BRATISLAVA 12. júla (WebNoviny.sk) – Opozičné strany – Sloboda a Solidarita (SaS), hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) a Sme rodina – Boris Kollár v stredu podávajú podnet na Ústavný súd SR v súvislosti s novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý nazývajú aj Lex Raši.
Hlina chce, aby Most-Híd inicioval stiahnutie návrhu zákona o Ústave pamäti národa
Poslanci tvrdia, že novela, ktorú poslanci opätovne schválili aj po jej vetovaní prezidentom Andrejom Kiskom, je jednorazovým zneužitím moci. Ako dnes na tlačovej besede povedal poslanec za SaS Martin Klus, je zrejmé, že „zákonom Lex Raši poslanci znásilnili ústavu“.
Klus spolu s Petrou Krištúfkovou (Sme rodina) a poslancom Jozefom Viskupičom (OĽaNO) sa dnes zhodli na tom, že zákon obmedzuje možnosti stanovenia náhradných volieb.
„Novela zákona potláča princípy politických práv umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž nachádza svoje uplatnenie predovšetkým vo voľbách a je základným predpokladom a fungovania demokratického štátu,“ uviedol Klus.
Predĺženie mandátu podľa Viskupiča
Viskupič je rovnako presvedčený, že zákon je protiústavný. „Dáme si to potvrdiť ústavným súdom,“ povedal a dodal, že niektorí politici „špekulujú, ako si predĺžiť mandát“.
„A tu nabrali drzosť strany vládnej koalície a mandát si prerušili umelo a zároveň zebetónovali súbeh dvoch funkcií. Je to neoprávnené predĺženie si mandátu,“ povedal Viskupič, podľa ktorého ústavný súd musí vyrieknuť, že právo byť volený musí byť uplatnené hneď po tom, ako sa politik vzdá jednej funkcie pre inú verejnú funkciu.
Zákon je podľa opozície vágny a namierený pre konkrétne osoby. „Je zneužitá normotvorba na úzke záujmy. Nemali by sme obmedzovať pravidlá demokratickej súťaže. Voliči majú mať právo rozhodnúť, kto koho v pôvodnej funkcií nahradí,“ dodal Viskupič.
Podvod na voličoch podľa Krištúfkovej
Podľa poslankyne Krištúfkovej je zákon účelový a je podvodom na voličoch. Podľa nej pre tento zákon aj v prípade úmrtia starostu nebudú môcť byť vypísané náhradné voľby v období celého roka, a to od 1. novembra 2017 až do komunálnych volieb na jeseň 2018.
Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva prezident Andrej Kiska dvakrát nepodpísal. Podľa neho novela môže spôsobiť, že orgány samosprávy miest a obcí nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov.
Novelou sa obmedzuje možnosť vyhlásenia doplňujúcich volieb do orgánov samosprávy miest a obcí tak, že voľby by bolo možné vyhlásiť len do 31. októbra 2017, pričom riadne voľby sa majú uskutočniť až na jeseň 2018.
Orgány podľa Kisku nebudú pracovať správne
Ako prezident argumentoval pri prvom vetovaní novely, v prípade nadobudnutia jej účinnosti hrozí, že orgány samosprávy miest a obcí (starostovia obcí a mestských častí, primátori miest, obecné, miestne a mestské zastupiteľstvá) nebudú pracovať v kompletnom zložení aj takmer deväť mesiacov, čo je v rozpore s platnou a účinnou zákonnou úpravou.
Hlava štátu považuje takéto obmedzenie konania doplňujúcich volieb za neopodstatnené a za obmedzujúce výkon aktívneho volebného práva i pasívneho volebného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky. Preto navrhoval, aby zákonodarný orgán pri opätovnom prerokovaní vypustil príslušné ustanovenie zo schváleného zákona.
Podľa novely by sa posledné doplňujúce voľby mohli uskutočniť 15. augusta 2018. Riadne komunálne voľby by mali byť pritom začiatkom novembra 2018, teda necelé tri mesiace po doplňujúcich. Zmena zákona má teda zabezpečiť, aby doplňujúce voľby nezasahovali do prípravy riadnych komunálnych volieb v roku 2018.
