Pozastavenie účinnosti zákona alebo jeho jednotlivých ustanovení je vážnym zásahom do právomoci zákonodarcu, preto k nemu Ústavný súd SR pristupuje výnimočne. Zdôraznil to v odôvodnení uznesenia k novele Trestného zákona, ktorým rozhodol o pozastavení účinnosti niektorých jej častí.
Zároveň v tejto súvislosti uvádza, že uplatnenie napadnutej novely by mohlo ohroziť základné práva a slobody poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb.
Práva a slobody poškodených i stíhaných osôb
„Ústavný súd už uviedol, že nepozastavenie účinnosti napadnutej novely by mohlo znamenať až tri rôzne právne úpravy v krátkom časovom úseku. V zložitosti aplikácie trestného práva, kde je dôkladne potrebné skúmať časové súvislosti aplikácie Trestného zákona vrátane súbehov trestných činov, by znamenalo nielen ohrozenie ľudských práv, ale, ak vnímame stabilitu trestného práva a funkčnosť trestnej justície ako samostatnú hodnotu hodnú ochrany, tak hrozí aj iný vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v ohrození tejto hodnoty,“ zdôraznil súd.
Špecializovaný súd uložil vo vydieračskej kauze Babylon dva nepodmienečné tresty za korupciu (video)
Podľa ústavného súdu v tejto súvislosti prevažuje záujem na pozastavení účinnosti článku I napadnutého zákona, pretože „jeho uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody adresátov právnych noriem v ňom obsiahnutých a spôsobiť vážny a nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu v dôsledku narušenia efektívneho a účinného systému trestnoprávnej ochrany ústavou chránených hodnôt, ako aj právnej istoty osôb, ktorých sa napadnutý zákon týka„.
Úpravy trestných sadzieb a presadzovanie trestov
Spomenutý článok jedna zhŕňa napríklad úpravy trestných sadzieb a presadzovanie trestov ako domáce väzenia alebo preferenciu ukladania peňažných trestov.
Čaputovú potešilo rozhodnutie Ústavného súdu. Je skvelou správou, že demokracia na Slovensku funguje, povedala
Ústavný súd tiež rozhodol o pozastavení účinnosti bodov 39 a 134 článku II novely. Prvý menovaný sa týka používania nezákonných dôkazov v prospech obvinených a druhý spätného posudzovania dohôd o vine a treste.
Ohľadom využívania nezákonných dôkazov ústavný súd konštatuje, že „samotná okolnosť pripustenia významného protiprávneho prvku na účel trestného procesu, ktorý je reakciou štátu na závažnú protiprávnosť v podobe spáchania trestného činu, a jej možné konzekvencie vyvolávajú potrebu zabrániť účinnosti pred meritórnym posúdením veci“.
Zásah do právnej istoty
Zásahy do dohôd o vine a treste zo strany ministra spravodlivosti zase podľa ústavného súdu znamená zásah „do právnej istoty nastolenej právoplatne (definitívne) ukončenými trestnými konaniami“.
„Zásah do trestných konaní právoplatne ukončených schválením dohôd o vine a treste narúša právnu istotu o právoplatne uzavretých hmotnoprávnych otázkach viny a trestu a nesie so sebou potenciál prísnejšieho trestného postihu,“ zdôrazňuje súd.
Ústavný súd rozhodol o pozastavení aj v súvislosti s článkom XVII novely, ktorý mení ustanovenia ohľadom trestu prepadnutia majetku právnických osôb. V tomto prípade takisto konštatuje „nenapraviteľný následok spočívajúci v narušení princípu právneho štátu v dôsledku narušenia efektívneho a účinného systému trestnoprávnej ochrany dôležitých ústavou chránených hodnôt, ako aj právnej istoty osôb“.