Ľudia sú po väčšine presvedčení, že to čo jedia je ich slobodná voľba a môžu jesť čokoľvek v akomkoľvek množstve a tiež majú právo na lacné potraviny. Áno, aj nie. Tento prístup začína byť spochybňovaný v dôsledku klimatických zmien. Najvyspelejšie krajiny v Európe začínajú „porovnávať“ právo na obžerstvo a právo na život – dobré životné prostredie.
Problém je v tom, že živočíšny priemysel produkuje najviac emisií pochádzajúcich z ľudskej činnosti, dokonca viac ako celý dopravný sektor a okrem CO2 aj pre atmosféru mnohonásobne škodlivejší metán. Druhý fakt je, že konvenční stravníci konzumujú oveľa viac mäsa než je pre ich telo potrebné a zdravé, čo tiež vedie k civilizačným chorobám (obezita, srdcovo-cievne choroby či rakovina).
Na nebezpečenstvo skryté v mäse ale i mlieku poukazujú vedci z celého sveta. Vzniká tu situácia, že nadmerná konzumácia časti ľudstva poškodzuje životné podmienky všetkých obyvateľov Zeme – jedinej obývateľnej planéty široko-ďaleko. Právo na slobodný konzum teda odporuje právu na život .
TRI KRAJINY CHCÚ VYŠŠIU DAŇ NA MÄSO
Poslanci naprieč celým politickým spektrom v Nemecku nedávno navrhli preradiť mäso zo zvýhodnenej 7% sadzby dane z pridanej hodnoty do 19% sadzby. Oficiálnym dôvodom návrhu je snaha znížiť celonárodnú spotrebu mäsa, zlepšiť životné podmienky chovaných zvierat a prispieť k ochrane životného prostredia. Informoval o tom server Respekt.cz.
Začarovaný kruh: Produkcia mäsa mení klímu a klíma potom zabíja dobytok
Okrem Nemecka zvažujú rovnaký postup aj Dánsko a Švédsko. Ak by sa to týmto krajinám podarilo, došlo by okrem ochrany klímy aj k výraznému posunu v oblasti práv zvierat, ktoré je pre vysoký dopyt nutné chovať v tak zlých podmienkach, že na zábery z veľkochovov sa niektorí ľudia ani nedokážu pozerať, pričom nejde len o zábery z bitúnkov.
Tlak na zníženie konzumácie mäsa podporuje aj hlas odborníkov z najnovšej správy OSN, ktorí zmenu v stravovaní považujú za kľúčovú v boji proti klimatickým zmenám.
PREČO JE MÄSO PROBLÉM?
Vysoká tvorba skleníkových plynov je len jedným aj keď výrazným negatívnom v živočíšnej výrobe.
Kvôli umiestneniu miliárd zvierat a kvôli ploche potrebnej na pestovanie potravy pre ne (seno, kukurica, sója….) sa odlesňujú pralesy – pľúca Zeme a tiež prirodzená klimatizácia.
Zatiaľ čo niektoré miesta na planéte v dôsledku globálneho otepľovania vysychajú a ľudia tam nevedia zohnať ani dennú dávku tekutín, v živočíšnom priemysle sa míňa obrovské množstvo vody. Jedna krava priemerne vypije 70 litrov vody za deň, čo počas horúčav môže byť aj viac. Tiež je potrebné zavlažovať polia s potravou pre dobytok a napokon zvieratá aj chladiť sprchovaním.
