Američan Jason Padgett svoju akademickú kariéru ukončil skôr, ako sa do nej pustil. Samozvanému povaľačovi bez akýchkoľvek životných cieľov však pár kopancov do hlavy obrátilo život naruby. Matematický génius sa dnes zaraďuje medzi drobné percento ľudí so syndrómom savant, ktorého unikátna predstavivosť takmer nepozná hraníc.
Sladký život povaľača
Jason nebol nikdy dobrý študent. Známky, ktoré nosil zo strednej školy, boli priemerné a záujem v ňom nevzbudila ani veda, história či jazyky. Školu ledva dokončil a dokonca sa prihlásil aj na univerzitu, po krátkej dobe sa mu však naháňanie kreditov a písanie esejí zunovalo. „Mal som už po krk učenia. Chcel som sa zabávať a užívať si život – a to 24 hodín denne, sedem dní v týždni,“ uviedol dnes už 43-ročný muž.
Jason začal brigádovať v otcovom obchode s nábytkom a matematické zručnosti používal len vtedy, keď počítal hodiny do konca šichty. V jazdenom aute sa s priateľmi premával z jednej krčmy do druhej, pravidelne posilňoval, rastúce svaly si nechával zvýrazniť v soláriách a prebytočný adrenalín si vybíjal pri zoskoku padákom či pri potápaní. „Bol som lenivec a zaháľač. Vtedy som však bol spokojný a myslel som si, že to takto bude pokračovať navždy,“ spomína Američan, ktorému život obrátila o 180 stupňov jedna barová bitka.
Bitka o koženú bundu a bonus navyše
V septembri 2002 sa vtedy 31-ročný Jason, otec jedného dieťaťa, ako obvykle vydal do krčiem v Tacome. Pred jedným z karaoke barov ho začali prenasledovať dvaja muži. „Chceli moju koženú bundu za 99 dolárov,“ uviedol Jason, ktorý sa s nimi pustil do bitky. Neznámi muži ho viackrát udreli do hlavy a nechali ho bezvládne ležať na zemi. V nemocnici mu neskôr diagnostikovali poškodenie obličiek a ťažký otras mozgu. Údery do hlavy však spôsobili aj jednu nečakanú zmenu.
„Nasledujúce ráno som stál vo svojej kúpeľni a zízal som na vodu, ktorá vytekala z kohútika,“ opísal Jason, ktorý zrazu začal vo všetkých veciach vidieť špeciálne vzory. „Keď som pred seba vystrel ruku, cítil som sa ako vo filme, akoby bol každý pohyb spomalený. Najprv som sa vystrašil, začal som si robiť starosti. Myslel som si, že som sa možno zbláznil,“ spomína Američan, ktorý si však nový pohľad na svet postupne osvojil. „Bol som posadnutý každým tvarom v mojom dome, od obdĺžnikov na oknách až po krivky na lyžičke,“ uviedol Jason, ktorého fascinovali všetky vzory a štruktúry, ktoré si doteraz v prírode nevšímal. Prestal chodiť do práce a začal rad radom čítať knihy z oblasti matematiky a fyziky, kde ho najviac fascinovali fraktály a číslo pí. Vzory, ktoré videl na stromoch, vtáčom perí či na snehových vločkách, začal aj napriek nedostatku umeleckého talentu postupne aj maľovať.
Druhá strana mince
Nie všetky zmeny, ktoré sa v jeho živote udiali, však vnímal pozitívne. Z Jasona sa stal introvert, ktorý trávil všetok čas doma. Okná zakryl plachtami a všetky návštevy razantne odmietal. Začal byť posadnutý baktériami, každú chvíľu si drhol ruky, až kým mu nesčervenali a svoju dcéru odmietol objať, kým si sama poriadne neumyla ruky. Padgett mal pocit, že sa z neho stáva šialenec, až kým v televízii nevidel dokument o Danielovi Tammetovi – známom autistovi so syndrómom savant, ktorého schopnosti vedci označujú za „nadľudské“. Daniel v predškolskom veku dostal masívny záchvat a lekári mu diagnostikovali epilepsiu. Od tej doby sa v jeho hlave čosi zmenilo. Čísla začal vnímať ako obrázky, farby a tvary a dokonca i zvuky, ktoré do seba navzájom zapadajú. Číslo jedna mu napríklad pripomína veľmi jasný, žiariaci objekt, číslo päť sa spája s vlnobitím, šestka je akousi čiernou dierou. V jeho predstavách majú svoj nezameniteľný tvar alebo obraz všetky čísla do desaťtisíc. Okrem neuveriteľnej predstavivosti Daniel dokáže hovoriť aj jedenástimi jazykmi, islandštinu zvládol dokonale po siedmich dňoch intenzívneho učenia. V dokumente sa uvádzalo, že na svete je niekoľko desiatok ľudí s nezvyčajnými schopnosťami, ktorých vedci súhrnne označujú francúzskym slovom savant – učenec.
Pre Padgetta bol tento dokument ako vykúpenie. „Hovoril som si, že to je ono, presne to sa so mnou deje. Aj niekto iný vníma veci tak ako ja,“ spomína Američan, ktorý sa krátko na to skontaktoval s odborníkom na savantizmus doktorom Daroldom Treffertom. Ten mu po mnohých testoch diagnostikoval „získaný syndróm savant“ a Jasona zaradil k asi štyridsiatim ľuďom na celom svete, u ktorých zaznamenali rovnaký syndróm po zranení mozgu.
Padgett, ktorý v listoch stromov dokáže vidieť dôkaz Pytagorovej vety, neskôr vycestoval do Fínska za doktorom Beritom Brogaardom. Ten zistil, že ľavá hemisféra jeho mozgu, ktorá je zodpovedná za matematické myslenie, je oveľa aktívnejšia, aktivovali ju však až údery do hlavy. „Som živý dôkaz toho, že v každom z nás sú ukryté nevyužívané sily. A v každom z nás môžu byť uvoľnené. Ak sa to stalo mne, môže sa to stať hocikomu,“ hovorí génius, z ktorého sa stal matematický teoretik prednášajúci na univerzitách. Nedávno dokončil svoju biografiu ‚Struck by Genius: How a Brain Injury Made Me a Mathematical Marvel‘, ktorá sa tento týždeň dostáva na pulty kníhkupectiev.
Na otázku, či sa nikdy netúžil vrátiť k povaľačskému životu, Američan odpovedá: „Nie. Niekedy mi však chýba slastná ignorancia predošlého života.“
www.nypost.com