Už o dva týždne si budeme voliť novú hlavu štátu. Namiesto obhajoby vlastnej vízie o budúcnosti krajiny, kandidáti sa čoraz viacej zameriavajú na počínanie premiéra Roberta Fico. Prezidentské voľby preto budú vlastne vyjadrením súhlasu, či nesúhlasu s tým, kam smerujeme. Sú si toho vedomí aj najväčší favoriti Peter Pellegrini a Ivan Korčok.
Fico nás vedie do izolácie
Premiér Fico a členovia vládneho kabinetu sa od samého začiatku snažia občanov presvedčiť, že ich cieľom je prinavrátiť krajine hrdosť a kreovať vlastnú politiku bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nie.
S týmto by sme mohli aj súhlasiť, keby sme žili izolovane od ostatného sveta a boli sebestační. Vplyv zahraničia však núti každú vládu, aby vedela hranicu, po ktorú môže vzdorovať ostatným hráčom v medzinárodnej politike.
Týždeň očami Pavla Urbana: Fico dosiahol Pyrrhovo víťazstvo a šampanské bude musieť asi odložiť na neskôr
Ficov veľký priateľ Viktor Orbán je najlepším príkladom, že suveréna politika má svoje medze. Dlhšie obdobie sa snažil vzdorovať Európskej únii bez ohľadu na následky, ale nakoniec predsa stiahol chvost, lebo peniaze sú predsa dôležitejšie pre zachovanie moci, ako neustále vykrikovanie, že my sme suverénni a nikto nám nič nemôže diktovať.
Slovenský premiér sa správa ako Orbán vo svojich začiatkoch. Jeho slová, že Európska únia démonizuje Vladimíra Putina, že vojna sa začala v roku 2014 vyčíňaním ukrajinských neonacistov a taktiež, že jediný plán EÚ je podporovať vzájomné zabíjanie Slovanov, vyvolali rozruch v zahraničí.
Spomeňme tiež urýchlené konanie pri schvaľovaní novely Trestného zákona alebo stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským náprotivkom Sergejom Lavorovom.
Všetko to vyvoláva nevôľu v zahraničí a hrozí, že Slovensko sa stane čiernou ovcou Európskej únie, ktorú nikto nebude brať vážne. Nesmieme vylúčiť, že kontakty s našimi predstaviteľmi sa obmedzia iba na najnevyhnutnejšie. Prvý krok urobilo Česko.
Pellegrini nevie, ako sa postaviť voči Ficovi
Takýmto nástrahám musí čeliť predovšetkým prezidentský kandidát Peter Pellegrini, ktorého podporuje aj vládny Smer. Osobne si myslím, že nie je úplne stotožnený so všetkými krokmi koaličného partnera, ale jednoducho nemôže ich odsúdiť, lebo bez jeho podpory by snaha zasadnúť si do prezidentského kresla bola márna.
Rozhodol sa preto radšej nereagovať, alebo zľahčovať hrozbu izolácie, ktorá sa môže stať aj skutočnosťou. Určite by nechcel, aby ho nikto z európskych lídrov nevolal na bilaterálne návštevy, alebo aby na samitoch všetci od neho bočili. Takto si svoj pobyt v prezidentskom kresle iste nepredstavuje.
Na druhej strane si je vedomý, že veľká časť slovenskej populácie pod vplyvom rôznych dezinformačných prostriedkov rozmýšľa rovnako ako Fico a on si týchto voličov nesmie pohnevať. V prvom kole mu takáto taktika možno aj vyjde, ale v druhom už bude musieť čeliť priamejším otázkam o jeho videní budúcnosti Slovenska, predovšetkým v priamej konfrontácii so súperom.
Ivan Korčok, ktorý je najväčším vyzývateľom Pellegriniho, to má v tomto omnoho ľahšie. Jednoducho otvorene nesúhlasí so súčasnou vládnou politikou, lebo vie, že takto rozmýšľajú jeho voliči. Možno sa mu podarí ešte aj prilákať ľudí z táboru svojho najväčšieho súpera, ktorí sú sklamaní z krokov vlastného kandidáta.
Pri vzniku strany Hlas-SD tvrdili, že to nie je druhý Smer, zatiaľ však všetko nasvedčuje, že tomu tak nie je. Nechajme sa však prekvapiť. Spomeňme aj na rok 1993 a voľbu Michala Kováča za prvého prezidenta Slovenskej republiky.
Do tohto kresla ho priviedol Vladimír Mečiar a jeho HZDS, ale čoskoro sa z nich stali najväčší nepriatelia na slovenskej politickej scéne. Bude schopný niečo podobné urobiť aj Peter Pellegrini? Nechajme sa prekvapiť, ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje.