Ústavnoprávny výbor vypočul kandidátov na generálneho prokurátora (foto)

• aktualizované 23. novembra 22:30

Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR ukončil vypočutie siedmich kandidátov na post generálneho prokurátora, ktoré trvalo od štvrtka 19. novembra.

Kandidáti na generálneho prokurátora sú siedmi: Čentéš, Kliment, Šanta, Remeta, Žilinka, Honz a Hrivnák

Kto sú kandidáti na šéfa prokuratúry, akú majú profesijnú minulosť a čo sa o nich hovorí v kuloároch?

Jozef Čentéš

Jozef Čentéš uviedol, že dôvodom súčasného stavu prokuratúry a polície je zlyhanie kontrolných mechanizmov, jednotlivcov a nekvalitný výber prokurátorov.

Ako príklad zlyhania kontroly prokuratúry spomenul Čentéš podozrenia, že sa prokurátorom odnímali veci bez právneho titulu a nikto na to nepoukázal. „Treba urobiť tú veľkú radu prokuratúry, veď prokuratúru reálne nikto nekontroval. Teraz máme súdnu radu v novom zložení a zrazu to ide, prečo to nešlo predtým?,“ dodal.

Na prokuratúru sa podľa Čentéša dostávali aj ľudia, ktorí na nej nemali čo robiť. „Preto ponúkam koncept, aby sa na miesta právnych čakateľov prokuratúry, prokurátorov aj vedúcich prokurátorov dostávali aj ľudia zvonka. Pretože teraz môže byť prokurátorom len človek, ktorý je čakateľom,“ vysvetlil s tým, že od roku 2011 bolo jedno výberové konanie na prokurátora zvonka.

Za stav justície na Slovensku môžu podľa Čentéša aj zlyhania jednotlivcov. Dokazuje to podľa neho aj Česká republika, v ktorej neexistuje napríklad ani súdna rada. „Nemajú ani také inštitúcie ako my. Prečo tam funguje najvyšší súd, najvyšší správny súd, aj ústavný súd inak ako na Slovensku. Preto, lebo sa tam našli jednotlivci, ktorí s tým vedeli pohnúť,“ uzavrel.

Čentéš považuje za správne, že Národná rada SR rozšírila okruh subjektov, ktoré sa môžu uchádzať o post generálneho prokurátora aj o neprokurátorov. „Pre mňa osobne je rozhodujúce to, aká je profesionálna kariéra, história konkrétneho kandidáta, ako sa správal, aké má výsledky a aká je jeho koncepcia,“ povedal. On ako prokurátor má podľa vlastných slov výhodu, pretože pozná dokonale všetky „zákutia prokuratúry“. Za dôležité považuje tiež to, že generálny prokurátor musí mať rešpekt ostatných prokurátorov.

Zástupca prezidentky Marián Leško sa pýtal kandidáta na prokurátora, či v minulosti prejavil dostatočne pevné postoje klásť odpor tomu, čo sa na prokuratúre dialo. Čentéš uviedol, že svoj odpor k pomerom na prokuratúre prejavil, keď kandidoval v roku 2010 na generálneho prokurátora. „So systémom, ktorý na prokuratúre bol, som nekooperoval. Vyjadril som sa, keď som na to mal priestor, postavil som sa Dobroslavovi Trnkovi. Či som sa mal vyjadriť viac alebo menej, to nechám na posúdenie pánom poslancom,“ povedal Čentéš. Leško odpovedal, že nevidí veľkú odvahu v kandidovaní s podporou vládnej koalície.

Tomáš Honz

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Tomáš Honz a kandidát na generálneho prokurátora by chcel rozviazať ruky radovým prokurátorom a zvýšiť ich procesnú samostatnosť. Samostatnosť prokurátorov by chcel docieliť tak, že by odovzdal právo podať obžalobu jednotlivým prokurátorom.

„Prokurátor, ktorý sám niečo podpíše, ide s tou vecou na súd a zodpovedá za výsledok toho konania, to je niečo, čo dáva prokurátorom do rúk silu, zodpovednosť, ale podľa mňa upevňuje ich pôsobenie na prokuratúre,“ vysvetlil Honz a dodal, že zvýšenie samostatnosti jednotlivých prokurátorov by najmä paralyzovalo koncentráciu moci u vedúcich prokurátorov.

Člen Ústavnoprávneho výboru a poslanec Rastislav Schlosár (ĽSNS) uviedol, že Honz má „zvrátené totalitné chápanie určitých trestných činov”. Spýtal sa ho, či by dnes stíhal aj Ľudovíta Štúra. Poslanec to uviedol v súvislosti s prípadom šéfredaktora časopisu Zem a Vek, ktorého Honz obžaloval z trestného činu hanobenia národa a šírenia extrémistických materiálov a Špecializovaný trestný súd (ŠTS) v Pezinku ho uznal za vinného.

„Keď už hovoríme o Štúrovi, je to vyjadrenie z prvej polovice 19. storočia. Z obdobia, keď sme ešte nevedeli, že príde holokaust, že príde rasistický antisemitizmus. Bolo to nábožensko-ekonomické vzopretie sa človeka, ktorý strácal pevnú pôdu pod nohami a šéfredaktor časopisu Zem a Vek takéto vyjadrenie a ďalšie vyjadrenia vytrhol z kontextu a prezentoval ich takým spôsobom, ktoré mali vzbudiť nenávisť v slovenskej spoločnosti proti Židom,“ vysvetlil Honz.

Poslanec NR SR Ondrej Dostál (SaS) sa opýtal kandidáta, či sa verejne ohradil voči bývalému šéfovi špeciálnej prokuratúry, v súčasnosti obvinenému Dušanovi Kováčikovi.

Honz od roku 2013 pôsobí na Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR. Priznal, že verejne proti Kováčikovi nevystúpil, pretože ako prokurátor špeciálnej prokuratúry má previerku v stupni prísne tajné. „Zásadným spôsobom je u vás zisťované, či od vás odchádzajú nejaké informácie, alebo nie. Ja si myslím, že táto štátna skrumáž, ktorá tu v tomto období bola, by vás veľmi rýchlo vylustrovala a mali by ste veľké problémy,“ dodal. Tomáš Honz na vypočutí uviedol, že vedel o tom, že má Kováčik na stole spis kauzy Gorila. „O tom sa stále hovorilo, ale obsah spisu som, samozrejme, nepoznal,“ dodal.

„Prišlo mi také nenáležité vzhľadom na moju pozíciu, aby som sa vyjadroval k nejakému spisu, ktorého obsah nepoznám. Neviem, či je pravdivý. Viete si, pán poslanec, predstaviť, akú výzvu by som dal do médií? Médiá píšu o mojom šéfovi, že niečo robí, ja neviem, či to tak je, ale prosím vás, nech sa to prešetrí. To si musíte zvážiť, či také niečo urobíte, alebo nie,“ povedal Honz.

Kandidát na post generálneho prokurátora si myslí, že novozvolený šéf Generálnej prokuratúry SR by mal zvážiť podanie návrhu na rozpustenie strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS). „Ako vedúci oddelenia extrémistickej kriminality môžem povedať, že tých podkladov je veľa. Žaloba po právoplatnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci obžalovaného Mariana Kočnera. by mala nasledovať,“ pokračoval Honz.

Ján Hrivnák

To, čoho sa dopustil dnes už bývalý špeciálny prokurátor Kováčik, sa nemalo nikdy stať. Povedal to kandidát na post generálneho prokurátora Ján Hrivnák.

Podľa jeho názoru sa Kováčik svojim správaním spreneveril činnosti prokurátora a od takéhoto konania sa dištancuje. Hrivnák pokračoval, že neočakával, že sa niekedy „dožije“ takejto situácie, že sa verejnosť dozvie, aké praktiky mal špeciálny prokurátor, a že nebol na strane zákonnosti ale na strane zločinu.

Svoj dištanc od správania sa špeciálneho prokurátora Kováčika vyjadrili podľa Hrivnáka prokurátori špeciálnej prokuratúry tak, že podali výzvu na jeho okamžité odstúpenie.

„Reakcia väčšiny prokurátorov bola kladná, teda podpísali sa pod túto výzvu. Ale nie všetci. Nastalo váhanie u niektorých prokurátorov, možno dúfajúc, že sa dotyčný človek o pár dní vráti a pôjde všetko v starých koľajach,“ uviedol Hrivnák a dodal, že dlhodobo nesúhlasil s mnohými praktikami, ktoré videl. „Avšak nemohol som jednoznačne povedať, a nemal som na to dôkazy, že sa dopúšťa trestného činu,“ uzavrel.

Na otázku poslanca Dostála, či videl zmenu v tom, keď viedol Generálnu prokuratúru SR Dobroslav Trnka a keď ju riadil Jaromír Čižnár, Hrivnák uviedol, že veľkú zmenu nezaznamenal. „Nesúhlasím s jednoznačným tvrdím, že celá prokuratúra bola v kolapse, pretože tie problémy sa týkajú vrcholných predstaviteľov prokuratúry. Tí radoví prokurátori po okresoch a krajoch si svoju robotu plnili, a dôkazom toho je, že neustále sa riešili nejaké trestné veci pred súdmi,“ zdôraznil Hrivnák a dodal, že nevidí, že by spravila prokuratúra nejaký výrazný krok dopredu za vedenia Čižnára.

„Navyše si myslím, že v niektorých veciach bol akousi skôr prekážkou v riešení vecí. To z toho dôvodu, že konkrétne v niektorých korupčných kauzách aplikoval po návrhu obhajcov obvinených zrušiť v rámci mimoriadneho opravného prostriedku uznesenia, ktorými bolo vznesené obvinenie páchateľom za korupciu,“ podotkol.

Hrivnák v minulosti čelil disciplinárnemu stíhaniu, ktoré voči nemu viedol Kováčika. V roku 2010 kandidoval na post generálneho prokurátora a ozval sa aj pri kauze prokurátora Vasiľa Špirka. „Nadobudol som dojem, že ste človek, čo sa vie v nejakej fáze ozvať,“ povedal podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) a opýtal sa Hrivnáka, prečo sa k nemu nepripojili aj ostatní prokurátori špeciálnej prokurátori vrátane kandidátov za generálneho prokurátora Maroša Žilinku, Jána Šantu a Tomáša Honza.

„Ja ako jediný som nemal riadiacu funkciu, to znamená, že ak oni mali nejaké riadiace funkcie, nechcem to nejak jednoznačne naznačiť, ale možno boli spokojní s tým, že mali tú funkciu…možno pristupovali k tomu tak, že fajn, som spokojný, nepokazím si to. Ja som ich nežiadal, aby sa pripojili, aby sme urobili nejaký prevrat a dali jasne najavo s čím nesúhlasíme,“ odpovedal Hrivnák.

Kandidát na generálneho prokurátora pripomenul aj moment, keď bývalý šéf etickej komisie prokurátorov Jozef Sedlák poslal každému prokurátorovi e-mail, aby sa zjednotili a pridali sa k jeho výzve na odstúpenie Kováčika z funkcie.

„On sa vzdal funkcie, a to len pre to, že nikto sa mu k tejto výzve nepripojil. Je to smutné, že takmer tisíc prokurátorov je spokojných so stavom, ktorý už, dnes vieme, bol prehnitý,“ uviedol Hrivnák. Na otázku, prečo sa nepripojil k výzve, povedal, že mal už pripravenú odpoveď, ale z časových dôvodov ju nestihol poslať skôr ako Sedlák odstúpil z funkcie.

Juraj Kliment

Sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment na úvod svojho vystúpenie uviedol, že je zrejmé, že prokuratúra sa nachádza v kríze a potrebuje krízového manažéra. Ako doplnil, jeho vyjadrenie súvisí s akciami Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Božie mlyny a Očistec.

Poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina) sa Klimenta opýtala, prečo sa prokurátora dostala do krízy, či ide o zlyhanie systému alebo jednotlivcov.

„Prokuratúra je v kríze z toho dôvodu, že sa vytvorili akési paralelné štruktúry, zamerané na kupovanie spravodlivosti. Tie posledné akcie dokazujú, že do tohto systému boli zapojené aj štruktúry zodpovedné za výkon súdnej moci a trestnú politiku a prokuratúra tieto štruktúry dlhodobo tolerovala,“ uviedol Kliment.

Ako dodal, zrejme nastal problém v tom, že tieto toxické subjekty infiltrovali významne postavených funkcionárov prokuratúry. „Na prvý pohľad sa zda, že zlyhali len títo funkcionári, ale zlyhali v podstate všetci, pretože to má morálny dopad na celý systém, pretože sa neozvali tí, ktorí sa mali ozvať‚“ doplnil.

Poslanci sa sudcu pýtajú aj na kauzu Cervanová. Dostála zaujíma, či by nemali byť rozhodnutia súdov dostatočne presvedčivé, aby ich nebolo potrebné „vysvetľovať troma knihami“. Kliment s poslancom súhlasil, ale povedal, že prípad rezonoval v spoločnosti roky a myslí si, že napriek argumentácii v rozsudku by nejaké pochybnosti existovali.

„Výrok o vine nebol založený na procesne spochybniteľných dôkazoch alebo procesne nepoužiteľných dôkazoch. Iné je to odôvodnenie, ja keď som to videl, tak som hneď videl, že z tohto bude problém,“ povedal Kliment.

Impulz k napísaniu kníh dostal, keď zistil, že téma bude v spoločnosti rezonovať, ak k tomu nezaujme zásadný postoj. Kliment zdôraznil, že si za odsudzujúcim rozsudkom, ale aj faktami, ktoré sa nachádzajú vo všetkých troch knihách, stojí. „Tam nie je jedna skutočnosť alebo fakt, ktorý by bol spochybniteľný,“ uzavrel.

Podpredseda parlamentu Šeliga sa pýta kandidáta na jeho spoluprácu na knihe s Petrom Tóthom. „Nechcem povedať, že som bol dotlačený do takého prístupu, ale v mediálnom priestore sa mi ťažko hľadala osoba, ktorá by bola ochotná pristúpiť na túto spoluprácu, niektoré osoby spoluprácu odmietli. Vládlo presvedčenie, že tieto osoby v kauze Cervanová sú nevinné,“ dodal Kliment.

Poslanec Alojz Baránik (SaS) sa spýtal, či nie sú veci ako pozvanie Roberta Kaliňáka (Smer-SD) na krst knihy také „fatálne zlyhania, ktoré nám bránia v tom, aby sme vás podporili na funkciu generálneho prokurátora“.

Baránik podotkol, že Kaliňák bol už vtedy známy pre svoje vyjadrenia v prípade kauzy Hedvigy Malinovej. „Po prvé, chcem zdôrazniť, že na krste nebol Kaliňák, ale bol minister vnútra. My sme nepozývali konkrétne osoby, ale funkciu,“ vysvetlil Kliment. Pozvanie ministra vnútra bral ako prejav úcty k vyšetrovateľom, ktorí roky podstupovali „útoky“ zo strany odsúdených osôb.

Dostál konfrontoval Klimenta so statusom Tótha, ktorý bývalý novinár a pracovník Slovenskej informačnej služby zverejnil na sociálnej sieti počas vypočutia kandidáta pred Ústavnoprávny výborom NR SR. Tóth napísal, že Kliment klame, keď uviedol, že s ním ukončil spoluprácu, keď odhalil jeho (Tóthove, pozn. SITA) „toxické“ známosti. „Pokiaľ ide o tvrdenie, že som vedel o jeho kontakte s Kočnerom, tak to sa nezakladá na pravde,“ skonštatoval Kliment.

Dodal, že prvýkrát sa dozvedel o Tóthových kontaktoch, keď za ním prišiel s tým, či môže Kočner prísť na krst knihy. „To mi sakramentsky vadilo. Tam hrozilo, keď by trval na účasti Kočnera na krste, že by som sa nezúčastnil,“ zdôraznil. Kliment vylúčil, že by vedel o vzťahu Kočnera a Tótha a skonštatoval, že Kočner sa snažil dostať do jeho priazne dlhú dobu, čo sa mu nikdy nepodarilo.

Kliment, jediný neprokurátor z kandidátov na šéfa Generálnej prokuratúry SR, si myslí, že zmena na prokuratúre musí prísť z vonku. „Pokiaľ by som videl v prokurátorskom prostredí osobu s nejakým disidentským nádychom alebo s jasnou koncepciou a postojom, ktorý v minulosti prezentovala a na tom postoji zotrvala aj vo vzťahu k tomuto vedeniu prokuratúry, tak by som na takúto kandidatúru rezignoval,“ vysvetlil Kliment. To, že nie je zaťažený vzťahmi v rámci prokurátorského prostredia, považuje za výhodu.

Rastislav Remeta

Rastislav Remeta si myslí, že na prokuratúre zlyhal špeciálny prokurátor, generálny prokurátor a pár námestníkov. GP SR ale podľa neho funguje. „Absolútna väčšina prokurátorov si robí svoju prácu. Z hľadiska odozvy jednotlivých zhromaždení prokurátorov je badať obrovské zhrozenie a hanbu, čo spôsobili vrcholní funkcionári prokuratúry,“ vysvetlil.

Remeta tiež uviedol, že v čase jeho pôsobenia na GP SR inštitúcia prerastala políciou, „ktorá takmer riadila prokuratúru“. Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) sa kandidáta opýtal, ako má tento výrok chápať.

„Pozícia prokuratúry v trestnom procese a pri dodržiavaní zákonnosti pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní absolútne neplnila svoj účel, v rozsahu zákonom vymedzenom,“ odpovedal Remeta s tým, že tento problém sa vyskytoval v rámci celej republiky.

Remeta si myslí, že zatiaľ sme svedkami toho, že pochybili najmä vrcholoví predstavitelia prokuratúry. Poslanec Radovan Marcinčin (OĽaNO) sa ho opýtal, prečo majú veriť, že prokuratúra sa bez systémových zmien očistí, „keď ešte aj všetkých týchto obvinených objavila nie prokuratúra, ale prišli tie informácie zvonku“.

Remeta odpovedal, že si nemyslí, že je súčasný systém nemenný a nevylučuje ani možnosť štátneho zastupiteľstva. „Myslím si však, že ešte neboli využité všetky možnosti pre zistenie rezerv tohto systému,“ dodal Remeta. Marcinčin na to podotkol, že systém nefunguje minimálne desať rokov.

Remeta odišiel v roku 2013 z GP SR s ohľadom na jej stav a vrátil sa na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici. Malo ísť o gesto, ktoré spravili aj iní prokurátori. Remeta je tiež predsedom etickej komisie prokuratúry.

„Situácia, ktorá sa objavila po posledných zadržaniach sudcov, špeciálneho prokurátora a policajtov odkryla množstvo ďalších otázok, kde posudzovanie tohto správania z hľadiska etického charakteru zďaleka nepostačuje,“ dodal Remeta.

Poslanec Miloš Svrček (Sme rodina) si myslí, že etická komisia mala byť aktívnejšia v prípade prešľapov a podozrení najmä na generálnej prokuratúre. Kandidáta sa spýtal, ako by odstránil jej nečinnosť, ak by sa stal generálnym prokurátorom.

Remeta odpovedal, že by mohlo byť funkčné obdobie jej členov obmedzené alebo by sa do nej vložili prvky z externého prostredia prokuratúry. Remeta uviedol, že najväčší etický prípad, aký kedy riešil, bola nahrávka Trnku. Sám nedal etickej komisii žiadny podnet od roku 2016, „keďže som bol podpredsedom etickej komisie“.

Zástupca prezidentky Marián Leško sa pýtal Remetu, prečo nepodporil v roku 2019 výzvu niekdajšieho predsedu etickej komisie Jozefa Sedláka na odstúpenie špeciálneho prokurátora Kováčika.

„Pán Sedlák rozoslal zo služobnej adresy sekretárky Krajskej prokuratúry v Trenčíne mail s názvom ‚a zostalo ticho‘. Ten mail v podstate absolútne nevysvetľoval, čo tým ‚básnik myslel‘. Preto som inicioval zvolanie etickej komisie, aby nám to pán Sedlák vysvetlil. Všetci členovia etickej komisie vyjadrili nepochopenie jeho postoju z hľadiska toho, že to nebolo prejednané v etickej komisii, že nepochopili obsah a v niektorých častiach ich to urazilo, lebo vyjadrenie, že len to, že si plnia len svoje pracovné úlohy, nestačí. Väčšina to pochopila ako odchod z prokuratúry,“ objasňoval Remeta, ktorý výzvu nepodporil.

Leško sa ďalej pýtal Remetu, či naozaj nespozoroval do roku 2014 na Trnkovi žiadnu disciplinárnu či trestnoprávnu činnosť. „Ja osobne okrem špecifickosti jeho osobnosti som žiadnu nezákonnosť alebo disciplinárne previnenie nebadal. Navyše som nebol v pozícii námestníka ani riaditeľa. Ja som u neho v kancelárii bol maximálne trikrát,“ odpovedal.

Leško sa ďalej opýtal, či Remetu nevyrušila informácia o tom, že mal Trnka vydať príkaz, na základe ktorého sa dostal Glance House do rúk, do ktorých sa nemal dostať. „Z pozície trestného prokurátora som to zachytil v médiách, ale keďže na starosti to má netrestný odbor generálnej prokuratúry, ja som v tej veci nevedel, čo k tomu viac dodať,“ dodal Remeta.

Ján Šanta

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Ján Šanta v rámci prezentácie svojej koncepcie riadenia prokuratúry zdôraznil potrebu vnútornej, vonkajšej aj neformálnej kontroly jej činnosti.

Pokiaľ ide o vnútornú kontrolu, generálny aj špeciálny prokurátor by podľa Šantu mali „skladať účty” rade prokuratúry, čo by bola rozšírená súčasná rada prokurátorov. Vonkajšiu kontrolu by podľa Šantu mal vykonávať parlament.

Generálny aj špeciálny prokurátor by podľa neho mali aspoň dvakrát ročne vystúpiť pred poslancami, pričom tí by mali právo vedenie prokuratúry Interpelovať. Pokiaľ ide o neformálnu kontrolu, Šanta by dvakrát ročne robil odpočet pred médiami v rámci zásady „komunikovať a nezatajovať”.

Pred médiami by podľa Šantu mali vystupovať aj bežní prokurátori, ktorí vydajú uznesenia o zastavení trestného stíhania alebo o odmietnutí veci v sporných prípadoch. „Ak vydá zákonné rozhodnutie a napriek tomu ostane sporné, musí dozorový prokurátor napochodovať pred kamery,” zdôraznil Šanta.

Prokuratúra podľa neho musí fungovať otvorene, transparentne a musí byť aktívna na všetkých úsekoch. „Nemôžeme čakať len na podnety a trestné oznámenia,” povedal kandidát s tým, že prokurátori sú povinní zaoberať sa akýkoľvek trestnou činnosťou, o ktorej sa dozvedia.

Šanta v rámci svojej prezentácie zdôraznil, že v rezorte prokuratúry pôsobí od roku 1991, pričom posledných 16 rokov na ÚŠP. „V rezorte prokuratúry mienim zotrvať v dobrom aj v zlom,” uviedol. Zároveň pripomenul rôzne mediálne známe kauzy, ktorými sa ako prokurátor zaoberal, napríklad kauzu Mikuláša Varehu, Jozefa Majského alebo Mariana Kočnera. „Verím, že som v žiadnej kauze nesklamal,” vyhlásil.

Poslanci sa Šantu v rámci vypočutia pýtali aj na jeho postup v rôznych medializovaných kauzách. Zaujímalo ich napríklad, prečo bol v kauze Váhostav, ktorú ako prokurátor dozoroval, odsúdený len bývalý generálny riaditeľ Ján Kato. Naopak, majiteľ Juraj Široký nebol trestne stíhaný. Podľa Šantu však v rámci hierarchie „už nad generálnym riaditeľom nie je nikto“. „Niekto z predstavenstva, to sú už nižšie poschodia,“ uviedol s tým, že v tejto kauze vychádzal zo znaleckého posudku. „Iné dôkazy v tejto kauze som nemal,“ povedal Šanta.

Poslancov tiež zaujímalo, prečo sa Šanta za odstúpenie obvineného špeciálneho prokurátora Kováčika vyslovil až po jeho zadržaní a pomery na prokuratúre verejne nekritizoval skôr. „Ja pálim vždy, len keď mám plný zásobník,“ povedal Šanta s tým, že sa vyjadril po tom ako bolo Kováčikovi vznesené obvinenie. Zároveň pripomenul, že keď proti Kováčikovi kandidoval na pozíciu špeciálneho prokurátora, bol následne odvolaný z pozície riaditeľa odboru ekonomickej kriminality.

Kováčik mu tiež podľa vlastných slov za trest prideľoval komplikované prípady, on ich však vyriešil. Na otázku, či v prípade Kováčika alebo bývalého generálneho prokurátora Trnku zlyhali jednotlivci alebo celý systém, Šanta skonštatoval, že pokiaľ zlyhá vedenie nejakej inštitúcie, považuje sa to za zlyhanie systému.

Šanta dnes zároveň vyhlásil, že v prípade, ak by za generálneho prokurátora bol zvolený jeden z jeho protikandidátov, neprijal by funkciu jeho námestníka. „Ja som prokurátor prvej línie,“ povedal s tým, že v prípade neúspechu by sa vrátil k dozorovaniu trestných káuz. Pokiaľ ide o prípadnú kandidatúru na post špeciálneho prokurátora, nad týmto Šanta podľa vlastných slov zatiaľ nerozmýšľal. „Nezamýšľal som sa, ale teraz sa pozamýšľam,“ dodal.

Maroš Žilinka

Maroš Žilinka už v roku 2006 pochopil, že systém prokuratúry je chorý a je potrebná jej reforma. Ako dôkaz predložil na verejnom vypočutí článok z časopisu .týždeň z roku 2006, v ktorom uviedol on a prokurátor Jaroslav Palkovič, že dozrel čas na otvorenie diskusie o potrebe zásadnej systémovej zmeny postavenia a úloh prokuratúry.

Pre tento výrok si ho mal predvolať vtedajší generálny prokurátor Trnka, ktorý neskôr stretnutie zrušil. Následne mal Trnka uložiť povinnosť špeciálnemu prokurátorovi a jeho zástupcovi vykonať takzvaný personálny pohovor s oboma prokurátormi.

„Ja som sa doslova tak dusil, že sa to už nedalo vydržať, aj prokurátor je len človek. Ja som privítal možnosť v roku 2010, keď ma oslovil Daniel Lipšic, či by som neprevzal zodpovednosť štátneho tajomníka na ministerstve vnútra,“ povedal Žilinka s tým, že ten krok neľutuje. Tlak sa mal na Žilinku opätovne zvýšiť aj neskôr, keď sa stal špeciálnym prokurátorom Kováčik.

Poslanec Dostál sa Žilinku pýtal na jeho vzťah s bývalým hercom a neskôr šéfom televízie TA3 Michalom Gučíkom. Žilinka priznal, že sa s ním stretáva pri rôznych príležitostiach ako meniny, narodeniny a podobne. „O mne všetci vedia, že mám okolo seba červený kruh, do ktorého ja nikoho nepustím. Dokonca ani manželku, ani s ňou sa nebavím o veciach na prokuratúre. Nenájdete na prokuratúre človeka, ktorý by povedal, že Maroš Žilinka za ním došiel a že som žiadal, aby vec vybavil tak alebo inak,“ vysvetlil Žilinka.

„Uvedomujete si, že vzhľadom na blízkosť pána Gučíka k pánovi Kmotríkovi je úplne prirodzené, či to prepojenie smerom k oligarchom nebude aj vo vašom prípade,“ pokračoval Dostál. Žilinka uviedol, že sa s Gučíkom vždy stretával sám a Ivana Kmotríka nepozná. Pripomenul, že spolu s protikandidátom Honzom riešili aj prípad extrémizmu Kmotríkovho syna.

Člen ústavnoprávneho výboru a poslanec Matúš Šutaj-Eštok (Hlas-SD) sa opýtal, čo pre Žilinku ľudsky znamenala údajná objednávka vraždy jeho a jeho rodiny. „Mám pred očami svoje deti, pre moju tvrdohlavosť a robotu mohli prísť o život. Nedobre sa mi o tom rozpráva,“ odpovedal a dodal, že jeho profesionálny život to neovplyvnilo. Aj svojim deťom povedal, že stojí za to bojovať, a stálo to aj za rozbitie kliky okolo Kočnera.

Baránik sa pýta, či bol Žilinka v silne podnapitom stave s Čižnárom a či mu sľúbil, že po nástupe do funkcie „po ňom nepôjde“ a Čižnár mu za to sľúbil, že ho navrhne za kandidáta Slovenská advokátska komora. „To je obyčajné svinstvo a svedčí to o pomeroch na generálnej prokuratúre. Že vôbec niečo takéto niekto povie o mne, čo prakticky vôbec nepijem, že ja som sa mal s niekym opíjať a chodiť nadránom domov,“ povedal Žilinka so zvýšeným hlasom a dodal, že v lete som mal vážne problémy s tlakom a nevie si ani predstaviť, že by sa niekde opíjal.

Šeliga sa Žilinku spýtal, aký mal vzťah s bývalým generálnym prokurátorom Čižnárom. Žilinka na to odpovedal, že to bol čisto profesionálny vzťah a bol mu vďačný za to, že keď vyšla informácia o príprave jeho vraždy, tak mu do 24 hodín zabezpečil ochranu. „Za Trnku tá prokuratúra bola zhumpľovaná poriadne. Nemožno mu uprieť (Čižnárovi, pozn. SITA), že hlavne v tom prvopočiatku tú prokuratúru posunul. Bojoval sústavne s tou snahou oslobodiť sa od toho nálepkovania, že je nominantom jednej strany. To bol silný hendikep,“ uviedol Žilinka s tým, že veľmi kriticky vnímal jeho výber námestníkov a špeciálneho prokurátora. „Veľmi mi chýbalo vyvodzovanie zodpovednosti do vnútra prokuratúry aj voči špeciálnemu prokurátorovi,“ uzavrel.

Šeliga sa v druhom kole otázok opýtal na vzťah generálnej prokuratúry a politiky. Žilinkovi pripomenul, že bol štátnym tajomníkom, telefonoval s ministerkou Máriou Kolíkovou (Za ľudí), za kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla poslankyňa Petra Hajšelová (Sme rodina), stretol sa aj s Borisom Kollárom (Sme rodina) a pozná Daniela Lipšica. „To, že som sa stretol s niektorými ľuďmi na ministerstve vnútra, to ešte neznamená, že kvalita toho vzťahu by mohla vnášať nejakú pochybnosť o vnímaní mojej objektivity alebo dôveryhodnosti. Ja so žiadnym z týchto politikov, ktorých ste menovali, ale ani s inými, nemám taký vzťah, že by sme sa stretávali. To, že som volal pani Kolíkovej, to vyplynulo zo situácie… s pani doktorkou Hajšelovou som sa dovtedy ani nepoznal. Pokiaľ ide o doktora Lipšica, my sa poznáme, ale ozaj ten náš vzťah je profesionálny,“ opovedal.

Poslanec Grendel (OĽaNO) sa Žilinku spýtal na oddelenie vyšetrovania vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej od objednávky vrážd prokurátora Petra Šufliarskeho, advokáta Daniela Lipšica a jeho. Grender uviedol, že podľa jeho úsudku to mohlo mať potenciál oslabiť dôkaznú situáciu v kauze vraždy novinára a jeho snúbenice.

„Bol to nešťastný krok, pretože tie dve kauzy zo sebou tak súviseli. Proste to oddelenie nedáva zmysel. Ak by ma navrhli vypovedať ako svedka v súdnom konaní v tejto kauze, mohlo to byť na prospech veci, pretože tá genéza, aké kauzy som robil ja, aké kauzy robili kolegovia na odbore ekonomickej kriminality a paralelne, ako sme ich robili my, tak na nich robil aj Ján Kuciak,“ povedal Žilinka s tým, že si vie predstaviť, že rozdelenie prípadov mohlo viesť k oslobodeniu údajných objednávateľov vraždy Kuciaka a Kušnírovej.

Podľa Žilinku je prípad podania návrhu na rozpustenie strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko a spôsob zastupovania štátu na Najvyššom súdu SR jedným veľkým zlyhaním predchádzajúceho vedenia generálnej prokuratúry. „Keď chcete vidieť učebnicový prípad zlyhania, odfláknutia práce, tak toto by mohol byť hodný príklad do učebníc,“ povedal Žilinka.