- aktualizované 7. decembra, 14:20
V procese s údajnými členmi zločineckej skupiny takáčovcov v utorok trojica obžalovaných Marián G. Miloš P. a Erik K. vzniesla námietku zaujatosti voči členom senátu Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.
Odvolali sa pritom na medializovaný verdikt Európskeho súdu pre ľudské práva. Ten skonštatoval, že v prípade Pavla Muchu, odsúdeného pre členstvo v zločineckej skupine, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odsúdil ho totiž rovnaký senát troch sudcov, ktorí vyniesli rozsudky pre jeho spolupáchateľov na základe dohôd o vine a treste.
Verdikt ešte nebol v slovenčine
Senát v utorok po porade rozhodol, že o námietke konať nebude. Verdikt totiž ešte nebol oficiálne preložený do slovenčiny a nie je možné sa s ním oboznámiť. Rovnako ešte podľa predsedu senátu rozhodnutie pravdepodobne nie je právoplatné.
Kudla tvrdí, že o existencii zločineckej skupiny takáčovcov nevedel
Obžalovaní v aktuálnom procese už niekoľkokrát namietali zaujatosť členov senátu pre rozhodovanie v iných prípadoch. ŠTS a v jednom z prípadov ani Najvyšší súd SR im však nevyhoveli.
Ribár odmieta ovplyvňovanie výpovedí
Pred Špecializovaným trestným súdom v Pezinku vypovedal v utorok aj advokát Martin Ribár, ktorý odmieta, že by ovplyvňoval svedecké výpovede v trestných veciach spájaných so zločineckou skupinou takáčovcov.
Zároveň pripustil, že niektoré osoby v tejto súvislosti zastupoval, išlo však podľa neho o samostatné prípady. Advokát bol pre vznesené obvinenia v kauze zločineckej skupiny väzobne stíhaný od konca októbra 2019 až do mája 2021, keď ho prepustili na pokyn Ústavného súd SR.
Obvinení advokáti Ribár a Filo budú stíhaní na slobode, rozhodol najvyšší súd
„Dosť striktne sa ohradzujem proti označeniu „takáčovský“ advokát,“ povedal obžalovaný s tým, že osoby spájané so skupinou tvorili asi tri percentá jeho prípadov. Svoje stíhanie advokát pripisuje aj skutočnosti, že orgány činné v trestnom konaní nechápu princíp advokátskej mlčanlivosti.
Tiež povedal, že odmietol uzavrieť dohodu o vine a treste, keďže by to bolo v rozpore s tým, čo je správne a morálne. „Ak by som sa dopustil len piatich percent z toho, čo je v obžalobe, začal by som spolupracovať,“ skonštatoval.
Vinu priznal iba jeden obžalovaný
Prokuratúra v tomto prípade pôvodne podala obžalobu na 16 osôb pre založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, ale aj vydieranie, hrubý nátlak alebo poškodzovanie cudzieho majetku.
K predmetnej trestnej veci neskôr pripojili aj obžalobu proti advokátovi Ribárovi, ktorý podľa orgánov činných v trestnom konaní ovplyvňoval výpovede svedkov v trestných konaniach v prospech skupiny.
Väčšina zo 17 obžalovaných v procese so skupinou takáčovcov odmieta svoju vinu
Všetci obžalovaní na začiatku procesu pred súdom vyhlásili, že sú nevinní. Výnimkou bol len Pavol K., ktorý priznal vinu v bode 1 obžaloby, teda založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny.
„Je pravda, že som pôsobil v ‚čiernom výjazde‘ a keď sme niekde prišli, ľudia hovorili, že prišli takáčovci,“ povedal s tým, že toto svoje pôsobenie ľutuje. Vo veci ďalších aktivít, ktoré sú mu kladené za vinu, sa cíti nevinný. Z výjazdu podľa vlastných slov odišiel dobrovoľne, keď sa mu narodil syn.
Išlo len o prácu na čierno
Spoluobžalovaný Ľubomír K. vo svojom vyjadrení však uviedol, že výjazd bol ‚čierny‘ len tým, že členovia boli zamestnávaní načierno a on nevie, že by páchali trestnú činnosť. Podľa neho výjazd zabezpečoval len poriadok v objektoch, ktoré strážila jeho SBS.
Obžalovaný Henrich S. sa v niektorých bodoch odmietol vyjadriť, v iných sa cíti tiež nevinný. Členstvo v zločineckej skupine a iné obvinenia zároveň odmietli advokát Juraj A., obžalovaný Miloš P. aj Erik K. Akékoľvek spájanie so skupinou odmietol aj kulturista Nikola P. Zároveň povedal, že nepodložené obvinenia zapríčinili jeho 18-mesačný pobyt v kolúznej väzbe, ktorý mu poškodil zdravie.
Pojednávanie v tejto kauze bude pokračovať 12. januára 2022. Súd by mal vtedy začať s výsluchom poškodených a svedkov.
Takáčovci pôsobili najmä v bratislavskom Ružinove, ale aj v Petržalke a v centre hlavného mesta od 90. rokov 20. storočia. Zameriavali sa na výpalníctvo, gastronomické služby či herne. Neskôr začali pôsobiť aj na území Trnavského a Nitrianskeho kraja.
Po smrti zakladateľa skupiny Jána Takáča v júli 2003, zavraždení Róberta Pála a zastrelení Jozefa Surovčíka v Senci sa stal údajným bosom skupiny Ľubomír K. prezývaný Kudla.
Ten si momentálne odpykáva právoplatný trest 25 rokov väzenia za objednávku vraždy podnikateľa Romana Krajčího. Národná kriminálna agentúra podnikla voči členom skupiny v roku 2017 akciu Aladin a následne v roku 2019 aj akciu Apač.