Konečný text ústavy sa pri novovznikajúcich štátoch zväčša nielen prijíma, ale aj tvorí zrýchlene, ako tomu bolo u nás v roku 1992.
Stovky pozmeňujúcich návrhov
Ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák je presvedčený, že tento zrýchlený proces dokazuje aj nepredloženie dôvodovej správy k návrhu ústavy.
Správa bola doručená dodatočne aj s viac než 400 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré vzišli z legislatívneho procesu. Bujňák tvrdí, že na rozdiel od Estónska či Litvy, nebol u nás návrh ústavy predložený na schválenie ľudu.
Ódor: Ústava zaisťuje, aby vláda slúžila záujmom občanov
Slovenská ústava slávi dnes 1. septembra svoje 31. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave.
Traumatizovanie slovenskej spoločnosti
„Pri zabezpečení ochrany základných práv a slobôd boli viditeľné niektoré nedostatky. Hlava štátu mala k dispozícii možnosť nariadiť, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. V roku 1998 využitie tohto oprávnenia dlhodobo traumatizovalo slovenskú spoločnosť,“ tvrdí právnik.
Ďalším nedostatkom podľa slov Bujňáka bolo slabé postavenie jednotlivcov v konaní pred ústavným súdom.
„Ústava predpokladala inštitút tzv. podnetu, pričom konanie pred ústavným súdom bolo len fakultatívne a rozhodnutia ústavného súdu o podnetoch mali len deklarátorný charakter,“ dodal Bujňák.
Hlas-SD chce v Ústave SR zdôrazniť, že práva slovenských žien a mužov sú rovnaké
Ten za nedostatok pokladá i proces voľby sudcov, ktorí boli volení parlamentom prv na štyri roky. Po uplynutí tohto obdobia sa následne mohli voliť na neobmedzenú dobu.
Nezávislá súdna moc
„Umožňuje to politikom „potrestať“ sudcov za ich rozhodovanie tým, že už nebudú opätovne zvolení, a to nie je v súlade s nezávislosťou súdnej moci,“ doplnil.
Ústava Slovenskej republiky oslavuje 31. výročie
Bujňák v našej ústave nachádza aj pozitívne momenty, ako napríklad široké spektrum základných práv a slobôd, explicitné garantovanie osobitných práva pre národnostné menšiny či etnické skupiny a zakotvenie absolútneho práva každého slobodne rozhodovať o svojej národnosti.
„Takáto ústavná fikcia bola dôležitá nielen kvôli opačnej historickej skúsenosti z čias rakúsko-uhorskej monarchie, ale kvôli komunistickému režimu, keď bola potláčaná rusínska národnosť,“ povedal Bujňák. Od svojho schválenia bola ústava predmetom množstva novelizácií.
Z archívu agentúry SITA.