Týždeň očami Pavla Urbana: Prieskumy vs. výsledky volieb? Niekedy dva rozdielne svety. Aj Kukan, OĽaNO a PS mali skúsenosť

Do predčasných parlamentných volieb nám ostávajú menej ako dva mesiace. Médiá nás bombardujú prieskumami preferencií jednotlivých strán a mnohí z nás robíme kombinácie, čo sa stane, ak sa stane. Určite nám prieskumy niečo hovoria, ale netreba veriť, že sú skutočným zrkadlom toho, čo sa udeje 30 septembra. Spomeňme si len na voľby predošlé

Najnovšie prieskumy preferencií nám dávajú množstvo kombinácií na usporiadanie novej vlády. Každá z agentúr verí, že práve jej prieskum najobjektívnejšie ukazuje politickú náladu obyvateľstva.

Všetky sa zhodujú, že voľby vyhrá Smer-SD, ale pri ďalších stranách sú už väčšie, alebo menšie rozdiely. Práve tie nám vnášajú neistotu, lebo iba po sčítaní hlasov si môžeme začať reálne robiť kombinácie o možnej spolupráci.
Potvrdzujú to aj prieskumy z minulosti, keď iba niekoľko dní po ich zverejnení sa ukázalo, že voliči zmenili svoje rozhodnutie na poslednú chvíľu. Poďme na niekoľko príkladov.

Parlamentné voľby v roku 2020

V prieskume agentúry Focus zverejnenom 13. februára 2020, teda 16 dní pre voľbami, by najviac hlasov opýtaných získal Smer-SD a to rovných 17 percent, za ním by nasledovali OĽaNO s 13,3 percenta, ĽSNS so ziskom 12,2 percenta a koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu, ktorej chcelo dať hlas 9,3 percenta opýtaných.

V prieskume agentúry AKO, iba 9 dní pred voľbami, respondenti najviac hlasov dali znovu Smeru – 17,2 percenta, nasledovali OĽaNO (16,4 percenta), ĽSNS (10,4 percenta) a Progresívne Slovensko (PS)-Spolu (9,1 percenta). Vo voľbách to však dopadlo úplne inak.

Víťazom bolo OĽaNO, ktoré získalo 25,02 percenta. Smer-SD bol na tom podobne ako v prieskumoch a dosiahol 18,29 percenta, ale na tretie miesto sa vyšplhala Sme rodina s 8,24 percenta. Naopak úplne prepadla Kotlebova ĽSNS so 7,97 percenta a najhoršie dopadla koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu, ktorá získala len 6,96 percenta a do parlamentu sa vôbec nedostala.

Prezidentské voľby v rokoch 2014 a 2004

Podobne príklady sme mali aj v prezidentských voľbách v roku 2014, keď iba niekoľko dní pred voľbami Robert Fico získal v prieskume až 35 percent hlasov opýtaných a Andrej Kiska 23,8 percenta. Výsledky prvého kola volieb však ukázali, že Fico sa mohol tešiť iba z 28 percent a Kiska ich získal 24 percent. Ako to napokon dopadlo v druhom kole, už samozrejme vieme.

Ešte horšie dopadli prieskumy v roku 2004. Mesiac a pol pred voľbami bol absolútnym favoritom Eduard Kukan, ktorému by svoj hlas dalo 27 aj pol percenta opýtaných a viac ako štyri percentá za ním bol Vladimír Mečiar. Ivan Gašparovič bol v tom čase na 13,7 percenta.

Vo voľbách nakoniec Kukan ani nepostúpil do druhého kola, keď prehral s neskorším víťazom volieb Gašparovičom o 18 stotín percenta. Mečiar presvedčivo zvíťazil so ziskom 32,74 percenta hlasov. V druhom kole však ľudia zvolili „menšie zlo“ a viac hlasov dali Gašparovičovi. Toľko pohľad do minulosti.

Parlament majú istý iba tri strany

Z uvedeného vyplýva, že prieskumy nie stále musia úplne odzrkadľovať náladu občanov. Tí sa v poslednej chvíli môžu rozhodnúť úplne inak ako v prieskumoch a preto je predčasné robiť kombinácie, kto nám bude vládnuť nasledujúce štyri roky.

Z ich množstva nás môže akurát zbytočne zabolieť hlava a konečný výsledok môže byť úplne iný, zvlášť keď podľa prieskumov isté miesto v parlamente majú iba tri strany, kým asi šesť ďalších strán bude bojovať, aby sa do parlamentu vôbec dostali.

Ešte ťažšie sa robia kombinácie, keď strany akoby vôbec nechcú hovoriť o tom, s kým chcú do prípadnej koalícii ísť. Väčšinou hovoria s kým nechcú, alebo si kladú často nesplniteľné podmienky pre uzatváranie povolebnej spolupráce. Raz to je animozita lídrov strán, kto je fašista a kto nie, kto kradol a kto nie, alebo viaceré tzv. etické otázky.

Preto radím, aby sme si nelámali hlavu nad tým, čo bude po 30. septembri, lebo všetko môže byť ináč, ako sa teraz javí.