BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Ústavný súd je presvedčený, že aj keď nepoužíva elektronickú podateľňu, jeho spôsob prideľovania vecí je dostatočne transparentný, vylučuje možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí a rešpektuje požiadavku rovnomenného zaťaženia jednotlivých sudcov spravodajcov. Ústavný súd tak reaguje na kritiku poslankyne Národnej rady SR Lucie Žitňanskej z SDKÚ-DS, ktorá upozornila na absenciu elektronickej podateľne, zabezpečujúcej náhodné prideľovanie vecí ústavným sudcom.
Jednotlivé návrhy prideľujú na ústavnom súde sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu SR. „Veci sú pomocou technických prostriedkov zaevidované v poradí, v akom došli ústavnému súdu, následne sú roztriedené zamestnancami Kancelárie ústavného súdu podľa ich obsahu a rozdeľujú sa náhodným výberom, pri každom delení podľa iného kľúča, jednotlivým sudcom v prítomnosti všetkých sudcov, “ vysvetlila mechanizmus prideľovania podnetov hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Tento spôsob prideľovania podaní plénum Ústavného súdu SR schválilo 3. júna 2004 a v novom zložení ho 28. februára 2007 jednomyseľne potvrdilo.
Na margo elektronických podateľní Ústavný súd SR uviedol, že doteraz boli zriadené na všeobecných súdoch a ich kontrolu zabezpečuje ministerstvo spravodlivosti. Ústavný súd však nie je zaradený do sústavy všeobecných súdov a ministerstvu nepodlieha. „Špecifické postavenie ústavného súdu v systéme ústavných orgánov Slovenskej republiky vylučuje preto mechanické prevzatie identického spôsobu prideľovania vecí prostredníctvom elektronickej podateľne, ako majú všeobecné súdy,“ uviedla Pančurová.
Žitňanská kritizovala Ústavný súd SR aj za to, že sa podľa nej vyhýba rozhodovaniu v politicky citlivých prípadoch. Ústavný súd upozornil, že pri svojej rozhodovacej činnosti sa riadi zákonom, ústavná sťažnosť alebo návrh je pridelený sudcovi spravodajcovi Ústavného súdu SR. „Je na sudcovi spravodajcovi, kedy predmetnú vec pripraví tak, aby bola predložená na prejednanie a rozhodnutie do senátu alebo pléna Ústavného súdu SR,“ konštatuje sa v stanovisku súdu.
Dôveru v Ústavný súd SR podľa Žitňanskej spochybňuje aj to, že síce zverejňuje rozhodnutia, ale zjavne nie všetky. Ako príklad uviedla rozhodnutie týkajúce sa pezinskej skládky, ktoré dodnes nevideli ani aktivisti a obyvatelia Pezinka, ktorých sa táto kauza dotýka. Ústavný súd argumentuje tým, že svoje právoplatné rozhodnutia zverejňuje na svojej internetovej stránke bezprostredne po doručení rozhodnutia účastníkom konania, no procesné rozhodnutia sa na internetovej stránke nezverejňujú. V prípade Pezinskej skládky podľa Pačurovej Ústavný súd SR postupoval pri sprístupnení procesného uznesenia v súlade so zákonom, podľa ktorého sa procesné rozhodnutia ústavného súdu doručujú len účastníkom konania. „Aktivisti a obyvatelia Pezinka neboli účastníkmi konania,“ uviedla Pančurová.
SITA