Umelá inteligencia je dnes neodmysliteľnou súčasťou života aj práce mnohých ľudí. Nachádza uplatnenie naprieč všetkými sektormi globálnej ekonomiky: od financií, vzdelávania, dopravy, výroby a poľnohospodárstva až po zdravotníctvo, maloobchod či médiá. Neustále rozširovanie umelej inteligencie však otvára dôležité otázky o dôveryhodnosti, regulácii a správe AI systémov. Nový prieskum spoločnosti KPMG ukázal, že výsledkom umelej inteligencie plne dôveruje iba tretina Slovákov.
Globálny prieskum Trust in AI realizovaný spoločnosťou KPMG zachytáva názory viac než 48 000 ľudí zo 47 krajín sveta vrátane Slovenska. „Výsledky prieskumu potvrdzujú, že dôvera verejnosti v technológie umelej inteligencie a ich zodpovedné a etické využívanie sú kľúčové pre ich dlhodobé prijatie. Hoci iba tretina Slovákov zapojených do prieskumu dôveruje výsledkom umelej inteligencie, jej prínos potvrdzuje až 82 % respondentov,“ vysvetľuje Rudolf Sedmina, Partner pre oddelenie Management Consulting v KPMG na Slovensku. Na globálnej úrovni dôveruje AI 46 % ľudí, pričom najlepšie výsledky dosiahla umelá inteligencia v zdravotníctve (52 %). Pomáha pri diagnostike, výbere liečby a predikcii zdravotných výsledkov na základe pacientskych dát.
Napriek vysokej miere rozšírenia umelej inteligencie sa ale frekvencia jej používania vo svete výrazne líši. Len dvaja z piatich ľudí (38 %) uvádzajú, že používajú AI pravidelne (týždenne alebo denne), zatiaľ čo približne štvrtina (28 %) ju používa nepravidelne, teda raz za mesiac alebo raz za pár mesiacov. Tretina (34 %) AI používa len zriedkavo alebo vôbec. Najväčšiu mieru používania vykazujú India a Nigéria, najmenej často pracujú s AI v Holandsku. Na Slovensku používa umelú inteligenciu minimálne raz za pár mesiacov až 53 % opýtaných.
Vyššia efektivita, ale aj kybernetické riziká
Medzi najčastejšie prínosy umelej inteligencie patria podľa výsledkov prieskumu zvýšená efektivita, skrátenie času stráveného pri rutinných úlohách, zníženie nákladov a efektívnejšie využívanie zdrojov, ale aj lepšie rozhodovanie a podpora kreativity. Výsledky tiež ukazujú, že prínosy AI častejšie pociťujú ľudia v rozvíjajúcich sa ekonomikách (82 %) než v rozvinutých krajinách (65 %). Na Slovensku malo s jej benefitmi osobnú skúsenosť až 70 % respondentov.
Rizík spojených s AI sa obáva až 79 % respondentov. Najčastejšie menovanými sú hrozby v oblasti kybernetickej bezpečnosti, šírenie dezinformácií, strata zručností, duševného vlastníctva a súkromia, a obavy zo straty pracovných miest. „Kybernetická bezpečnosť je v poslednej dekáde jednou z najväčších hrozieb, ktorú si uvedomujú lídri najväčších svetových spoločností. S rastúcim využívaním umelej inteligencie sa tieto problémy ešte prehlbujú, keďže AI prináša nové výzvy v oblasti zabezpečenia systémov. Komplexnosť AI zvyšuje zraniteľnosť údajov, ktoré môžu byť zneužité pri kybernetických útokoch. Tieto hrozby si vyžadujú nielen technické riešenia, ale aj nové prístupy v regulácii, ktoré zabezpečia ochranu dát a predídu zneužívaniu tejto technológie,“ uvádza Pavol Adamec, výkonný riaditeľ oddelenia riadenia rizík v KPMG na Slovensku.
Väčšina respondentov sa preto domnieva, že regulácia umelej inteligencie je nevyhnutná. Súčasné regulačné prostredie však nevyhovuje očakávaniam verejnosti. Najvyššiu podporu regulácii prejavujú vo Fínsku (86 %) a Španielsku (82 %), najnižšie hodnoty zaznamenali v Spojených arabských emirátoch (57 %) a Indii (48 %). Na Slovensku reguláciu požaduje 67 % respondentov.
AI ako pracovný nástroj
V súvislosti s rastúcim využívaním umelej inteligencie v pracovnom prostredí sa objavujú aj obavy o jej správne využívanie. Až tri štvrtiny respondentov uvádzajú, že organizácia, v ktorej pracujú, využíva niektorý z nástrojov umelej inteligencie. Mnoho zamestnancov používa v práci bezplatné verejné nástroje AI, hoci ich organizácia má politiku upravujúcu ich používanie. Medzi najčastejšie využívané patria verejne dostupné AI nástroje ako ChatGPT a Copilot, hlasoví asistenti, generátory obrázkov a videí, či nástroje na úpravu gramatiky a pravopisu.
„Takmer polovica z respondentov počas prieskumu priznala, že nahrali firemné informácie, ako sú finančné, predajné alebo zákaznícke údaje, do verejných nástrojov AI. To násobne zvyšuje riziko potenciálnych hrozieb, ako sú únik citlivých dát, narušenie obchodného tajomstva či zneužitie informácií tretími stranami,“ vysvetľuje Pavol Adamec. Na Slovensku využíva umelú inteligenciu v práci nevhodným spôsobom až 35 % respondentov, pričom viac ako polovica (56 %) si neoveruje správnosť výsledkov a 39 % prezentuje obsah generovaný umelou inteligenciou ako svoj vlastný.
Nižšia AI gramotnosť znemožňuje identifikáciu hrozieb
Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina respondentov neabsolvovala žiadne školenie v oblasti umelej inteligencie. Na Slovensku sa s týmto typom vzdelávania stretla len štvrtina opýtaných, v globálnom priemere je to 39 %. Najčastejšie išlo o školenie v práci, formálne alebo neformálne kurzy mimo pracoviska alebo univerzitné štúdium zamerané na AI a dátovú analytiku. „Nízka úroveň gramotnosti v oblasti umelej inteligencie obmedzuje schopnosť jednotlivcov identifikovať potenciálne hrozby, kriticky vyhodnocovať výstupy AI a chrániť sa pred možnými negatívnymi dôsledkami. Používatelia sociálnych sietí, ktorí nerozumejú tomu, ako algoritmy formujú zobrazovaný obsah, sa môžu stať náchylnejšími na dezinformácie a manipuláciu. Preto je nevyhnutné investovať do vzdelávania v oblasti AI, aby sa zlepšila schopnosť používateľov nielen rozpoznať riziká, ale aj efektívne využívať umelú inteligenciu a chrániť svoje digitálne prostredie,“ uzatvára Pavol Adamec.
O prieskume
Prieskum Trust in AI realizovala spoločnosť KPMG už po štvrtýkrát. Štúdia Trust, attitudes and use of Artificial Intelligence vznikla v spolupráci s výskumným tímom univerzity v Melbourne a skúmala odpovede viac než 48 000 respondentov zo 47 krajín sveta vrátane Slovenska. Prieskum poskytuje komplexný pohľad na dôveru verejnosti v umelú inteligenciu, ako aj na využívanie AI v práci a vzdelávaní. Dáta boli zbierané v období od novembra 2024 do januára 2025 prostredníctvom online dotazníka.
Viac sa dozviete v plnej verzii štúdie.
Informačný servis
