Aj politici či iné známe osobnosti potrebujú tankovať. Takto možno označiť námet seriálu Pumpa televízie RTVS, v ktorom trojica protagonistov Dano Heriban, Michal Kubovčík, Tibor Vokoun reagujú na aktuálne udalosti.
Na pumpe už mali rôzne návštevy, z politikov napríklad Jaroslava Naďa (OĽaNO), Andreja Danka (SNS) či Jána Budaja (OĽaNO). Najbúrlivejšie reakcie však priniesol diel s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou (Za ľudí).
V minulosti boli bežné satirické relácie
S hercami sa tam totiž bavila aj o smrti policajného prezidenta Milana Lučanského. Viacerí pre to kritizovali nielen tvorcov relácie, ale aj samotnú ministerku. Otvorila sa diskusia, či by vôbec mali politici účinkovať v takýchto reláciách.
Predseda Rady Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) Igor Gallo hovorí, že je na zváženie participácia aktívnych politikov na takomto formáte, pretože tá bude mať vždy pachuť osobného PR s ambíciou ospravedlnenia prešľapov či zle odkomunikovaných rozhodnutí veľmi zjednodušeným spôsobom. „To bol podľa mňa aj prípad ostatného vydania Pumpy,“ doplnil.
O RTVS počuť najviac pri koncesiách a kauzách. Čo jej chýba, aby bola silným verejnoprávnym médiom?
Faktom ale je, že na Slovensku boli v minulosti bežné satirické relácie. Napríklad Telecvoking, Večery Milana Markoviča, programy Milana Lasicu a Júliusa Satinského či Listy premiérovi od Rasťa Piška.
Aj keď, ako vysvetľuje politologička Darina Malová, veľmi často išlo skôr o neosobnú satiru. „Neútočilo sa na konkrétneho človeka, ale skôr si umelci robili vtipy z celkovej situácie,“ povedala. Zároveň doplnila, že Slováci vždy na ňu reagovali horšie ako napríklad Česi.
„Po mnoho rokov, najmä českí umelci, aj za čias Československa, ktorí robili politickú satiru, veľmi často hovorili o tom, že Slováci majú oveľa menší zmysel pre humor a satiru. Väčšina našich občanov berie veci vážne a emocionálne,“ vysvetlila.
Preto podľa Malovej aj väčšina takýchto programov nebola na Slovensku dlhodobo úspešná.
Politici v tom problém nevidia
Vystúpenia politikov v satirických reláciách podľa politologičky pôsobia na spoločnosť skôr polarizujúco. Inak povedané, tí, ktorí daného politika podporovali, tak ho podporovať budú aj po vystúpení v takejto relácii. U tých, ktorí ho nepodporovali, možno narastie ešte väčšia negatívna vlna.
Poslanec a spolustraník ministerky spravodlivosti Miroslav Kollár (Za ľudí) reaguje, že politici budú polarizovať spoločnosť bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú navštevovať satirické relácie.
„Ja v tom nevidím problém, nech dávajú priestor politikom, je mi to dokonca jedno, či sú koaliční alebo opoziční,“ povedal Webnovinám.
Zároveň ale pripomína, že verejnoprávne médiá majú poskytovať vyváženú programovú štruktúru. „Otázka je tiež, či vám tí politici chcú prísť. Na konci dňa varíte z toho, čo máte k dispozícii a robíte s tými, ktorí sú ochotní do takéhoto typu relácie prísť,“ podotkol.
Problém v účasti politikov v zábavnych programoch nevidí ani opozičný poslane Erik Tomáš (Hlas-SD). Zároveň dodáva, že takáto relácia by nemala byť prvoplánová.
„Aj satira má svoje hranice. Ak sa prekročia, míňa sa účinku. Satiru stále považujem za nevšedný, vtipný a priamočiary spôsob sprostredkovania nejakej informácie. Ale treba ju vedieť robiť,“ povedal.
Vyspelá spoločnosť s rozvinutým kritickým myslením by podľa Tomáša nemala mať problém pochopiť, že satira je len satirou a nie určujúcim nástrojom pre formovanie názoru. Podotkol však, že reláciu Pumpa za satirickú nepovažuje. Dialógom podľa neho chýba vtip, nadhľad a vkus.
„Možno niekomu stačia ostré slová na adresu konkrétnych osôb. Zvlášť, keď ich nemajú radi, ale mne tam chýba práve tá pridaná hodnota, ktorá by sa dala nazvať satirou… A už vôbec som nerozumel, prečo sa tvorcovia rozhodli rozoberať tému úmrtia generála Lúčanského. Išlo o absolútnu stratu citu a taktu,“ dodal.
Potrebné nastaviť červenú čiaru
Predseda parlamentného mediálneho výboru Kristián Čekovský (OĽaNO) hovorí, že aj keď satirická relácia nie je spravodajstvo alebo politická diskusia, mala by mať vopred nastavené pravidlá. Tvorcovia by si mali s vedením vopred dohodnúť červenú čiaru.
„Ak ju neprekročia, mali by cítiť podporu pre slobodnú tvorbu. V minulosti sa totiž veľakrát stalo, že práve po sťažnostiach divákov alebo politikov, došlo k rušeniu relácií,“ doplnil.
Podobne ako Kollár a Tomáš ani Čekovský nevidí problém v tom, aby sa politici zúčastňovali zábavných programov. Politická satira dlho na televíznych obrazovkách podľa neho chýbala, keď sa presunula skôr na internet.
„Odráža nielen aktuálnu spoločenskú, či politickú situáciu, ale podľa mňa je aj odrazom vyspelosti demokracie… Výsledkom môže byť práve odľahčenie ťažkej spoločenskej a politickej témy. Na druhej strane je to vždy kráčanie po tenkom ľade,“ dodal.
Jedna relácia obraz politika nezmení
Politologička hovorí, že satira je aj odrazom vyspelosti demokracie. „Schopnosť robiť satiru je príznakom toho, že sme slobodná a demokratická spoločnosť,“ povedala Malová.
A prikláňa sa k tomu aj Kollár. „Humor a satira sú potrebné v každej chvíli, pretože kto sa nedokáže zasmiať sám na sebe, tak podľa mňa prepadne pocitu vlastnej dôležitosti,“ povedal.
Malová však upozorňuje politikov, ktorí do takýchto relácií idú preto, aby pozmenili svoj obraz v očiach spoločnosti. „Musíme si uvedomiť, že politická komunikácia funguje tak, že jedným vystúpením veľmi zriedkavo človek zmení pomer síl alebo si získa masu nových priaznivcov,“ zdôvodnila.
Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, je podľa nej premiér Igor Matovič, ktorého popularita sa zvýšila po uverejnení videa pri vile bývalého ministra financií Jána Počiatka (Smer).
Vo väčšine prípadov sa však podľa nej politikovi namiesto zmeny obrazu dostane akurát negatívnych reakcií od tej časti verejnosti, ktorá ho doteraz nemala rada. V prípade relácie Pumpa po časti, v ktorej účinkovala aj Kolíková, sa vlna ostrej kritiky prostredníctvom sociálnych sietí ušla dokonca aj hercom.