V Trnave je zhoršená kvalita ovzdušia potvrdená explicitne dátami. Priamo na území tohto západoslovenského krajského mesta, konkrétne na Kollárovej ulici na parkovisku pri železničnej stanici, sa nachádza automatická monitorovacia stanica.
Modul umožňuje merať koncentráciu prachových častíc PM10 a PM2,5, ale aj úroveň oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého, ozónu a ďalších entít i fyzikálnych veličín.
„K dispozícii je aj API služba, takže v prípade záujmu samosprávy sa tieto údaje okrem sprístupnenia pre verejnosť na webe SHMÚ dajú zobraziť aj priamo na internetovej stránke mesta,“ upozornil vedúci odboru monitorovania kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler.
Akadémia z portfólia neformálnej platformy
Práve SHMÚ je odborným garantom viaczložkového projektu „Smart City Academy (SCA) – Zlepšenie kvality ovzdušia“, ktorý patrí do portfólia neformálnej platformy Smart Cities Klub (SCK) a je spolufinancovaný z Kohézneho fondu Európskej únie v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Hlavným adresátom SCA sú samosprávy zo združenia inteligentných miest a ich predstavitelia. Cieľom je však aj edukácia a aktivácia verejnosti, predovšetkým mládeže, a to cez environmentálnu výchovu na základných školách vo vybraných členských mestách SCK po celom Slovensku.
Vzorom môže byť Amsterdam
Trnava je nielen na slovenské pomery inšpiráciou v prístupe k ekologickým formám mestskej mobility. „Otázkou je, nakoľko sa podpora tejto modality zo strany mesta naozaj prejavuje – či dochádza k poklesu automobilovej dopravy. Ak sa to nedarí, k žiaducemu posunu by mohli viesť projekty zamerané na zmenu dopravného správania a preferenciu verejnej, cyklistickej a pešej dopravy spoločne s rozšírením obmedzení pre individuálnu automobilovú dopravu. Vzorom by mohol byť napríklad Amsterdam,“ skonštatoval expert SCK Jaroslav Kacer.
V tomto kontexte je na diskusiu, či sa ako kontraproduktívny neukáže zamýšľaný systém smart riadenia automobilovej dopravy zvyšujúci plynulosť prejazdu mestom a úmerne znižujúci produkciu splodín.
„Mohlo by to ísť proti plánu zmeniť dopravné správanie a využívanie iných foriem presunov na krátke vzdialenosti,“ upozornil Kacer.
Návrh indikatívnych a záväzných cieľov
Znečistenie ovzdušia sa najviac prejavuje v zimnom období, a to pre panujúce nepriaznivé rozptylové podmienky, lokálne vykurovanie vrátane využívania tuhých palív a zvýšenú intenzitu automobilovej dopravy zahŕňajúcu tzv. studené štarty obzvlášť pri naftových motoroch.
Starostlivosť o životné prostredie sa však netýka iba rozvoja cyklodopravy až po úroveň vyššieho územného celku. Trnava plánuje stavať na komplexnom súbore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a adaptácie na zmenu klímy.
Viac ako 62-tisícové mesto pracuje na svojej nízkouhlíkovej stratégii. Prioritou je návrh indikatívnych a záväzných cieľov v jednotlivých sférach a vyhodnotenie očakávaných dopadov na kvalitu životného prostredia.
Účelový energetický audit budov
Radnica „slovenského Ríma“ kladie dôraz na energetickú efektivitu a využívanie obnoviteľných zdrojov aj prostredníctvom zavádzania inovatívnych technológií a aplikovania overene funkčných postupov. Sľubuje si od tohto redukciu emisií skleníkových plynov a iných látok znečisťujúcich ovzdušie. Základom je vypracovanie účelového energetického auditu budov, čo sa vzťahuje na viac ako 50 objektov vo vlastníctve mesta.
„Odporúčal by som vytvorenie funkcie mestského energetika, ktorý by zodpovedal za účinné zaobchádzanie so zdrojmi a znižoval spotrebu na rozumnú mieru. Zároveň by nastavoval podmienky pre podliehajúce organizácie tak, aby boli motivované šetriť alebo plniť ciele,“ načrtol Jaroslav Kacer.
Informačný servis