BRATISLAVA 4. júla (WEBNOVINY) – Dva mesiace pred začiatkom školského roka nemajú tretiaci a siedmaci základných škôl, ktorí od septembra nabehnú na reformu, ešte ani jednu novú učebnicu. Stredné školy dostali pre reformné tretie ročníky zatiaľ len cvičebnicu zo slovenského jazyka a literatúry. Agentúre SITA to potvrdili viacerí riaditelia základných škôl.
Slovenské školstvo je v polovici vzdelávacej reformy, za sebou má prvé dva roky. Podľa riaditeľa základnej školy na Mudroňovej ulici v Bratislave Richarda Savčinského všetky reformné učebnice majú zatiaľ len prváci, druháci a piataci na základných školách. Šiestakom naďalej chýbajú dejepis a druhá časť matematiky. Na stredných školách nie sú všetky tituly ani v jednom z ročníkov. Podľa zástupcu riaditeľky na Cirkevnom gymnáziu sv. Jána Krstiteľa v Trebišove Mareka Čižmára prváci a druháci stále čakajú na dejepis, občiansku náuku, biológiu, chémiu a fyziku. Zástupkyňa riaditeľa Gymnázia na Šrobárovej v Košiciach Ľudmila Szedláková hovorí, že škola pre tretí reformný ročník nielen že nemá učebnice, ale chýbajú jej aj učebné plány. Doposiaľ sa ešte v takej situácii neocitli. „Učebné plány si môžeme vytvoriť až keď dostaneme učebné osnovy, odporučené ministerstvom školstva,“ vysvetlila Szedláková.
Podľa Savčinského na začiatku školského roka v minulosti vždy chýbali reformné učebnice z kľúčových predmetov. Počas prázdnin dostávala škola napríklad knihy z etiky či náboženstva. Učebnice z matematiky alebo slovenčiny však dorazili až na prelome novembra a decembra. „Niektoré ako biológia nám dodali až na jar,“ uviedol Sabčinský. Ťarcha je na pleciach učiteľov. Materiály si pripravujú zväčša vo svojom voľnom čase. „Vyučujúci po osemhodinovej šichte na pracovisku príde domov a pripraví si študijný materiál svojpomocne na úkor času, ktorý by mohol venovať svojej rodine,“ opisuje každodennú prax Čižmár. Vďaka vlastným projektom sa trebišovskému cirkevnému gymnáziu podarilo vybaviť triedy technikou, čo žiakom v tejto situácii pomáha. „Výmena študijných materiálov medzi učiteľom a žiakom neprebieha manuálne písaním poznámok, ale elektronicky, čo výrazne urýchli a zjednoduší prácu na hodinách,“ povedal Čižmár s tým, že mnohé iné školy túto výhodu nemajú. Podľa neho by malo ministerstvo vyskúšať pripravované zmeny vždy experimentálne na časti škôl, aby dokázalo vychytať chyby dopredu.
Odchádzajúci minister školstva Ján Mikolaj (SNS) tvrdí, že autorov učebníc začali cez výberové konania hľadať ešte v máji minulého roka. Na tretinu titulov sa v prvom kole neprihlásili žiadni záujemcovia, pre polovicu z týchto učebníc našli autorov až v druhom kole. Uzavreté sú už výberové konania na vydavateľstvá aj distribútorov. „So všetkými vydavateľstvami sú zmluvy podpísané tak, aby sa najneskoršie do 15. augusta mohli učebnice rozvážať na školy,“ povedal agentúre SITA Mikolaj. Podľa ministra by mali mať tretie reformné ročníky v septembri 85 percent učebníc. „Je to podpísané, čiže malo by to byť. Ale podpísané boli aj v minulom roku a neboli,“ dodal vzápätí Mikolaj.
Analytička Zuzana Humajová-Zimenová z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika si myslí, že problémy chýbajúcich kníh na školách pomôže riešiť zrušenie monopolu. To navrhuje rodiaca sa koalícia stredopravých strán. Súčasný centrálne regulovaný systém v súčasnosti brzdia zdĺhavé procesy schvaľovania titulov, hľadanie autorov, ich financovanie, ale aj komplikovaná komunikácia autora s vydavateľstvom. „Nie každému autorovi sa chce do tohto procesu vstúpiť, pretože je viac byrokratický ako tvorivý,“ odôvodnila Humajová-Zimenová. Podľa nej by mali vydavateľstvá samé rozhodovať o svojej vydavateľskej politike. Ak by mohli individuálne oslovovať autorov, uzatvárať s nimi zmluvy a na základe súhlasu ministerstva vydávať licencované učebnice, autorov by vraj mohlo pribudnúť. Väčšia ponuka titulov by pomohla naplniť i myšlienku reformy. Školy by si vyberali knihy na základe priorít, ktoré si stanovili v školských vzdelávacích programoch. „Tým, že ministerstvo v súčasnosti definuje len jednu učebnicu na jeden predmet ako povinnú, veľmi okliešťuje tvorivosť na školách,“ hovorí Humajová-Zimenová.
Základ reformy položil nový školský zákon z roku 2008. Zaviedol dvojúrovňový model vzdelávania, vďaka čomu môžu školy spolutvoriť učebný plán. Štát diktuje povinné učivo v štátnych vzdelávacích programoch. Časť učebných osnov si určujú školy vo vlastných školských programoch. Po novom sú na základných školách povinné dva cudzie jazyky, v triedach je menej žiakov. Obsahová reforma si vyžiadala tvorbu nových učebníc. Zákon o pedagogických zamestnancoch vytvoril priestor, aby mohli písať učebnice i učitelia. Reformné zmeny sa zavádzajú postupne počas štyroch rokov. Na nové knihy dáva ministerstvo ročne približne 3,4 milióna eur. V apríli tohto roka Mikolaj povedal, že doposiaľ vyšlo dokopy 130 reformných učebníc. Reforma sa začala v prvých ročníkoch na základných a stredných školách a v piatych triedach na základných školách. Pokračovala druhými ročníkmi na ZŠ a SŠ a šiestym na ZŠ. Od septembra tohto roku čaká reforma tretiakov na ZŠ a SŠ a siedmakov na ZŠ. V poslednej etape prejdú reformou štvrté triedy na ZŠ a SŠ a ôsme ročníky na ZŠ.
SITA
