Otázka, ktorá visí vo vzduchu už od nástupu Donalda Trumpa na prezidentské kreslo USA a v posledných týždňoch čoraz viac máta Ukrajinu aj európskych lídrov. Čo by sa stalo, keby sa Spojené štáty stiahli z podpory Ukrajiny? Ako by to zmenilo pomer síl na fronte, ale aj v celej Európe? A zvládla by Európa túto situáciu sama?
Donald Trump opakovane signalizoval, že pomoc Ukrajine nevidí ako prioritu. Ak by sa hrozby Bieleho domu pretavili v realitu a Trump by sa rozhodol pre podobný krok, išlo by o zásadný zlom vo vojne na Ukrajine.
„Nemáš v rukách karty,“ povedal Trump Zelenskému pri stole v Bielom dome, od ktorého ani jeden z lídrov neodchádzal spokojný, ba naopak, rozhorčený z arogancie druhej strany. Ak Trumpa „prestane baviť“ dotovať pomoc Ukrajine, Zelenskyj pocíti dopad jeho vyjadrení a Európa bude pravdepodobne znášať následky.
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Rozprávali sme sa s českým expertom na americkú zahraničnú politiku a transatlantické vzťahy Kryštofom Kozákom, ktorý vysvetľuje, aké reálne sú Trumpove vyhlásenia, čo by znamenal koniec americkej pomoci pre Ukrajinu a aké dôsledky by to mohlo mať pre bezpečnosť, ekonomiku i politickú klímu v Európe.
Hovoríme o Ficovi, Orbánovi, o možnostiach „koalície ochotných“ v rámci EÚ, ale aj o tom, prečo by prímerie mohlo byť len predohrou k ešte tvrdšiemu konfliktu.
Môže prípadné zníženie podpory USA pre Ukrajinu zmeniť pomer síl v konflikte a ako by to mohlo ovplyvniť bezpečnostnú situáciu v Európe?
Áno, zníženie alebo úplné zastavenie americkej pomoci by znamenalo zásadný zlom v tomto konflikte. Keď bol Donald Trump prezidentom, na krátky čas úplne zastavil americkú pomoc Ukrajine – vrátane zdieľania spravodajských informácií a satelitných snímok. Urobil to preto, aby vyvinul tlak na ukrajinskú vládu, že nemá mať žiadne špeciálne požiadavky a má sa podriadiť.
Na Ukrajine padlo už viac ako 100-tisíc Rusov, vyplýva z verejne dostupných zdrojov
V tej chvíli Ukrajinci zareagovali veľmi opatrne a v podstate poslúchli Trumpa vo všetkom, čo požadoval. Pomoc bola síce neskôr obnovená, ale ukázalo to, že Trump je schopný takýto krok naozaj spraviť. Ak by sa to zopakovalo, znamenalo by to dramatické zhoršenie pozície Ukrajiny. Celý konflikt by zrazu vyzeral úplne inak – Ukrajina by bola odkázaná len na Európu, a to ani zďaleka nie sú všetky štáty rovnako odhodlané pomáhať. Pre Ukrajinu, ale aj pre Európu, by to bol obrovský problém.
Ako by zastavenie americkej pomoci mohlo zasiahnuť slovenskú alebo európsku ekonomiku?
Je to zložitejšie. Ak by USA prestali pomáhať, Európa by bola donútená výrazne zvýšiť výdavky na obranu. Z hľadiska štátneho rozpočtu by to bol problém – peniaze by sa museli buď požičať, alebo by sa museli škrtať iné položky, napríklad zdravotníctvo či školstvo.
Po ruskom plyne volá aj nemecký priemysel, nie je to slovenský fetiš, je lacný, hovorí Kovanda - ROZHOVOR
Na druhej strane, firmám v zbrojárskom sektore by to mohlo paradoxne pomôcť, pretože by sa rozbehla nová vlna objednávok a investícií.
Ďalšia vec je, že Fico aj Orbán hovoria, že dúfajú, že sa podarí dosiahnuť mier. Ak by sa to podarilo, tak by to mohlo pomôcť slovenskému aj maďarskému hospodárstvu, ktoré sú naviazané na ruský a potenciálne aj ukrajinský trh. Mier by mohol znížiť ceny energií, čo by pocítili všetci spotrebitelia.
Vieme, že Robert Fico nie je zástancom pomoci Ukrajine. Ak by Trump pomoc úplne zastavil, myslíte si, že by Slovensko bolo donútené zvýšiť výdavky na obranu?
Videli sme, ako prebiehajú rokovania o podpore Ukrajiny na úrovni EÚ. Fico má veľmi podobný postoj ako Viktor Orbán a do istej miery aj Donald Trump – všetci traja hovoria, že chcú mier za každú cenu a nechcú už viac investovať do tohto konfliktu, aj keby to znamenalo, že Rusko v podstate zvíťazí.
Čína je pripravená zohrávať „konštruktívnu úlohu“ pri ukončení konfliktu na Ukrajine
Niektoré štáty ako Francúzsko, Británia, pobaltské krajiny či Poľsko sú ale ochotné nielen podporovať Ukrajinu, ale aj poslať vojakov a zvýšiť výrobu zbraní. Vytvára sa neformálna koalícia ochotných štátov, ktorá obchádza oficiálne európske štruktúry, ktoré Orbán dokáže blokovať.
Slovensko by zrejme nebolo priamo donútené niečo vyrábať alebo konať, pretože tieto iniciatívy idú mimo rozhodnutia celej EÚ. Hrá v tom dôležitú rolu aj Británia, ktorá už nie je členom EÚ, a zapája sa napríklad aj Kanada.
Na Slovensku existuje silne polarizovaný pohľad na vojnu na Ukrajine. Ako by zmena americkej politiky ovplyvnila verejnú debatu?
Zvolenie Donalda Trumpa by spôsobilo výraznú zmenu v pohľade na americkú zahraničnú politiku, ale aj na samotný konflikt. Trump hovorí, že ide o vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou – nie o ruskú agresiu, ako to vnímajú v Európe.
Putin čoskoro zomrie a bude po všetkom, predpovedá Zelenskyj
Nie je náhoda, že Viktor Orbán bol zo zvolenia Trumpa nadšený. Fico síce menej, ale ich pohľady na konflikt sa zhodujú. Trump posilňuje tieto hlasy – ak sa niekto na Slovensku predtým cítil byť v menšine, môže teraz povedať: „Veď takto to vidí aj americký prezident.“ To ich pozíciu legitimizuje. Zrazu už nie sú izolovaní, ale zdieľajú názor s lídrom USA. A kritizovať amerického prezidenta je predsa len politicky náročnejšie. Takže to podľa mňa povedie k ďalšej polarizácii v spoločnosti, keďže Donald Trump je polarizujúca osoba.
Čo ak by Trump zastavil pomoc, ale vojna by pokračovala? Zvládla by Európa sama zabezpečiť vojenskú pomoc pre Ukrajinu?
Európa by to zvládla len s veľkými ťažkosťami. Niektoré krajiny by boli ochotné pomôcť, ale kapacitne ani finančne by nebolo jednoduché nahradiť USA. Európska jednota v tejto otázke je slabá a bez americkej logistiky a spravodajských kapacít by Ukrajina bola vo výrazne horšej pozícii.
Putin podmienil prímerie zastavením vojenskej pomoci Ukrajine. Aké sú riziká, ak by Západ na túto podmienku pristúpil?
Ukončiť takto zložitý konflikt nie je jednoduché. Obe strany – Ukrajina aj Rusko – sú hlboko ponorené do vojenského nasadenia a navzájom si vôbec neveria. Ak by došlo len k 30-dňovému prímeriu, je veľmi pravdepodobné, že by to obe strany využili len na doplnenie zásob, rotáciu vojakov, opravu techniky a prípravu na ďalšie boje. Zastavenie západnej pomoci by naopak zvýhodnilo Rusko – jeho zbrojársky priemysel stále funguje. Za mesiac by mohlo vyrobiť nové zbrane a muníciu.
Takéto prímerie by mohlo byť len pauzou pred ešte tvrdšou ofenzívou. Príkladom je situácia medzi Izraelom a Hamasom – prestávky často len slúžia na prípravu ďalšieho kola bojov. Jeden zo scenárov je, že Donald Trump naozaj dosiahne dohodu. Ale ak sa tak stane, bude to dohoda, s ktorou bude musieť byť spokojný aj Vladimir Putin. Rusko už obetovalo priveľa ľudí na to, aby súhlasilo s podmienkami, ktoré by boli pre Putina nevýhodné. Výsledok bude, bohužiaľ, musieť zahŕňať aj určitý „zisk“ pre Rusko.