BRATISLAVA 4. októbra (WEBNOVINY) – Ústavné ohraničenie verejného dlhu na Slovensku naberá reálne kontúry. Experti všetkých parlamentných strán totiž v utorok predstavili prvý návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým sa má stanoviť dlhová brzda na úrovni 60 % s postupným znižovaním jej úrovne od roku 2018 o jeden percentuálny bod ročne až po hranicu 50 % hrubého domáceho produktu. Návrh predložili na mesačnú verejnú diskusiu. Aj keď zástupcovia parlamentných strán ešte pripúšťajú v návrhu zmeny, v zásade deklarujú pripravenosť ho v parlamente podporiť. Ak by sa tak stalo, účinný by mal byť od marca 2012.
Automatický sankčný mechanizmus
Návrh počíta aj s automatickým sankčným mechanizmom, ktorý sa má postupne spúšťať už od hranice 50 % hrubého domáceho produktu. Už pri tejto hranici by musel minister financií parlamentu vysvetľovať nárast dlhu a navrhnúť opatrenia na zmenu trendu. Pri úrovni 53 % výkonu ekonomiky by bola vláda nútená prijať balík opatrení na zníženie dlhu a tiež si zmraziť platy. Pri úrovni 55 % už by na rad prišlo automatické trojpercentné viazanie výdavkov a zmrazenie výdavkov v rozpočte na nasledujúci rok s výnimkou financovania eurofondov.
Pri dosiahnutí hranice 57 % hrubého domáceho produktu by bola vláda povinná predložiť vyrovnaný rozpočet a pri dosiahnutí dlhu na úrovni 60 % výkonu ekonomiky by musel kabinet požiadať Národnú radu SR o vyslovenie dôvery. Kľúčovým údajom pre potreby tohto zákona má byť pritom úroveň verejného dlhu, ktorú každý rok notifikuje európsky štatistický úrad Eurostat. V minulom roku slovenský verejný dlh stúpol z 35,4 % hrubého domáceho produktu na 41 % výkonu hospodárstva.
Podľa spoluautora návrhu Ľudovíta Ódora majú tieto opatrenia plniť predovšetkým odstrašujúcu úlohu a ideálne by bolo, keby sa dlh k sankčným hraniciam nikdy nedostal. „Dlhová brzda je v návrhu ústavného zákona preto, aby sa nepoužila. Má byť predovšetkým odstrašujúca,“ povedal pri utorňajšej prezentácii návrhu. Návrh však obsahuje aj tri výnimky, kedy by dočasne po dobu 36 mesiacov tieto hranice neplatili. A to v prípade veľkej recesie, nevyhnutnosti záchrany bankového sektora a veľkých živelných katastrofách.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti však počíta aj s ďalšími opatreniami, ktoré majú pomôcť skvalitniť a stransparentniť fiškálnu politiku na Slovensku. Jedným z nich je založenie tzv. Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Tá má fungovať ako nezávislý orgán financovaný z rozpočtu Národnej banky Slovenska a má podávať správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, o plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti, má vydávať stanoviská k fiškálnym dopadom legislatívnych návrhov a celkovo hodnotiť vývoj hospodárenia Slovenska z pohľadu verejných financií.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť by podľa návrhu mala mať troch členov, z ktorých jedného by mala nominovať vláda a trojpätinovou väčšinou by ho schvaľoval parlament. Ďalšieho by nominoval prezident a tretieho guvernér Národnej banky Slovenska, v oboch prípadoch by tieto nominácie musel potvrdiť opäť parlament. Malo by pritom ísť o odborníkov s viacročnou praxou v ekonomickej analytickej oblasti. Návrh pritom pripúšťa aj nomináciu odborníka zo zahraničia. Ústavným zákonom by sa mali okrem toho stanoviť aj povinnosti subjektov verejnej správy pri zverejňovaní informácií o hospodárení, čím sa má zvýšiť transparentnosť fiškálnej politiky na Slovensku. Zároveň sa má zaviesť sledovanie fiškálneho hospodárenia z pohľadu čistého bohatstva, čo by malo reálnejšie vykresliť dopady fiškálnej politiky verejnej správy.
Návrh však počíta aj s ďalšími dvoma oblasťami, pri ktorých zatiaľ medzi parlamentnými stranami nie je zhoda na tom, či by mali byť aj súčasťou ústavného zákona, alebo by mali ísť formou štandardných noriem. Prvou je zavedenie výdavkových limitov a druhou je zakotvenie rozpočtovej zodpovednosti samospráv. Napriek tomu, že väčšina parlamentných strán by najmä rozpočtovú zodpovednosť samospráv rada videla v ústavnom návrhu, zhodujú sa na tom, že je nevyhnutné o konkrétnom modeli s predstaviteľmi municipalít rokovať.
Návrh sa chystá podporiť aj Smer-SD
Aj keď jej podpredseda najsilnejšej opozičnej strany Peter Kažimír pripustil, že ešte budú v návrhu iniciovať niektoré zmeny, ide o normu, ktorá je na Slovensku nevyhnutná. „Hovoríme o zákone, ktorý by si zaslúžil podporu všetkých 150 členov parlamentu,“ konštatoval. Ako dodal, jeho strana bude chcieť ešte diskutovať najmä o skrytých dlhoch. Podľa Kažimíra by bolo totiž nesprávne, keby sa schválil ústavný mechanizmus, ktorý by síce motivoval k znižovaniu deficitu, ale na druhej strane by sa týmto spôsobom zvyšovali skryté dlhy v zdravotníctve, infraštruktúre a podobne.
Niektoré parlamentné strany však považujú návrh 60-percentného ohraničenia dlhu za príliš mäkký a prijali by aj prísnejšie nastavené pravidlá. Konkrétne požiadavky prezentuje napríklad Ján Mikolaj z SNS. Podľa neho by mal byť dlhový strop už od účinnosti zákona nastavený na 50 % hrubého domáceho produktu. Podobne sa vyjadril aj Ivan Švejna z Most-Híd. Spočiatku vyššia hranica dlhu je pritom v návrhu odôvodňovaná aktuálne nepredvídateľnou situáciou na svetových trhoch.