Olympijské hry v Tokiu sa ešte ani neuskutočnili a už sú najdrahšie v celej histórii letných hier. Naznačuje to rozsiahla štúdia odborníkov z Oxfordskej univerzity.
Britskí vedci zároveň tvrdia, že neustále zvyšovanie nákladov na organizovanie OH má za veľký prepad verejných financií v organizátorských mestách a ich neúmerné zadlžovanie do budúcnosti.
„Prekročenie pôvodne odhadovaných nákladov na Tokio je už teraz 200-percentné. A to ešte neberieme do úvahy ďalšie náklady, ktoré vzniknú z ročného omeškania pre pandémiu COVID-19. Budú sa rátať na niekoľko miliárd dolárov. Tie budeme môcť započítať až vtedy, keď sa hry aj reálne uskutočnia,“ uviedol dánsky ekonóm a audítor Bent Flyvbjerg.
Flyvbjerg je zamestnanec Oxfordskej školy Said Business School. Celá jeho štúdia má byť zverejnená 15. septembra v časopise „Životné prostredie a plánovanie, resp. Ekonomika a vesmír“. Štúdia má názov „Úpadok až na dno! Prečo olympijským hrám hrozí explózia?“
Zameriava sa na náklady spojené s organizovaním olympijských hier od roku 1960. Štúdia ponúka jednoznačný záver, že skutočné náklady neustále stúpajú napriek tvrdeniam Medzinárodného olympijského výboru o ich systematickom znižovaní.
Najvyššie riziko
Pritom drvivú väčšinu nákladov zabezpečujú organizátorské mestá, resp. vlády ich krajín a MOV prispieva iba malou časťou.
„Možno sa to niekomu ťažko počúva, ale olympijské hry dnes predstavujú najvyššiu úroveň rizika, ktoré mesto môže podstúpiť. Tento trend už nemôže pokračovať. Žiadne mesto v budúcnosti nebude chcieť usporiadať olympijské hry, smutná dlhová prognóza mu to nedovolí. To už aj veľké svetové metropoly s veľkou mierou turizmu radšej cúvnu,“ myslí si Flyvbjerg.
Vo svojom príspevku cituje aj starostu amerického Los Angeles Erica Garcettiho, ktorého mesto má byť dejiskom OH v roku 2028 po Paríži 2024. Má rovnaký názor.
„Pokiaľ vláda štátu, ktorý bude organizátorom olympijských hier, nie je ochotná sa zadĺžiť alebo poskytnúť špeciálnu dotáciu, väčšina miest v budúcnosti už nikdy nepovie olympiáde áno. Musíme hľadať vhodnejší model s menším finančným zaťažením,“ skonštatoval Garcetti.
Prekročenie nákladov
Podľa Flyvbjerga olympijskí funkcionári a členovia organizačných výborov olympijských hier zavádzajú pri posudzovaní prekročenia svojich nákladov. „Skutočné náklady sú iné čísla ako tie, ktoré sa oficiálne uvádzajú na verejnosti. Nemôžeme preto počítať s tým, že organizátori, MOV a vlády poskytnú spoľahlivé informácie o skutočných nákladoch a rizikách spojených s ich prekročením,“ zamyslel sa Flyvbjerg.
Medzinárodný olympijský výbor zatiaľ nereagoval na štúdiu Oxfordskej univerzity so zdôvodnením, že ju nemajú naštudovanú. MOV sa v súvislosti s nákladmi na organizovanie OH odvoláva na iné štúdie univerzít v nemeckom Mainzi a parížskej Sorbonny.
Tie tiež zaznamenali výrazné prekročenie nákladov, ale údajne v súlade s inými rozsiahlymi projektami. Kritický Flyvbjerg tvrdí, že MOV veľmi dobre vie o premrštených nákladoch organizátorov a dokonca aj robí určité kroky, tie však prišli veľmi neskoro. „To úsilie nie je dostatočné a je to neskoro. Najmä nové mestá, ktoré prvýkrát organizujú hry, budú vždy doplácať na syndróm začiatočníka pokiaľ MOV nenastaví účinnejší finančný model,“ dodal Flyvbjerg.
