Voľby 2020 v USA sú nezvyčajné z dvoch dôvodov. Tentokrát nejde o súťaž dvoch koncepcií, ako spravovať krajinu. Prezidentský duel bude najmä referendom o súčasnom prezidentovi, ktorý polarizuje americkú spoločnosť.
Hlasovanie sa navyše uskutoční počas jesennej vlny pandémie COVID-19, ktorá ovplyvňuje a formuje voličské správanie. Preto sa mnohé bežné politické záležitosti, vízie a program dostali do úzadia.
Služobníci kapitalizmu vs. obrancovia slobody
Napriek tomu oba politické tábory radi poukazujú, že ide o zásadný stret svetonázorov. Republikáni sa štylizujú do pozície konzervatívnych obrancov slobody a tradičných hodnôt „starej dobrej Ameriky“. Varujú pred socializmom na venezuelský spôsob, masívnou migráciou a rozvratom spoločnosti, ktorý hrozí v prípade volebného víťazstva Joe Bidena.
Demokrati zas zdvihli zástavu pokroku, tolerancie, sociálnej spravodlivosti, ľudských a menšinových práv. Svojich oponentov z republikánskej strany označujú ako cynických služobníkov egoistického kapitalizmu, prípadne netolerantných náboženských fanatikov. Prezidenta Donalda Trumpa vykresľujú ako obmedzeného autokrata, ktorý sa chystá zlikvidovať krehkú americkú demokraciu.
Aké sú šance Trumpa na znovuzvolenie? Začiatkom roka boli slušné, no teraz škodí sám sebe
Prirodzene, v obidvoch prípadoch ide o bulvárne zveličenia a PR skratky, ktoré nezodpovedajú realite. V januári 2021 zloží do rúk predsedu Najvyššieho súdu USA inauguračnú prísahu buď súčasný prezident Trump alebo jeho vyzývateľ Biden. Bez ohľadu na to, kto to bude víťaz volieb, bude musieť robiť nie to, čo by si želal, alebo chcel, ale najmä to, čo robiť musí.
Nová administratíva bude musieť rešpektovať, čo jej diktuje nevyhnutnosť a politická realita. Jednako, v mnohých oblastiach vidíme výrazné rozdiely medzi „slonmi“ (republikáni) a „oslíkmi“ (demokrati), symbolickým označením strán podľa zvierat, ktoré vzniklo ako kreslený vtip v novinách v 19. storočí.
Spoločnosť a životné prostredie
V prípade víťazstva Bidena môžeme očakávať aktivizáciu ľavicových demokratov v Kongrese, ktorí voči nemu mali vždy výhrady. Prekážal im jeho pragmatizmus, no napokon ho akceptovali ako kandidáta strany na prezidenta. Bernie Sanders, Elizabeth Warren, alebo Alexandra Occasio Cortéz, budú po voľbách nepochybne chcieť pretlačiť čo najviac progresívnych nápadov do agendy novej administratívy.
Časť demokratov prišla v roku 2018 so širokým plánom spoločenských, politických a ekologických reforiem pod názvom „Green New Deal“ („Nový zelený začiatok“). Tento ambiciózny politický program chce nadviazať na „New Deal“, rozsiahle reformy, ktoré zaviedol prezident Franklin D. Roosevelt v roku 1933. Rooseveltova politika významne zmenila krajinu a do dnešného dňa je duch „Nového začiatku“ základným stavebným kameňom americkej spoločnosti.
Na rozdiel od epických zmien, ktoré presadil hrdina demokratov Roosevelt, aktuálny „Green New Deal“ je v mnohých bodoch nerealistický a utopický. Sľubuje všetko pre všetkých, napríklad maximálnu ochranu zamestnancov, všeobecný štátom garantovaný príjem, 100% „zelenej“ energie a podobne.
Banery v oblakoch či "označkované" psy. Ako vyzerá kampaň Trumpa a Bidena v uliciach USA (reportáž)
Biden sa čiastočne k progresívnej agende prihlásil. Vo svojom programe sľubuje veľkolepý 2 biliónový program na boj s klimatickou zmenou a redukciu emisií uhľovodíkových palív. Naopak, Trump neverí, že dochádza ku globálnemu otepľovaniu a poukazuje na škodlivosť environmentálnych regulácií vo vzťahu k priemyslu a zamestnanosti.
Zdravotníctvo
Najvýznamnejší počin administratívy niekdajšieho prezidenta Baracka Obamu bolo schválenie tzv. „Affordable Health Care Act“ (Všeobecná dostupná zdravotná starostlivosť). Zákon známy aj ako „Obamacare“ priblížil systém zdravotníctva v USA európskym krajinám. Republikáni a Donald Trump kandidovali s prísľubom, že zákon zrušia a nahradia.
Najnepopulárnejšiu časť „Obamacare“, teda povinné platby zdravotného poistenia, naozaj čiastočne zrušili. Väčšinu ustanovení však ponechali v platnosti a zároveň si osvojili ochranu pacientov s už existujúcimi zdravotnými problémami. Súčasný nájomník Bieleho domu síce dlhodobo sľubuje legislatívu, ktorá nahradí reformu zdravotníctva svojho predchodcu, no do dnešného dňa neprišiel so žiadnou novou právnou úpravou.
Republikáni kritizovali zavedenie „Obamacare“ ako príklad plazivého nástupu socializmu. Všetko však zmenilo vypuknutie pandémie COVID-19, ktoré ohrozilo zdravie a životy tisícov Američanov. Podľa posledného prieskumu je tak podpora „Dostupnej zdravotnej starostlivosti“ na historickom maxime (62% ľudí, Morning Consult, september 2020).
V prípade, že na poste prezidenta zostane Trump, môžeme očakávať prežívanie „Obamacare“ v dnešnej podobe. V prípade víťazstva viceprezidenta Bidena sa predpokladá rozšírenie zdravotnej starostlivosti a viac financií od federálnej vlády na jej fungovanie.
Ekonomika a dane
Ekonomika USA bola počas administratívy prezidenta Trumpa v relatívne dobrej kondícii. Republikánsky kongres ešte v roku 2017 schválil robustné zníženie korporátnych aj individuálnych daní, zvýšil odpočítateľné položky a zrušil množstvo finančných regulácií. Tieto opatrenie síce urýchlili hospodársky rast, ale zvýšili už beztak gigantický deficit rozpočtu (ku dnešnému dňu 3,1 bilióna dolárov).
Nástup koronavírusu však vyhliadky hospodárstva zhoršil, keď sa HDP v druhom kvartáli prepadlo o 31%. Rekordný nárast nezamestnanosti, ktorý spôsobilo vypuknutie pandémie, síce postupne klesá, ale ľudí bez práce je stále dvojnásobok oproti úrovni z februára 2020 (3,5 % február, 14,7% apríl, 7,9% september).
Trump s Bidenom čelili otázkam voličov, ukázali sa priepastné rozdiely
Demokrati dlhodobo obviňujú prezidenta, že zastupuje záujmy jedného percenta najbohatších Američanov, preto Biden avizuje revíziu daňových zákonov. Kritizuje daňové úľavy pre veľké korporácie a navrhuje opätovné zvýšenie daňového zaťaženia.
Zároveň prisľúbil, že nezvýši dane žiadnemu občanovi USA, ktorý zarába do 400-tisíc dolárov ročne. Naopak, Trumpova kampaň onálepkovala Bidena ako bábku v područí socialistického krídla demokratickej strany, ktorý chce ľudí obrať o ich peniaze na podporu štedrých sociálnych programov.
Tak či onak, nová americká administratíva by mala riešiť neustále rastúci federálny deficit. Dá sa však predpokladať, že schodok rozpočtu sa bude zvyšovať bez ohľadu na to, či zvíťazia už spomínaní „sloni“ alebo „oslíky“. Verejný dlh môžu naďalej zvyšovať Bidenove plány masívnych príspevkov do sociálnych a zdravotných fondov, prípadne ambiciózne environmentálne plány, ale aj Trumpova obchodná vojna a daňové prázdniny pre korporácie.
Právo a spravodlivosť
V americkom ústavnom systéme bŕzd a protiváh má významné slovo Najvyšší súd Spojených štátov. Tento útvar dohliada na ústavnosťou a nepriamo tak ovplyvňuje aj politiku. Deväťčlenný senát doživotných sudcov môže svojimi nálezmi pozmeniť, alebo zrušiť právnu normu, pokiaľ ju považuje za protiústavnú. Prezident USA menuje nového sudcu Najvyššieho súdu v prípade úmrtia niektorého z jeho členov, čo mu dáva silný nástroj na formovanie politiky v krajine.
Trump počas svojho funkčného obdobia ustanovil do funkcie už dvoch sudcov konzervatívnej orientácie, čím sa zbor strážcov ústavy posunul doprava. Nedávno zomrela ďalšia vážená členka súdu liberálnej orientácie Ruth Bader – Ginsburg, ktorú vymenoval ešte Bill Clinton. Bude teda dôležité, kto ju nahradí. Táto skutočnosť môže ovplyvniť rozhodovanie o niektorých konfliktných kultúrno-etických a spoločenských témach, ako sú práva menšín, interrupcie, alebo vedecký výskum kmeňových buniek.
V súvislosti s protestmi „Black Lives Matter“ sa rozhorela debata o budúcnosti policajného zboru v USA. Zatiaľ čo Trump sa svojím sloganom „Právo a spravodlivosť“ bezvýhradne postavil na stranu policajtov a kritiku niektorých neprimeraných a surových zásahov odmieta, Biden opatrne poukazuje na potrebu reformy policajného zboru.
Niektoré radikálne elementy v demokratickej strane však požadujú drastické zníženie výdavkov na policajný zbor, čo môže v prípade úspechu tandemu Biden/Harris viesť k vnútorným konfliktom v rámci strany a ovplyvniť akcieschopnosť a podporu demokratickej administratívy v kongrese.
Zmena najmä vo forme nie v obsahu
Výsledok amerických prezidentských volieb budeme poznať o necelé dva týždne. Pokračovaním Donalda Trumpa na poste prezidenta sa nič zásadné nezmení, USA budú naďalej v režime reality show 24 hodín denne. Nástupom Bidena môže dôjsť ku korekcií niektorých politík, väčšej vypočítateľnosti, no aj k väčšej „nude“ a návratu k bežnej politike.
Autor článku Juraj Kríž študoval anglistiku, amerikanistiku a históriu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, dlhodobo sa venuje americkej a britskej politike.