NASA to oznámili na dnešnej tlačovej konferencii, pričom tím vedcov na čele s Lujendrom Ojhom z Georgia Institute of Technology zverejnil najnovšie poznatky v časopise Nature Geoscience. Ojha a jeho kolegovia pomocou snímok zo spektrometra na MRO zistili prítomnosť hydratovaných minerálov na stenách kráterov so sezónnymi útvarmi známymi ako tmavé pásy, čo potvrdzuje teóriu, že tieto pásy vytvorila práve tečúca slaná voda. Tmavé pásy, ktoré Ojha objavil v roku 2010, sa nachádzajú na viacerých lokalitách na Marse, keď je teplota vyššia než mínus 23 stupňov Celzia. Tieto pásy sú tmavšie počas teplejších období, pričom v tom čase pravdepodobne akoby stekali po stenách kráterov, a následne pri poklese teplôt zas vyblednú. Podľa vedcov voda na Marse obsahuje chloristany – soli, ktoré znižujú jej bod tuhnutia. Prítomnosť chloristanov na Marse už skôr objavili robotické sondy Phoenix a Curiosity, tie ich však zaznamenali v pôde. MRO však objavil chloristany v tekutej forme a na iných lokalitách ako robotické sondy. Taktiež ide o prvý prípad, keď sa vedcom podarilo identifikovať tieto soli z orbity. Prítomnosť chloristanov však spektrometer na MRO odhalil iba v prípade, že tmavé pásy boli relatívne široké. „Keď ľudia hovoria o vode na Marse, tak majú väčšinou na mysli vodu, ktorá sa na tejto planéte vyskytovala v minulosti, alebo o ľade. Teraz sa nám podarilo uskutočniť prvé spektrálne pozorovanie, ktoré jednoznačne podporuje hypotézu o prítomnosti vody v tmavých pásoch,“ uviedol Ojha. Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov.
Orion absolvoval prvý testovací let bez posádky vlani v decembri, pričom do vesmíru ho vyniesla raketa Delta 4 Heavy. V budúcnosti by však na tento účel mal slúžiť pripravovaný Space Launch System (SLS), ktorý chcú po prvý raz otestovať spolu s Orionom pri ďalšom bezpilotnom teste v roku 2018.
Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu bezpečne pricestovali traja astronauti: ruský veliteľ posádky Sergej Volkov, kazašský kozmonaut Aidyn Aimbetov a jeho dánsky kolega Andreas Mogensen z Európskej vesmírnej agentúry. ALMA-ATA 4. septembra (WEBNOVINY) – Ruská kozmická loď Sojuz v piatok bezpečne dopravila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) trojčlennú medzinárodnú posádku, v ktorej je aj prvý dánsky astronaut. Vo štvrtok sa loď musela vyhýbať zrážke s odpadom v kozme. Sojuz TMA-18M odštartoval v stredu z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Na ISS s ním pricestovali traja astronauti – ruský veliteľ posádky Sergej Volkov, kazašský kozmonaut Aidyn Aimbetov a jeho dánsky kolega Andreas Mogensen z Európskej vesmírnej agentúry (ESA). Padalka strávi v kozme 878 dní NASA oznámila, že Sojuz sa približne o 9.40 h SELČ bezpečne spojil s ISS. O necelé dve hodiny sa otvorí prielez a astronauti vplávajú v beztiažovom stave do stanice, v ktorej sa v súčasnosti nachádza šesťčlenná posádka. Mogensen, prezývaný „dánsky Gagarin“, vzal do kozmu rotopedy dánskej výroby a 20 plastových figúrok dánskej hračkárskej stavebnice LEGO. On a Aimbetov, tretí kozmonaut Kazachstanu, by sa mali vrátiť na Zem 12. septembra spolu so skúseným ruským kozmonautom Gennadijom Padalkom, ktorý je na ISS od marca. Dovtedy strávi Padalka v kozme 878 dní, čo je viac ako ktokoľvek iný. Volkov sa vráti na Zem na budúci rok v marci spoločne s astronautom NASA Scottom Kellym a s ruským kozmonautom Michailom Kornijenkom, ktorý dovtedy strávi v kozme jeden rok. https://www.youtube.com/watch?v=B04zBuPuPW4 Cesta trvala dlhšie pre vesmírny odpad Tentoraz trvala cesta na ISS kozmickej lodi dva dni namiesto doterajších šiestich hodín. Ruská kozmická agentúra Roskosmos minulý mesiac rozhodla, že dlhší let k ISS bude bezpečnejší a spoľahlivejší, keďže v júli museli vzhľadom na vesmírny odpad zmeniť obežnú dráhu vesmírnej stanice. Vo štvrtok balistickí experti z ruského riadiaceho strediska a NASA odporučili posádke Sojuzu urobiť manéver, aby sa kozmická loď vyhla zrážke s tretím stupňom japonskej rakety vypustenej do kozmu v roku 1989, citovala Roskosmos agentúra Reuters.
Pôvod úzkych, zakrivených čiar so šírkou iba niekoľko kilometrov, avšak dlhých stovky kilometrov, zatiaľ vedci nepoznajú. BRATISLAVA 30. júla (WEBNOVINY) – Vesmírnej sonde Cassini sa podarilo odfotografovať zvláštne červené pásy na povrchu Saturnovho mesiaca Tethys. Ide o úzke, zakrivené línie so šírkou iba niekoľko kilometrov, avšak dlhé stovky kilometrov. Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnili záber týchto pásov, ktorý vznikol kombináciou viacerých snímok. Tie sonda spravila ešte 11. apríla. Snímka zachytáva oblasť s rozlohou 490 krát 415 kilometrov nachádzajúcu sa na severnej hemisfére Tethysu. Pôvod čiar ani to, prečo sú tak jasne sfarbené, vedci zatiaľ nepoznajú. Predpokladajú však, že červený materiál môže byť ľad zafarbený chemickými prímesami alebo dôsledok vyparovania zvnútra Tethysu. Čiary môžu mať súvis napríklad aj so zlomami, ktoré sa však pri rozlíšení týchto záberov nedajú pozorovať. Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov a archívu agentúry SITA.