BRATISLAVA 31. augusta (WEBNOVINY) – Ústava, akú sme prijali a máme, je dokument, ktorý je dnes funkčný, je možné na jeho vývoji pracovať a ľuďom dala viacej dobra, ako si uvedomujú. Takto zhodnotil Ústavu SR z roku 1992 predseda ĽS-HZDS a poslanec Národnej rady SR Vladimír Mečiar, ktorý bol pred sedemnástimi rokmi predsedom slovenskej vlády. Vtedy prijatý základný právny dokument štátu splnil podľa Mečiara niekoľko spoločenských funkcií. „Prvá bola diskusia o type spoločnosti, ako sa má vyvíjať. Ústava zakotvila aj ľudské práva, aj hospodárske a sociálne práva. Mala ekologickú kapitolu ako jedna z prvých v Európe. Mala aj ochranu kultúrneho dedičstva,“ povedal o ústave Mečiar.
Ústava podľa neho zakotvila ochranu demokracie, štruktúru štátnych orgánov a vzájomné vzťahy medzi nimi. „Ústava povedala za prvé, aká bude Slovenská republika, za druhé konštituovala túto republiku a za tretie vytvorila všeobecne demokratický a programový rámec rozvoja Slovenska, ktorý dodnes platí,“ povedal Mečiar. Podľa neho, ak hodnotíme ústavu z právneho hľadiska, že žiaden zákon nesmie byť s ňou v rozpore, pričom sa vytvoril mechanizmus jej ochrany, tak všetky poslania a funkcie tento ústavný dokument naplnil.
Novelizácia ústavy bola podľa Mečiara v čase, „keď opozícia bojovala akože za demokraciu“. Podľa neho však v skutočnosti išlo o politický stret strán a opozícia chcela urobiť nejaké ústavné zmeny. „Takže niečo urobila, ale nevybočila z rámca, ktorý existoval a ten platí dodnes,“ povedal šéf ĽS-HZDS. Mečiar hodnotí 17-ročnú ústavu ako dobrú. Požiadavky na jej novelizáciu však narážajú na jednej strane na požiadavku stability a na druhej na neochotu riskovať zmeny. „Aj keď niektoré zmeny by už boli vhodné,“ povedal. V našej ústave nie sú podľa Mečiara, aj napriek novele, konštitučne doriešené vzťahy práva EÚ a slovenského práva. Ďalšie zmeny by sa mohli týkať konštrukcie politickej moci. „Výkonná moc by bola volená priamo občanmi, tak isto ako parlament,“ načrtol Mečiar možnú zmenu v ústave. Výkonná a zákonodarná moc by tak boli nezávislé na sebe. „Aj keď vzťahy spolupráce by medzi nimi museli existovať,“ skonštatoval. Dodal, že zmeny by sa mohli týkať aj niektorého ustanovenia okolo konštrukcie súdnej moci, ktorá je sčasti samostatná a sčasti podriadená výkonnej moci, štátnej správe.
Zmeny by mohli byť podľa Mečiara aj v ústavnom chápaní ľudských, občianskych práv. „Okruh chápania ľudských, občianskych práv sa medzičasom rozšíril. My sme prevzali vtedy všetky platné medzinárodne dokumenty, ale sú už novšie, modernejšie. Možno aj túto časť (ústavy – pozn.) doplniť,“ vysvetlil. Časový horizont pre ústavné zmeny je však otázny. Mečiar to vysvetľuje tým, že nie je na to vôľa, lebo nikto necíti spoločenskú objednávku. „Aj keď ona kdesi existuje, ale nie je ten tlak tak naliehavý, aby sa politické strany k tomu vyjadrili,“ povedal. Zároveň dodal, že práce na vývoji ústavy, jej novele nie sú. „Tie okrem mňa v podstate skoro nikto nerobil,“ zhodnotil Mečiar. Ďalší problém pri prípadnej zmene vidí v ťažkosti dosiahnuť politickú dohodu medzi stranami, keďže na zmenu v ústave je potrebných 90 hlasov poslancov Národnej rady SR. „Podmienka je tých 90 hlasov v parlamente, čo teraz nie je a či to bude po budúcich voľbách, je veľmi otázne,“ povedal.
Mečiarovi sa podľa jeho slov nepáči, že v záujme získavania popularity pred verejnosťou sa stále množia návrhy na zmenu paragrafu ústavy, alebo chápanie ústavy ako širokého dokumentu, ktorý má nahradzovať zákony. „Ak niekomu nevyjde zákon alebo politický zámer, navrhuje okamžite zmenu ústavy. To je taká neúcta k tomu ústavnému dokumentu, keď sa navrhujú zmeny, ktoré sú nie premyslené, nazval by som to ľudovo hlúpe, a aj ktoré vybočujú z rámca systematiky tejto ústavy v podobe prezentovať nejakú rozhodnosť alebo ráznosť alebo nejaké zmeny,“ povedal Mečiar.
SITA