Tri európske krajiny chcú vyššiu daň na mäso, aby ľudí prešla chuť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pixabay

Ľudia sú po väčšine presvedčení, že to čo jedia je ich slobodná voľba a môžu jesť čokoľvek v akomkoľvek množstve a tiež majú právo na lacné potraviny. Áno, aj nie. Tento prístup začína byť spochybňovaný v dôsledku klimatických zmien. Najvyspelejšie krajiny v Európe začínajú „porovnávať“ právo na obžerstvo a právo na život – dobré životné prostredie.

Problém je v tom, že živočíšny priemysel produkuje najviac emisií pochádzajúcich z ľudskej činnosti, dokonca viac ako celý dopravný sektor a okrem CO2 aj pre atmosféru mnohonásobne škodlivejší metán. Druhý fakt je, že konvenční stravníci konzumujú oveľa viac mäsa než je pre ich telo potrebné a zdravé, čo tiež vedie k civilizačným chorobám (obezita, srdcovo-cievne choroby či rakovina).

Na nebezpečenstvo skryté v mäse ale i mlieku poukazujú vedci z celého sveta. Vzniká tu situácia, že nadmerná konzumácia časti ľudstva poškodzuje životné podmienky všetkých obyvateľov Zeme – jedinej obývateľnej planéty široko-ďaleko. Právo na slobodný konzum teda odporuje právu na život .

TRI KRAJINY CHCÚ VYŠŠIU DAŇ NA MÄSO

Poslanci naprieč celým politickým spektrom v Nemecku nedávno navrhli preradiť mäso zo zvýhodnenej 7% sadzby dane z pridanej hodnoty do 19% sadzby. Oficiálnym dôvodom návrhu je snaha znížiť celonárodnú spotrebu mäsa, zlepšiť životné podmienky chovaných zvierat a prispieť k ochrane životného prostredia. Informoval o tom server Respekt.cz.

Okrem Nemecka zvažujú rovnaký postup aj Dánsko a Švédsko. Ak by sa to týmto krajinám podarilo, došlo by okrem ochrany klímy aj k výraznému posunu v oblasti práv zvierat, ktoré je pre vysoký dopyt nutné chovať v tak zlých podmienkach, že na zábery z veľkochovov sa niektorí ľudia ani nedokážu pozerať, pričom nejde len o zábery z bitúnkov.

Tlak na zníženie konzumácie mäsa podporuje aj hlas odborníkov z najnovšej správy OSN, ktorí zmenu v stravovaní považujú za kľúčovú v boji proti klimatickým zmenám.

PREČO JE MÄSO PROBLÉM?

Vysoká tvorba skleníkových plynov je len jedným aj keď výrazným negatívnom v živočíšnej výrobe.

Kvôli umiestneniu miliárd zvierat a kvôli ploche potrebnej na pestovanie potravy pre ne (seno, kukurica, sója….) sa odlesňujú pralesy – pľúca Zeme a tiež prirodzená klimatizácia.

Zatiaľ čo niektoré miesta na planéte v dôsledku globálneho otepľovania vysychajú a ľudia tam nevedia zohnať ani dennú dávku tekutín, v živočíšnom priemysle sa míňa obrovské množstvo vody. Jedna krava priemerne vypije 70 litrov vody za deň, čo počas horúčav môže byť aj viac. Tiež je potrebné zavlažovať polia s potravou pre dobytok a napokon zvieratá aj chladiť sprchovaním.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať