Tretie vypočúvanie kandidátov na sudcov: Ústavnoprávny výbor schválil 24 uchádzačov (aktualizované)

Kandidáti na ústavných sudcov – tretia voľba

O talár na Ústavnom súde SR zabojujú sudcovia, prokurátori, právnici, advokáti, notári, exekútori či bývalí politici. Opakovane dal súhlas so svojou nomináciou exšéf strany Sieť Radoslav Procházka, nováčikmi sú Patrik Palša, Vieroslav Júda a Monika Jurčová.

Okrem nich sa o post na košickom súde uchádzajú Katarína Čechová, Ladislav Duditš, Anton Dulak, Libor Duľa, Michal Ďuriš, Dagmar Fillová, Boris Gerbery, Martina Jánošíková, Eva Kováčechová, Štefan Kseňák, Michal Matulník, Peter Melicher, Soňa Mesiarkinová, Edita Pfundtner, Zuzana Pitoňáková, Peter Straka, Robert Šorl a Marek Tomašovič.

Vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov

• vystúpenia jednotlivých kandidátov

Osobná motivácia, odborné právne názory či prípadné zmeny na Ústavnom súde SR dominovali ako témy na piatkovom vypočúvaní kandidátov na post ústavných sudcov pred Ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR.

Aj pri popoludňajšom piatkovom vypočúvaní kandidátov dominovali témy osobnej motivácie či prípadného zlepšenia fungovania ústavného súdu.  Ako prvý sa predstavil Peter Straka, ktorý pred poslancov predstúpil po tretíkrát. Podľa jeho slov je spravodlivosť základným pilierom právneho štátu. „Ak ľudia rezignujú, budú vyhľadávať extrémne názory a nepôjdu voliť svojich zástupcov,“ povedal Straka.

Svoje názory predstavil aj šéf Okresného súdu v Prievidzi Robert Šorl. Výber nových sudcov označil za komplikovaný. „Voľba sudcov je politickým a náročným procesom. Nemáte to jednoduché, ale verím, že výsledkom bude nakoniec plne obsadený Ústavný súd SR,“ uviedol Šorl.

Šéf okresného súdu v Prievidzi si nízky počet kandidátov na post ústavných sudcov vysvetľuje tak, že na ústavné právo sa špecializuje nízke percento právnej obce. „Výpadok jednej generácie je zrejmý a ja sa nebojím povedať, že nezažívame práve zlatý vek právnického vzdelávania na Slovensku,“ dodal Šorl.

Ako posledný prišiel pred poslancov Martin Vernarský. „Stotožňujem sa s tým, že sedem sudcov z trinástich nemôže vykonať také množstvo práce, ako pri plnom obsadení. Myslím si, že súčasné rozdelenie práce na Ústavnom súde SR obsahuje aj faktor, že bude inštitúcia v dohľadnom čase obsadená plnohodnotne,“ povedal Vernarský. Uchádzač v súčasnosti pôsobí ako externý poradca košického súdu.

Poslanci vypočuli v piatok predpoludním sedem kandidátov. Uchádzači pripomínali najmä fakt, že už pred poslancami vystúpili v predošlých vypočutiach a ich motivácia sa príliš nezmenila. Pred výborom sa predstavil aj posledný spomedzi nováčikov, advokát Patrik Palša.

Kandidáti by v prípade ich zvolenia siahli po zmenách najmä pri rozhodnutiach ústavného súdu, ktoré sú v súčasnosti podľa viacerých neprehľadné. „Zvýšenie dôveryhodnosti Ústavného súdu SR podľa mňa spočíva v predvídateľnosti rozhodovacej činnosti,“ povedal Štefan Kseňák.

Rovnaký pohľad na predvídateľnosť práva má aj Soňa Mesiarkinová, ktorá v súčasnosti stážuje práve na košickom súde. „Predvídateľnosť práva má byť základom a nemyslím, že je to teraz v justícii tak,“ uviedla sudkyňa. Podľa Michala Matulníka má byť Ústavný súd SR aktívnejší. „Myslím si, že ústavný súd by mal mať väčšiu ambíciu ako len technokraticky rozhodovať o veci,“ povedal Matulník. Zuzana Pitoňáková zastáva obdobný názor. „Chcem dotiahnuť judikatúru a rozhodnutia ústavného súdu do takého stavu, aby tým bola ovplyvnená činnosť všetkých súdov,“ povedala Pitoňáková.

Poslancov zaujímala aj minulosť kandidátov. Sudca Najvyššieho súdu SR Peter Melicher pripomenul, že to nemal jednoduché počas komunistického režimu. „Ja som si svoje užil za komunistického režimu. Nemohol som sa dostať na vysokú školu do roku 1989 a mali sme ťažké obdobie,“ priblížil Melicher. Soňa Mesiarkinová podotkla pri tejto téme, že nebola nikdy v politickej strane. „Jedine kde som bola, bolo Združenie sudcov Slovenska a aj odtiaľ som odišla, keď som nadobudla pocit, že sa v rámci združenia začalo politikárčiť,“ uviedla Mesiarkinová.

Bývalý politik a pedagóg Radoslav Procházka na pôde výboru zdôraznil, že kandiduje na post ústavného sudcu opätovne preto, lebo celú vec považuje za nedokončený proces. Za svoju hlavnú devízu považuje odborné skúsenosti. „Som presvedčený, že moje miesto vo verejnej službe je práve na ústavnom súde,“ povedal. Zdôraznil pritom významnú hodnotu sudcovskej nezávislosti, ale aj to, že rozhodnutia ústavného súdu nie sú neomylné ani nekritizovateľné.

Eva Kováčechová

Štvrtkové vypočúvanie zakončila Eva Kováčechová, ktorá sa o post ústavnej sudkyne uchádza po tretíkrát, pričom len nedávno šéfovala Centru právnej pomoci.

Svojimi skúsenosťami chce prispieť ku kvalite Ústavného súdu SR s tým, že ako najväčší problém vníma obsiahle odôvodnenie rozhodnutí. Na úvod tiež mierne skritizovala poslancov Národnej rady SR, ktorí dvakrát nedokázali zvoliť dostatočný počet nových sudcov.

„Skutočne neviem, či zodpovedne pristúpila k voľbe sudcov Národná rada SR. Nechcem spochybňovať mandát poslancov, ale chcem pripomenúť, že Ústavný súd SR nepatrí im, ale nám všetkým a najmä spoločnosti a občanom,“ povedala Kováčechová. Kandidátka bezprostredne po svojom vypočutí uviedla, že nevidí reálnu prekážku, prečo by sa mal celý proces opakovať.

Podľa nej by sa mali politici na konkrétnych menách dohodnúť. „Nerozumiem prečo sa procesy ešte neudiali. Áno, formovanie Ústavného súdu SR je záležitosťou politických dohôd, ale nechápem, prečo sa tak nestalo,“ dodala.

Vieroslav Júda

Novým uchádzačom podobne ako Monika Jurčová je aj Vieroslav Júda, ktorý pripomenul, že rozhodovanie sudcov nie je nekritizovateľné, ale musí podľa neho nasledovať odborná a vecná diskusia. „Ponúkam symbiózu mojej 23-ročnej akademickej praxe spoločne s praktickými poznatkami, ktoré som získal ako externý poradca sudcu Ústavného súdu SR,“ povedal.

Akademik pripomenul, že súdne rozhodnutia nie sú nekritizovateľné. „Rozhodnutia súdov nie sú nekritizovateľné, ale ak má byť odborná diskusia, tak vyargumentovaná a podložená,“ dodal Júda. Rozsudky či nálezy Ústavného súdu SR nechcel komentovať, pretože by sa podľa vlastných slov automaticky vylúčil z rozhodovacej činnosti v budúcnosti.

Monika Jurčová

Bývalá šéfka Centra právnej pomoci Monika Jurčová na úvod povedala, že hoci nie je ústavnou právničkou, chce sa uchádzať o post na ústavnom súde. „Nie som ústavný právnik, čo je zrejmé, no aj napriek tomu sa chcem uchádzať o post na Ústavnom súde SR,“ povedala.

Pripomenula tiež viacero právnych projektov, na ktorých sa osobne zúčastnila, čo jej podľa nej dodalo dostatočné praktické poznatky. Ako hlavnú motiváciu uviedla fakt, že chce viac ovplyvniť veci verejné a pohnúť s nimi smerom vpred. Jurčová dodala, že Ústavný súd SR je presne takou inštitúciou, kde sa to dá.

Martina Jánošíková

Pred výbor už predstúpila aj akademička Martina Jánošíková. „Moje poznatky a skúsenosti by mohli byť prospešné v prípadnom pôsobení na Ústavnom súde SR,“ povedala na úvod Jánošíková. Poslancov zaujímal jej názor na prelomové rozhodnutie košického súdu z konca januára tohto roka, keď rozhodol o neústavnosti ústavného zákona o sudcovských bezpečnostných previerkach.

Podľa Jánošíkovej mal Ústavný súd SR v tomto prípade hľadať iné možnosti ochrany nezávislosti súdnej moci. „V tom rozhodnutí zaniká otázka nezávislosti súdnej moci, pretože Ústavný súd SR tak rozhodol vôbec po prvýkrát. Otázka je tiež, či neexistovala iná možnosť riešenia tohto problému. V tomto prípade má ísť o úplne poslednú možnosť zo všetkých,“ priblížila Jánošíková.

Boris Gerbery

Exekútor Boris Gerbery odpovedal na otázky, ktoré sa týkajú exekúcií. Podľa jeho slov je príčinou vysokého počtu exekúcií na Slovensku nízka finančná gramotnosť občanov.

„Ide o to, že ľudia ako keby podľahli materiálnemu svetu a kupujú si veci, ktoré si reálne nemôžu dovoliť. Reálne je na Slovensku nízka miera informovanosti o tom, čo komu hrozí v prípade, že niečo nezplatí včas,“ povedal Gerbery.

„Myslím si, že právo a spravodlivosť sú u mňa na prvom mieste v rámci hodnôt. Vždy sa snažím neprekročiť svoje morálne hranice,“ dodal. Sám by mohol podľa vlastných slov ústavnému súdu pomôcť svojimi praktickými poznatkami.

Dagmar Fillová

Dagmar Fillová, ktorá v súčasnosti pracuje v kancelárii prezidenta SR rovnako ako jej kolegovia najskôr poďakovala za nomináciu. „Chcela by som poďakovať za prejavenú dôveru a za opakované navrhnutie,“ povedala.

Poslancov zaujímal napríklad Fillovej postup v prípade individuálnych milostí prezidenta. Povedala, že v tejto otázke nie sú jasne stanovené pravidlá a tak si ich prakticky určuje prezident sám.

„V tejto veci je potrebné sa pozrieť na platnú legislatívu. Podmienky nie sú stanovené zákonom a pán prezident má v súčasnosti teda možnosť určiť si ich sám. Ak by bol záujem tento faktor limitovať, musela by sa zmeniť legislatíva,“ odpovedala.

Michal Ďuriš

Michal Ďuriš je v súčasnosti členom predstavenstva štátnej zdravotnej poisťovne. Kanceláriu prezidenta zaujímala téma zákazu zisku poisťovní. „Ústava SR pripúšťa, že rozsah bezplatnej zdravotnej starostlivosti je limitovaný a preto ho štát môže určiť zákonom. Sú to zložité a zaujímavé otázky, na ktoré sa nedá jednoznačne odpovedať,“ povedal Ďuriš.

„Myslím si, že je táto otázka skôr politická a ak zákonodarcovia usúdia, že legislatíva nie je dostatočná, môžu zaviesť zmeny. Myslím si, že by bolo vhodné v tomto smere jasne stanoviť, čo je bezplatná zdravotná starostlivosť a čo všetko do nej patrí,“ odpovedal Ďuriš.

Libor Duľa

Šéf trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR Libor Duľa sa poďakoval navrhovateľom, ktorí ho opakovane nominovali. „Ďakujem inštitúciám, ktoré ma opakovane navrhli, vnímam to ako prejav dôvery voči mojej osobe,“ povedal Duľa.

Trestný sudca odpovedal aj na otázky, či podľa neho môže sudca prezentovať svoje osobné politické preferencie či názory. „Niet sporu o tom, že sudca má byť nestranný a to nielen v rámci svojej rozhodovacej činnosti, ale aj v spoločenskom a osobnom živote,“ odpovedal Duľa.

Poslancov zaujímal aj jeho vzťah k Štefanovi Harabinovi. „Pokiaľ ide o aktuálny stav, že by som bol spolupracovník alebo sympatizant pána Harabina, tak to určite nie,“ dodal sudca. Na Ústavnom súde SR chce zúročiť v prípade zvolenia svoje praktické skúsenosti.

Anton Dulak

Tretíkrát pred výbor predstúpil aj vysokoškolský pedagóg Anton Dulak, ktorý pripomenul, že žijeme v rýchlej dobe a aj napriek tomu, že sú očakávané rýchle reakcie na rôzne situácie, musí sudca svoje rozhodnutie patrične odôvodniť.

„V súčasnosti žijeme v rýchlych časoch, keď sa očakávajú pohotové reakcie na vzniknuté situácie, ale ja si myslím, že od sudcu Ústavného súdu SR sa očakáva, aby jeho rozhodnutia mali racionálne vysvetlenie,“ povedal vyskoškolský pedagóg Anton Dulak.

Poslancov zaujímal aj jeho názor na Občiansky zákonník. „Sám by som sa priklonil viac k tomu, aby sme vzťahy v súkromnom práve nastavili odznovu a celkovo rekodifikovali Občiansky zákonník,“ priblížil Dulak. Tiež doplnil, že zákonník bol mnohokrát novelizovaný a niektoré jeho časti sú neprehľadné.

Ladislav Duditš

Pred ústavnoprávny výbor už predstúpili aj sudca Ladislav Duditš, pre ktorého je to tretie verejné vypočúvanie a svoju nomináciu vníma ako prejav dôvery. Je presvedčený, že jeho štvrtková účasť je prejavom slušnosti voči Ústavnému súdu SR a v prípade zvolenia chce prispieť k rozhodovacej činnosti svojimi doterajšími skúsenosťami.

„Mnohí sa ma pýtali, načo sem idem, keď som tu už dvakrát bol. Je to podľa mňa prejav určitej slušnosti voči ústavnému orgánu, respektíve Ústavnému súdu SR. Chcel by som opäť úprimne poďakovať navrhovateľom, ktorí ma nominovali,“ povedal na úvod predseda Krajského súdu v Košiciach Ladislav Duditš.

Podľa Duditša má justícia stáť na troch základných pilieroch. „Nezávislosť, kvalita a efektívnosť. Tieto tri základné piliere by mali byť vlastné nielen súdnemu systému, ale aj jeho každej súčasti. Svoju nezávislosť preukazujem každodenne vo svojej práci. Povolanie som sa vždy snažil vykonávať čestne, odborne a s patričným nasadením a verím, že môžem prispieť k rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR,“ dodal Duditš s tým, že vníma súčasné rezervy slovenského súdnictva.

Katarína Čechová

Katarína Čechová na úvod poďakovala inštitúciám a oprávneným osobám, že ju navrhli opakovane. Svoju vlastnú právnickú prax vníma ako dôležitý faktor.

„Rada by som poďakovala predovšetkým verejnej ochrankyni práv a advokátskej komore. Veľmi si vážim, že ma nominovali opakovane. Prax advokátky vykonávam viac ako 34 rokov nepretržite. Popri tejto práci viac ako 20 rokov pôsobím ako konkurzný správca, čo je veľmi dobrá prax,“ uviedla Čechová.

Kandidátka zopakovala, že nebola nikdy členom politickej strany či hnutia. „Aj keď mi to zrejme pri prvej voľbe nepomohlo, mám vnútornú potrebu to zopakovať. Nikdy som nebola členkou žiadnej politickej strany, ani sympatizantkou hnutia.“

V prípade svojho zvolenia chce Čechová viac sprístupniť rozhodnutia súdov pre verejnosť či odbornú obec. „Veľmi sa prihováram tomu, aby boli rozhodnutia súdov zrozumiteľnejšie aj pre širší okruh, nielen pred odborníkov,“ priblížila svoj názor Čechová.

Pavol Boroň

Ako prvý pred ústavnoprávny výbor predstúpil Pavol Boroň. Na úvod svojho vystúpenia pripomenul, že pred výbor prichádza po druhýkrát.

„Vzhľadom na to, že som tu už raz vystúpil, nebudem moje osobné záležitosti opakovať. Myslím si, že jedným z rozhodujúcich kritérií je dosiahnutie istého veku. Človek, ktorý sa v určitom odbore realizuje celoživotne, musí nabrať skúsenosti, osobné aj pracovné,“ povedal Boroň.

Poslancov v jeho prípade zaujímal aj názor na kauzu Hedvigy Malinovej. Podľa Boroňa bol prípad od začiatku až príliš politicky exponovaný. „Kauza Malinová bola od začiatku politizovaná a tieto faktory prevládli nad zdravým rozumom či racionálnym uvažovaním,“ odpovedal kandidát.