V čase, keď väčšina poslancov a členov vlády si akože zaslúžene oddychuje, politických novinárov v strehu nechávajú problémy vo vládnej koalícii. Najnovšie sa k tomu vyjadril minister obrany Jaroslav Naď, ktorý uvažuje o odchode z politiky. „Človek toho už má plné zuby,“ konštatoval. Veronika Remišová zasa hľadá spôsob, ako aj naďalej zostať aspoň vo vláde, keď sa jej už strana rozpadla. Teraz prišla s opozičnou zmluvou.
„Pokiaľ vidím, že niektorí politickí lídri uprednostňujú stranícke alebo osobné priority pred prioritami tejto krajiny, tak sorry. Načo mám byť dvadsať hodín v robote, aby som riešil, či niekto odíde alebo neodíde a išiel prosiť Kuffu, či môžem pomôcť Ukrajine s ďalšou dodávkou zbraní, lebo tam zabíjajú ľudí?“ pýtal sa Naď v diskusii na festivale Atmosféra.
Naď ukázal politickú zrelosť
Vôbec sa mu nedivím, že má toho plné zuby. Súčasná neistota, čo bude ďalej s krajinou pre neho nie je akceptovateľná. Hrozba spolupráce s extrémistami ho iste k takémuto vyhláseniu ešte viac prinútila. Chvályhodné gesto z jeho strany, ale bola by to pre krajinu istotne škoda. Na druhej strane musel vedieť do čoho, a s kým ide. Predsa nie je mladý entuziasta, ktorý si idealizuje svoje politické poslanie a verí, že môže zmeniť svet.
Sulík s Matovičom nemajú na výber. Budú na Slovensku predčasné voľby?
Naď má bohate osobné skúsenosti so špinavosťou v politických hrách z minulosti a preto ma prekvapuje, že iba teraz dospel k názoru, že takto to viac nejde. Pán minister, politika je predsa špinavá hra, kde ideály idú bokom. Väčšinou sa uprednostňujú práve osobné alebo stranícke záujmy pred štátnymi. Nemyslím iba na súčasných politikov, ale aj tých v minulosti, keď veľký počet uprednostňoval vlastné, alebo stranícke vrecká pred blahom občanov.
Politickú zrelosť však Naď svojim vyhlásením ukázal. Nechcel obviniť nikoho, ale slovká, že nechce byť zradcom si môže každý vysvetliť po svojom. Nechce byť zradcom svojho dobrého kamaráta Igora Matoviča, ale bojovať zaňho už zrejme nemieni. Nechce byť zradcom koaličnej vlády, ale nechce stále riešiť, či SaS odíde z koalície alebo ostane. Najpodstatnejšie asi je, že v žiadnom prípade nemieni pokračovať vo vláde, ktorá by bola závislá od jemne povedané, extrémistov.
V OĽaNO to vyhraté nemajú
Práve slová Naďa, že nemieni prosiť kuffovcov, či smie presadzovať štátnu politiku vŕtajú v hlave aj ďalším poslancom OĽaNO.
Niektorí sa už nechali počuť, že sú hranice, ktoré neprekročia. „Jednou z nich je spolupráca s fašistami. Pre mňa je fašista každý, kto prišiel do parlamentu na kandidátke ĽSNS,“ uviedol Kristián Čekovský. Podobných je údajne ešte niekoľko poslancov z najväčšej vládnej strany.
V podobnom duchu sa vyjadrili aj členovia Za ľudí Lucia Žitňanská a Juraj Šeliga. Má to byť zdvihnutý prst premiérovi Eduardovi Hegerovi, aby niečo urobil, ak chce mať ešte podporu v parlamente. Ten však zatiaľ iba vehementne obhajuje svojho straníckeho lídra a akoby mal nejaké „eso“ v rukáve.
Má na to tri týždne, aby ho vytiahol a možno budeme veľmi prekvapení. Ja si však predsa len myslím, že budeme skôr rozčarovaní.
Remišová chce opozičnú zmluvu
V snahe, ako si zachrániť svoje kreslo vo vláde a svojich ľudí vo funkciách, hľadá aj šéfka Za ľudí Veronika Remišová. Vie, že koniec tejto vlády, je aj koncom jej politickej kariére a jej strany, ktorá sa rozpadla aj vďaka jej postojom.
Pozrela sa do susedného Česka, kde to v minulosti ako tak fungovalo a navrhuje opozičnú zmluvu. Vo chvíli, keď je situácia takmer neriešiteľná prišla s nápadom, ktorý ihneď SaS zavrhla. O čo vlastne ide?
SaS by sa mala tváriť, že je opozíciou, presadzovať vlastné názory, ale nemala by hlasovať napríklad za odvolanie Igora Matoviča. Otázkou je, prečo by vlastne podporovala vládu s Matovičom, keď jeho odchod je základnou podmienkou zotrvania sulíkovcov v koalícii.
Remišová robí, čo môže, ale ťažko jej to prejde. O kreslo sa však nemusí báť, lebo podľa existujúcich právnych predpisov vypísať predčasné voľby, a tým aj jej odchod z politiky, je veľmi ťažké.
Radil by som jej, aby do tejto krízy nezasahovala, lebo výsledkom jej spôsobu vyriešenia krízových situácií je rozpad vlastného politického subjektu
