Americký prezident Donald Trump sa správa tak, ako keby v rozhovoroch o ukončení vojny na Ukrajine držal v rukách všetky karty. Ako však upozorňuje web Politico, Brusel má však v rukáve tajnú zbraň v hodnote 200 miliárd eur.
Európska únia by v prípade potreby využiť cenný tromf – zmocniť sa ruských suverénnych aktív, ktoré boli zmrazené po tom, ako Moskva pred tromi rokmi spustila rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Našťastie pre EÚ, blok má leví podiel na týchto fondoch – približne 200 miliárd eur, ktoré sú zadržiavané vo finančnej inštitúcii Euroclear so sídlom v Bruseli, a získavajú úroky. Na druhej strane, Spojené štáty majú iba päť miliárd dolárov.
Drastická možnosť
Zhabanie týchto aktív je drastická možnosť, ktorá by Európe takmer určite zaručila väčšie miesto pri rokovacom stole po tom, čo ju USA a Kremeľ na nedávnych rokovaniach v saudskoarabskom Rijáde vynechali zo stretnutia.
Vlády EÚ zostávajú rozdelené v otázke rozmrazenia týchto prostriedkov. Uprostred hroziacej možnosti stiahnutia sa USA z Ukrajiny „ruskí jastrabi“ tvrdia, že rozmrazenie hotovosti a jej odovzdanie Kyjevu by umožnilo vojnou zničenej krajine získať prevahu na bojisku a odolať Trumpovým požiadavkám na ukončenie vojny.
Náhrada za americkú podporu
„(Ruskými zmrazenými aktívami) môžeme nahradiť americkú podporu, ak sa USA rozhodnú ďalej nepodporovať Ukrajinu,“ povedal v pondelok estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
„V Európe máme zmrazené ruské aktíva v hodnote 300 miliárd eur a musíme ich použiť,“ povedal Tsahkna novinárom v Bruseli spolu so svojimi kolegami z Dánska, Švédska, Litvy a Lotyšska. Aj keď presná suma ruských zmrazených aktív v Európe nie je známa, všeobecne sa odhaduje, že číslo má bližšie k 200 miliardám eur než 300 miliardám eur.
Európa by podľa britského expremiéra mala použiť 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny
Pobaltské a severské krajiny susediace s Ruskom tvrdia, že peniaze by mali byť okamžite odovzdané Ukrajine. Tento postoj podporujú Poľsko, Česko a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
Politická vôľa
„Neberiem argument, že je to právne problematické… Potrebujeme na to politickú vôľu,“ povedal litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys v rozhovore pre Politico a dodal, že skeptici „musia predložiť nejaké silnejšie argumenty, prečo to nerobiť“.
Opozičný tábor v Európe, ktorý tvoria „veľkí hráči“ ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, sa obáva, že konfiškáciou prostriedkov by EÚ mohla vystrašiť medzinárodných investorov a vzdala by sa svojej najväčšej výhody v mierových rozhovoroch. Chcú preto tento tromf držať čo najdlhšie v súčasnej podobe. „Je to súčasť rokovaní na konci vojny,“ zdôraznil francúzsky prezident Emmanuel Macron.