BRUSEL 5. marca (WEBNOVINY) –
Austrálska vláda ponúka v krajine dočasné útočisko návštevníkom z Ukrajiny, ktorí by sa inak museli vrátiť do vlasti zmietanej krízou.
Podľa stredajšieho vyjadrenia ministerky zahraničných vecí Julie Bishopovej na pôde parlamentu v Canberre môžu občania Ukrajiny požiadať o predĺženie víza a zostať v Austrálii, kým je ich krajina „v ohrození“.
Narážala tak na vývoj v autonómnej republike Krym, kde sa pridalo na stranu odporcov nového ukrajinského vedenia ruské vojsko, čo vyvoláva obavy z vypuknutia vojny.
Bishopová opísala situáciu na Ukrajine ako „vysoko napätú a nestálu“. Austrálska vláda zatiaľ nezverejnila, na ako dlho budú víza predlžovať, ako ani odhadovaný počet Ukrajincov, ktorí by mohli o predĺženie pobytu požiadať.
Podľa vyjadrenia úradu slovenskej vlády by malo byť rokovanie zamerané na „koordináciu postupu členských krajín a reakciu EÚ na vzniknutú situáciu s cieľom predísť vojenskej eskalácii a začať okamžité politické rokovania s Ruskou federáciou“. „Zasadnutie zvolali najvyšší predstavitelia EÚ pre eskaláciu napätia na Kryme a v ďalších oblastiach Ukrajiny spôsobených aktivizáciou vojenských síl v regióne,“ uvádza úrad slovenského premiéra Roberta Fica.
Poukazuje pritom na predošlé vyhlásenie ministrov zahraničia, podľa ktorého je potrebné hľadať „mierové riešenie terajšej krízy pri úplnom dodržaní medzinárodného práva“.
Aliancia prerušuje spoluprácu s Ruskom pre Ukrajinu
Severoatlantická aliancia v reakcii na ruskú inváziu na ukrajinskom Kryme pozastavila väčšinu vojenských stretnutí s Ruskom a rozhodla sa, že prehodnotí celú svoju spoluprácu s Moskvou.
Po stretnutí vyslancov členských krajín aliancie o tom v stredu informoval generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci Rady NATO-Rusko za účasti zástupcov Moskvy.
Kontakty medzi alianciou a Ruskom na politickej úrovni budú pokračovať, pozastavenie ostatnej spolupráce však podľa Rasmussena „vysiela Moskve veľmi jasný signál“. NATO sa tiež zároveň rozhodlo zintenzívniť svoje partnerstvo s Ukrajinou v civilnej i vojenskej oblasti.
„Rozhodli sme, že nateraz sa neuskutočnia žiadne vojenské stretnutia s Ruskom a celý rozsah spolupráce medzi NATO a Ruskom prehodnotíme,“ povedal Rasmussen. Dodal, že aliancia tiež postavuje spoluprácu s Ruskom na projekte likvidácie sýrskych chemických zbraní. Lode aliancie a Ruska mali sprevádzať americké námorné plavidlo určené na zničenie sýrskeho chemického arzenálu. „Toto rozhodnutie neovplyvní likvidáciu chemických zbraní, no Rusko sa nebude podieľať na eskorte,“ vyhlásil.
Rada EÚ chce poslať misie na Ukrajinu
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v stredu vyšle na Ukrajinu vlastných pozorovateľov. Ich úlohou bude skontrolovať situáciu na vojenských základniach na Krymskom polostrove, ktoré podľa viacerých informácií obkľúčila ruská armáda. Misia by mala trvať od 5. do 12. marca, informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
„V programe misie sú návštevy vojenských objektov ukrajinských ozbrojených síl a ruskej čiernomorskej flotily na území Krymskej autonómnej republiky,“ cituje zo stanoviska ukrajinskej diplomacie zverejnenej na Facebooku spravodajský portál Kyiv Post.
Medzi pozorovateľmi budú experti z Estónska, Litvy, Švédska, Lotyšska, Poľska, Dánska, Veľkej Británie, Fínska, Nemecka, Francúzska ale aj Slovenska. Americký veľvyslanec na Ukrajine Geoffrey Pyatt na svojom Twitteri informoval, že dvaja pozorovatelia budú aj z ozbrojených síl USA.
—> TU
Pozorovatelia majú preveriť skutkový stav na Kryme, ministri EÚ však už v pondelok odsúdili „jasné narušenie ukrajinskej zvrchovanosti a územnej celistvosti aktmi agresie zo strany ruských ozbrojených síl ako aj oprávnením vydaným ruskou Radou federácie 1. marca pre použitie ruských ozbrojených síl na území Ukrajiny“. Moskva týmto spôsobom „nepochybne porušila svoje medzinárodné záväzky“, vyhlásila vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonová.
Bezprostredne pred začiatkom štvrtkového summitu sa v Bruseli uskutoční stretnutie premiérov krajín Visegrádskej skupiny, zatiaľ čo na neskoršom rokovaní sa očakáva účasť nového ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka.
Za jedným stolom budú sedieť USA aj Rusko
Spojené štáty a Rusko budú v stredu rokovať na najvyššej úrovni prvýkrát od vypuknutia krízy na Ukrajine. Americký minister zahraničných vecí John Kerry chce so svojím ruským rezortným partnerom Sergejom Lavrovom diskutovať v hlavnom meste Francúzska Paríž počas konferencie o Libanone, na ktorej sa zúčastňujú zástupcovia všetkých piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.
Kerry v utorok navštívil aj ukrajinský Kyjev, kde si uctil pamiatku demonštrantov zabitých počas protestov proti dnes už zosadenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Šéf americkej diplomacie postup ruskej armády na Kryme opäť označil za „akt agresie“ a „inváziu krajiny“.
Zároveň ocenil umiernenosť“ reakcie novej vlády na čele s premiérom Arsenijom Jaceňukom a fakt, že nedovolila vojenskú konfrontáciu s Ruskom. „Myslím, že je jasné, že Rusko tvrdo pracovalo na vytvorení zámienky, aby mohlo postupovať v invázii,“ povedal v utorok.
Európska rada nadviaže na pondelňajšie zasadnutie ministrov zahraničných vecí EÚ, ktorí odsúdili zasahovanie Ruska do diania na Ukrajine a vyzvali na dialóg. Zároveň pohrozili Moskve „dôsledkami pre bilaterálne vzťahy“ a „cielenými opatreniami“, ak vojakov na Kryme nevráti späť na ich základne.
Sankcie len od OSN
Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou.
V nej malo odznieť, že ľudí, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.
Rozhovor sa mal podľa informácií zverejnených portálom ruskej televízie RT odohrať minulý týždeň po Paetovom návrate z Kyjeva koncom februára. Nahrávku údajne zverejnili príslušníci ukrajinskej tajnej služby lojálnych parlamentom zosadenému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi.
Paet sa mal v telefonickom rozhovore vyjadriť, že existuje „stále silnejšia a silnejšia vedomosť, že za snajpermi nebol Janukovyč ale niekto z novej koalície“. Podľa jeho slov dôkazy ukazujú, že rovnakí strelci zabíjali policajtov aj demonštrantov. Ashtonová mala reagovať slovami: „No, to je, to je hrozné.“
Komentoval tak vyhlásenie ministrov zahraničných vecí krajín EÚ z predošlého večera, keď na mimoriadnom zasadnutí venovanom Ukrajine pohrozili Rusku „dôsledkami pre bilaterálne vzťahy“ a „cielenými opatreniami„, ak vojakov na Kryme nevráti späť na ich základne.
„Držme sa právne korektných výrazov: Sankcie môže uvaliť len Bezpečnostná rada OSN. Všetko ostatné sú len jednostranné reštriktívne opatrenia. Žiadne takéto opatrenia zo strany EÚ proti Rusku v súčasnosti nie sú na programe,“ povedal Čizov.
Údajný zámer zakázať vstup do EÚ všetkým Rusom podľa neho „nikto nikdy nespomenul„, zatiaľ čo vyjednávanie medzi Moskvou a Bruselom o bezvízovom styku je už teraz „de facto zmrazené„, uvádza RIA Novosti.
Bývalý americký minister obrany Robert Gates „nie je optimistický“ pokiaľ ide o riešenie krízy medzi Západom a Ruskom v súvislosti s konfliktom na Ukrajine. Gates v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CBS News vyhlásil, že Európske krajiny „nemajú apetít“ na zavedenie „silných sankcií“ voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi za jeho postup na Kryme.
Gates, ktorý v minulosti pôsobil aj na čele americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), „vie presne“ o čo Putinovi v súčasnosti ide. „Snaží sa obnoviť ruský vplyv a kontrolu nad bývalými štátmi Sovietskeho zväzu,“ vyhlásil.
Obáva sa však, že európski spojenci „nebudú ochotní“ zaviesť sankcie voči Rusku. Úlohou súčasného prezidenta USA Baracka Obamu je preto podľa Gatesa presvedčiť Európsku úniu, aby tak urobila.
Ulice ruských miest zaplavili demonštranti
Ulice najmenej šiestich ruských miest v utorok zaplnili tisíce demonštrantov, ktorí prišli vyjadriť podporu obyvateľom ukrajinského Krymu. S odvolaním sa na policajné správy o tom informuje spravodajský portál RIA Novosti.
Najviac, približne 11 500 ľudí podľa neho demonštrovalo v juhoruskom Rostove nad Donom, asi osemtisícové zhromaždenie sa však uskutočnilo aj vo Voroneži. O niečo nižšie účasti hlásili z Volgogradu, Kostromy, Balakova či sibírskeho Irkutska.
RIA Novosti uvádza, že podobné akcie by sa mali v rôznych častiach Ruska uskutočniť aj v stredu.
Portál tiež informuje o iniciatíve v Kalužskej oblasti na pomoc Ukrajincom v núdzi a poukazuje na správu ruskej Federálnej migračnej služby, podľa ktorej v priebehu posledných dvoch februárových týždňov utieklo z Ukrajiny do Ruska 140-tisíc ľudí.
Dodáva však, že tvrdenia o utečencoch popiera ukrajinská pohraničná stráž a v médiách sa navyše neobjavili žiadne zábery, ktoré by ich dokazovali.
Európska únia uviedla, že zmrazí účty 18 ľuďom zodpovedným za zneužitie fondov na Ukrajine. Ministri zahraničia 28 členských krajín schválili zoznam mien v stredu. Identity sankcionovaných však budú oficiálne zverejnené až vo štvrtok vo vestníku EÚ a budú platiť nasledujúcich 12 mesiacov.
Diplomati uviedli, že terajšie zverejnenie mien by mohlo dať potrestaným poslednú šancu vybrať si svoje peniaze. Stredajší krok nasleduje po podobných opatreniach zo strany Švajčiarska a Rakúska z minulého týždňa.
Európska komisia (EK) v stredu potvrdila odsúhlasenie programu finančnej pomoci Ukrajine v celkovej výške 11 miliárd eur, ktorá by mala byť uvoľňovaná v priebehu najbližších rokov. Predseda výkonného orgánu EÚ José Manuel Barroso za cieľ pomoci označil „podporu ekonomických a politických reforiem“ v postsovietskej krajine v záujme „stabilnej a prosperujúcej Ukrajiny„.
Barroso zdôraznil, že „najdôležitejšou prioritou je prispieť k mierovému riešeniu súčasnej situácie s plným rešpektom k medzinárodnému právu„.
Priamo z európskeho rozpočtu by mali isť tri miliardy eur, zvyšných osem miliárd by mali na Ukrajinu prúdiť z Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. EK však zároveň Kyjevu stanovila konkrétne podmienky v „krátko- i dlhodobom horizonte v záujme stabilizácie ekonomickej a finančnej situácie“ v krajine. Celý návrh pomoci bude predostretý na štvrtkovom mimoriadnom summite členských krajín v Bruseli.