BRATISLAVA 19. mája (WebNoviny.sk) – Účasť slovenských občanov na voľbách do Európskeho parlamentu (EP) bude aj tento rok nízka. Pre agentúru SITA to uviedol politológ z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Gabriel Eštok.
„Predpokladám, že hrozivá 13 percentná účasť voličov v eurovoľbách by mala byť minulosťou. To by nás však nemalo napĺňať nadšením, pretože aj prípadná, na Slovensku vytúžená 30 percentná účasť vo voľbách, naznačuje, že výrazná väčšina voličov nevidí zmysel v týchto voľbách,“ zdôrazňuje Eštok.
Tlačová atašé Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Soňa Mellak pre agentúru SITA uviedla, že hlavné dôvody tohto fenoménu je možné vidieť v presvedčení voličov, že ich hlas aj tak nič nezmení, keďže nevidia priamy dopad svojej voľby alebo nedôverujú politickému systému.
Eurovoľby nie sú druhoradé
Podľa Mellak tomuto faktu nepomáha ani málo intenzívna kampaň politických strán pred eurovoľbami. „Slovensko je navyše jednou zo štyroch krajín v EÚ, ktorých občania nemôžu voliť v eurovoľbách zo zahraničia,“ objasňuje Mellak.
Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019: Kandidáti, kandidátky
Zároveň zdôrazňuje, že krátko pred voľbami do EP boli dve kolá prezidentských volieb, v ktorých sa intenzívne angažovali kandidáti aj politické strany a do veľkej miery eurovoľby zatienili. Eštok zasa poukazuje na fakt, že občania Slovenska neprávom považujú voľby do EP za druhoradé a preto im aj počas celého volebného obdobia a aj tesne pred voľbami nevenujú patričnú pozornosť.
„To vedie k zlej orientácii sa v európskej politike a k neznalosti právomocí Európskeho parlamentu vôbec. Pridáva sa k tomu aj znechutenie z politiky. Často pritom ide o znechutenie z domácej politiky v členskom štáte a nie z európskej politiky ako takej,“ objasňuje Eštok.
Pozitíva a negatíva Európskej únie
Politológ zároveň zdôrazňuje, že hlavnou konfliktnou líniou týchto volieb bude otázka, či sme za alebo sme proti ďalšiemu fungovaniu EÚ.
„Občania by mali mať dostatočne jasno v tom, aké pozitíva a negatíva existencia tejto inštitúcie prináša. A na základe týchto preferencií sa rozhodnúť pre konkrétnych kandidátov na straníckych zoznamoch. V tejto voľbe totiž považujem za dôležitejšie poznať agendu konkrétnych kandidátov, ako program politických strán,“ vysvetľuje Eštok.
Pri otázke, akým spôsobom sa Kancelária EP snaží zvýšiť záujem ľudí o eurovoľby, Mellak zdôrazňuje predovšetkým informačnú kampaň na sociálnych sieťach a v médiách, priame diskusie s ľuďmi v slovenských mestách či za pomoci populárnych osobností, youtuberov, umelcov a športovcov.
„Zároveň pracujeme s ľuďmi prostredníctvom ich iniciatívy Tentoraz idem voliť, do ktorej sa už zapísalo viac ako 300-tisíc Európanov a asi 8 000 Slovákov,“ uvádza Mellak.
Kampaň „Tentoraz idem voliť“
Podľa Eštoka je však potrebné odlíšiť informačnú kampaň EP s názvom „Tentoraz idem voliť“ a politickú kampaň jednotlivých kandidátov.
„Informačná kampaň EP je viditeľnejšia pokiaľ ide o štandardné nástroje politického marketingu, ako aj v nových médiách. Samotná politická kampaň jednotlivých politických strán a kandidátov je najmä v porovnaní s kampaňami na Slovensku pred inými druhmi volieb omnoho menej viditeľná a menej energická. Pozornosť politických strán týmto voľbám nie je ich primárnym záujmom. Pre občanov je preto nezaujímavá, čo sa môže prejaviť negatívne na volebnej účasti ako aj na samotných výsledkoch volieb na Slovensku,“ zdôvodňuje Eštok.
Obáva sa preto, že ani informačná kampaň ani tá politická nedokážu slovenského voliča dostatočne motivovať k účasti na voľbách. S podobným spôsobom vedenia kampane, s akou sa stretávame v súčasnosti, sme sa podľa neho stretli aj pred voľbami v roku 2014 a účasť bola neslávne známych 13 percent. „Nádejou týchto volieb by však mohlo byť akési prebudenie občianskej spoločnosti na Slovensku za posledný rok, a to najmä medzi mladými voličmi,“ dodáva politológ.