Americký prezident Donald Trump podpísal po týždňoch celonárodných protestov vyvolaných smrťou Georgea Floyda v rukách polície dekrét o policajnej reforme.
Tá by mala podľa neho podporiť lepšie policajné praktiky. Ani slovkom však nespomenul búrlivú debatu o inštitucionalizovanom rasizme, ktorú vyvolali zabitia viacerých Afroameričanov policajtmi.
Potreba rešpektu
Trump sa pred podpisovou ceremóniou v Ružovej záhrade Bieleho domu v súkromí stretol s rodinami zabitých černochov a povedal im, že trúchli nad stratenými životmi a zničenými rodinami.
Na pohreb Georgea Floyda prišli hudobníci aj politici, v smútočných rečiach kritizovali aj Trumpa (foto+video)
Potom však rýchlo zmenil tón a väčšinu svojich verejných vyjadrení venoval potrebe rešpektu a podpory „odvážnym mužom a ženám v modrom, ktorí strážia naše ulice a držia nás v bezpečí“. Policajtov, ktorí použili pri výkone služby nadmernú silu, pritom označil za „maličký“ počet outsiderov v radoch „dôveryhodných“.
Databáza policajtov
Trumpov dekrét by mal napríklad zriadiť databázu policajtov, ktorí majú v záznamoch sťažnosti na používanie nadmernej sily. Mnohí z tých, čo sa podieľali na smrteľných incidentoch, totiž majú na konte dlhú históriu sťažností, vrátane Dereka Chauvina, ktorý zabil Floyda. Tieto záznamy však často nie sú verejne dostupné.
Snapchat prestane propagovať Trumpove nenávistné príspevky, odmieta sa podieľať na podnecovaní násilia v USA
Policajné oddelenia by zároveň mali dostať finančnú podporu na to, aby zaviedli čo najlepšie postupy a podporovali programy spolupracovníkov, v rámci ktorých by policajtov pri niektorých výjazdoch sprevádzali sociálni pracovníci.
Symbol policajnej brutality
Trump tiež oznámil, že súčasťou dekrétu je zákaz používania škrtenia, ktoré sa stalo symbolom policajnej brutality, s výnimkou situácií, keď je „ohrozený život policajta“.
Agentúra AP však poznamenáva, že to nie je celkom pravda a CNN vysvetľuje, že by sa tomu museli podriadiť len policajné oddelenia, ktoré by sa rozhodli získať certifikát.
Trump, ako zvyčajne, označil svoje kroky za „historické“, no podľa mnohých kritikov neurobil ani zďaleka dosť. Kristina Roth z ľudskoprávnej organizácie Amnesty International USA napríklad dekrét prirovnala k použitiu „náplasti na strelnú ranu“.