BANSKÁ BYSTRICA 30. októbra (Webnoviny.sk) – Na Námestí SNP v Banskej Bystrici sa v nedeľu popoludní zišlo takmer 70 účastníkov spomienkového stretnutia s podtitulom Metále (pre vrahov). Práve 30. októbra 1944 po potlačení Slovenského národného povstania vyznamenal Jozef Tiso na tomto námestí fašistických vojakov, ktorí sa podieľali aj na represáliách proti civilnému obyvateľstvu.
„Dnešný deň nemá byť výkrikom ani provokáciou, ale pripomenutím ozaj smutného okamihu v histórii Slovenska, keď najvyšší predstaviteľ vyznamenal vrahov mnohých občanov krajiny, ktorej bol prezidentom. Bol to dôsledok nepochopiteľného a zlého vývoja v našej krajine aj v Európe. To hlavné memento, ktoré by malo z nášho stretnutia zaznieť, je, že nesmieme mlčať pri stretnutí so zlom, nesmieme mu ustupovať hlavne vtedy, keď je ešte malé, lebo príde chvíľa, keď mlčíme už príliš veľa a už sa nedá nič iné robiť, len pietne spomínať na tisíce obetí, ktoré nemuseli byť,“ povedal v príhovore iniciátor podujatia Ján Mičovský, bývalý poslanec národnej rady a laureát ocenenia Biela vrana.
Osem aktivistov si symbolicky ľahlo na zem
„Táto známa udalosť je hrozivou ukážkou toho, k čomu vedie fašizmus. Dnes, keď sa nad Európou opäť zbiehajú hnedé mraky, sa treba brániť pred stratou historickej pamäte,“ uviedol ďalej Mičovský. Alena Sušilová z Bábkového divadla Na rázcestí potom prečítala zoznam 133 masových hrobov, v ktorých našli smrť predovšetkým civilní obyvatelia, medzi ktorými bolo 91 detí. Osem aktivistov si počas čítania ľahlo na zem, aby si symbolicky pripomenuli pamiatku obetí ležiacich v masových hroboch odhalených po celom Slovensku. Spomienkové stretnutie sa skončilo hymnami Slovenskej republiky a Európskej únie a minútou ticha.
Organizátorom stretnutia bola iniciatíva Nie v našom meste a Centrum komunitného organizovania v spolupráci s Múzeom SNP v Banskej Bystrici. Na mieste zhromaždenia zároveň nainštalovali panel s autentickými fotografiami Jozefa Tisa ako vyznamenáva nemeckých vojakov, názvami vypálených obcí, lokalít popráv, masových hrobov a počtom obetí. Pri paneli zahoreli na pamiatku obetí sviečky. Panel ostane na námestí do 20. novembra, do dňa, kedy nacisti vykonali najväčšiu zo série masových popráv v Kremničke pri Banskej Bystrici.
Najväčšiu časť obetí tvorili Židia
Masaker v Kremničke predstavuje sériu masových popráv, ktoré od 5. novembra 1944 do 17. marca 1945 uskutočnili nacisti v spolupráci so slovenskými Pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy. Po týchto vraždách bolo v masových hroboch nájdených celkovo 747 obetí, čo robí túto udalosť najväčším doloženým vojnovým zločinom spáchaným na území Slovenska. Najväčšiu časť obetí v Kremničke tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ktorých sa našlo v masových hroboch viac ako 450.
Okrem nich tu boli zavraždené desiatky slovenských civilistov podozrievaných z účasti v SNP, ako aj mnoho Rómov, povstaleckých vojakov, či partizánov, vrátane mnohých zahraničných, aj časť zostrelených príslušníkov anglických i amerických leteckých síl. Medzi obeťami bolo aj niekoľko významných osobností verejného života, ako napríklad literárna historička Alžbeta Göllnerová-Gwerková, či lekárka Alžbeta Ferencová, ktorá navyše bola počas popravy vo vysokom stupni tehotenstva. Smrť tu našla aj známa židovská protifašistická bojovníčka Chaviva Reiková. Počas nacistických represálií bolo na Slovensku vypálených 102 obcí.
