23. augusta si pripomíname Európsky deň pamiatky obetí totalitných režimov. Ústav pamäti národa sa zapája do kampane Pamätaj na 23. august a v spolupráci s Európskou sieťou Pamäť a solidarita pri tejto príležitosti vyrobil a distribuoval odznaky s čiernou stužkou. ÚPN vzdá hold obetiam totalít tiež na spomienkovom podujatí v Leopoldove.
Obete totalitných režimov si v Európe pripomíname 23. augusta, teda v deň, keď komunistický Sovietsky zväz a nacistické Nemecko uzavreli zmluvu o neútočení, známu aj ako pakt Molotov-Ribbentrop. Zmluva rozdelila územie strednej a východnej Európy medzi dva totalitné štáty, čím otvorila cestu k druhej svetovej vojne a jej tragickým následkom pre milióny ľudí.
Európska sieť Pamäť a solidarita, ktorej členom je aj Ústav pamäti národa, si tento deň každoročne pripomína kampaňou Pamätaj na 23. august. Pri tejto príležitosti Ústav pamäti národa v spolupráci s ENRS vyrobil odznaky s nápisom August 23 a vyobrazením čiernej stužky, ktoré slúžia na pripomenutie si všetkých padlých, mučených, väznených a prenasledovaných. Odznaky ÚPN distribuoval pamäťovým inštitúciám a partnerským organizáciám vrátane ENRS. Európska sieť Pamäť a solidarita okrem toho pripravila aj elektronickú verziu odznakov v podobe šablóny na profilovú fotografiu na sociálnej sieti Facebook. Dostupná bude na jej profile na tejto sociálnej sieti.
Ústav pamäti národa vzdá úctu obetiam totalitných režimov aj na pietnej spomienke na nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v Leopoldove. Podujatie organizuje Konfederácia politických väzňov Slovenska a Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže v sobotu 22. augusta pri pamätnej tabuli v Ústave na výkon trestu v Leopoldove.
Európska sieť Pamäť a solidarita tiež v rámci kampane Pamätaj na 23. august pripomenie príbehy dvoch osobností, ktorých životy poznačil dramatický zápas s totalitnými režimami. Na svojej webovej stránke a profiloch na sociálnych sieťach zverejní v rôznych jazykových verziách dva filmové spoty, ktoré predstavia osudy Milady Horákovej a Kazimierza Moczarského. Týmto gestom chce pripomenúť význam udalostí z minulosti a s prihliadnutím na osudy jednotlivcov vzdať česť všetkým, ktorí okúsili násilie a prenasledovanie páchané v mene zločineckých ideí.
Filmový spot o Milade Horákovej v českom jazyku je dostupný na:
https://www.youtube.com/watch?v=wzCYyExb3ec;feature=youtu.be
Milada Horáková bola československou političkou a členkou ilegálneho odbojového hnutia počas druhej svetovej vojny. Stala sa obeťou justičnej vraždy po tom, ako bola odsúdená za sprisahanie a zradu v jednom z vykonštruovaných monsterprocesov 50. rokov. O udelenie milosti pre ňu neúspešne žiadali napríklad Winston Churchill a Albert Einstein.
Kazimierz Moczarski bol poľský novinár a spisovateľ. Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym príslušníkom poľskej Zemskej armády. V auguste 1945 bol komunistickou mocou uväznený a odsúdený na desať rokov väzenia, no v roku 1949 začal režim voči nemu ďalšie kolo vypočúvaní a bol odsúdený na smrť. V liste súdu vymenoval 49 druhov mučenia, ktoré voči nemu použili. Po smrti Josifa Stalina v roku 1953 mu bol rozsudok zmenený na doživotie, čo mu oznámili až po dva a pol roku. V apríli 1956 bol napokon prepustený a rehabilitovaný.
Filmový spot o Kazimierzovi Moczarskom v anglickom jazyku je dostupný na:
https://www.youtube.com/watch?v=BHqPLKwzRzI;feature=youtu.be
Európska sieť Pamäť a solidarita pripravila aj informačnú grafiku, ktorá vysvetľuje vznik a význam paktu Molotov-Ribbentrop. Dostupná je aj v slovenskom jazyku a je možné použiť ju aj ako vzdelávací materiál. Stiahnuť sa dá na webových stránkach ENRS a ÚPN.
Informačný servis