Peter Pellegrini po jeho zvolení za prezidenta v rozlúčkovej reči na sneme strany Hlas-SD povedal: „Nikdy neprestanem byť sociálnym demokratom a presadzovať hodnoty sociálnej demokracie vo svojom politickom živote.”
Nevyužitá príležitosť
Vo svojom prvom novoročnom príhovore občanom mal príležitosť ukázať to. Nevyužil ju. Všeobecné želanie občanom, „aby sme v našich životoch cítili viac solidarity, dôstojnosti a ľudskosti”, nie je aktívnym sociálnodemokratickým otváraním náročných a ťažkých tém.
Rozbíjať a ničiť vie každý, podľa Pellegriniho by bol mier na Ukrajine tou najkrajšou oslavou výročia ukončenia 2. svetovej vojny
Nepočuli sme ani slovo o tom, že na hranici alebo pod hranicou chudoby žije na Slovensku takmer milión ľudí, že chudobou trpí príliš mnoho detí, mnohočlenných rodín a neúplných rodín matiek samo živiteliek, že tu je vyhrotený problém pracujúcej chudoby, energetickej a dopravnej chudoby.
Nepadla žiadna zmienka o tom, že konsolidácia verejných financií prijatá vládou situáciu v tejto oblasti dramaticky zhorší. Prezident to mohol aspoň povedať, keď už príslušné zákony podpísal, a navrhnúť nejaké kompenzačné opatrenia.
Solidárny s vládou
Je dobre, že prezident povedal, že sa nemáme pozerať na ľudí zhora kvôli tomu, „že sú iní ako my, pretože vyrástli v inom prostredí, sú inej rasy, vierovyznania či sexuálnej orientácie“. Nepočuli sme však nič o sociálne vylúčených, akoby to nebol jeden z najzávažnejších problémov našej spoločnosti a zdrojov politickej radikalizácie.
V novoročnom prejave určite chýbalo poukázanie na to, že sociálny dialóg často funguje formálne, že vláda pri príprave konsolidačného balíčka obišla sociálnych partnerov, čo kritizovali predstavitelia Konfederácie odborových zväzov aj zamestnávateľských organizácií, že boli postavení pred hotovú vec a vláda im nedala šancu zasiahnuť do tvorby tak dôležitého zákona pre celú spoločnosť a že sa to zopakovalo pri zákone o štátnom rozpočte.
Zamestnancov hlava štátu spomenula len v súvislosti so sektorom sociálnych služieb. Nepočuli sme žiaden apel na to, aby sa práva zamestnancov dôsledne rešpektovali, aby dostávali spravodlivú mzdu. Ani kritiku vlády za to, že takmer dvojnásobne zvýšila platy svojich členov obídením zákona a navýšením nezdaňovaných paušálnych náhrad, čo bol výsmech základnej sociálnodemokratickej hodnoty, ktorou je solidarita. Prezident bol radšej potichu solidárny z vládou.
Ani raz sa v jeho prejave neobjavila zmienka o potrebe posilňovania sociálnej spravodlivosti. Nespomenul zlú kvalitu verejných služieb a ich nedostatočnú dostupnosť pre občanov, čo významným spôsobom prehlbuje sociálne nerovnosti a sociálnu nespravodlivosť v spoločnosti.
Príznaky plazivého fašizmu
Prekvapivo sa vyhol aj ďalšej jeho obľúbenej téme z volebnej kampane pred parlamentnými voľbami, ktorou je vyrovnávanie rozdielov medzi regiónmi. Prezident nám nič nepovedal, aký pokrok sa v tejto oblasti dosiahol.
Osobitne zarážajúce však je, že politik, ktorý o sebe hovorí, že je sociálny demokrat, ostro nekritizoval posilňovanie krajne pravicových politických tendencií v našej spoločnosti a osobitne vo vládnej politike. Nezmienil sa o príznakoch plazivého fašizmu, neodsúdil zľahčovanie vyčíňania extrémistu Bombica politikmi vládnej koalície, ba aj jeho priamu obhajobu.
Nedal najavo nesúhlas s tým, že chodia k nemu do diskusných relácií. Stavať hrádzu krajnej pravici a extrémizmu, fenoménom, ktoré sú v Slovenskej republike očividne na vzostupe a sú stále agresívnejšie, je predsa základná hodnotová výbava nielen sociálneho demokrata, ale demokrata vôbec.