V bratislavskej Novej Cvernovke otvorili výstavu Loading: Love, ktorej cieľom je priblížiť, akým prekážkam v minulosti čelili muži, ktorí milovali mužov a ženy, ktoré ľúbili ženy. Prehliadku iniciuje divadlo Nomantinels, ktoré v rámci väčšieho medzinárodného projektu nadviazalo spoluprácu s organizáciami Post Bellum o.p.s. z Českej republiky a Háttér Society z Maďarska a Regional Info Center (RIC), Equal Rights Association for Western Balkans and Turkey zo Srbska.
Pútavá expozícia dokumentuje príbehy prvých ľudí v Československu a Maďarsku, ktorí sa rozhodli viesť etický zápas za ich dôstojnosť a právo na sebaurčenie a mapuje snahy o zrovnoprávnenie homosexuálnej a heterosexuálnej komunity v našom regióne od polovice 19. storočia.
Ľudia menšinovej orientácie sú vnímaní ako cudzí element
Po obsahovej stránke výstavu zostavila historička Jana Jablonická-Zezulová v spolupráci s maďarskou historičkou Judith Takács a s českým historikom Janom Seidlom. Vizuálne ju pripravil art direktor Eugen Korda ml.
„Ešte aj dnes sa stretávame s tým, že ľudia menšinovej orientácie sú v našej spoločnosti vnímaní ako cudzí element, ktorý v našich dejinách nemá svoje miesto,“ hovorí Jablonická-Zezulová. Ako dodáva, chcela v rámci výstavy priniesť oficiálny pohľad na to, ako sa spoločnosť pozerala na homosexualitu – na zákony, ktoré sa jej týkali, vydieranie a podobné záležitosti.
„V druhej línii som chcela hovoriť o tom, že tu boli aj ľudia, ktorí sa voči tomu postavili, že im to nebolo jedno a nechceli sa stotožniť s tým, že toto je norma a toto má byť takto, pretože je to zákon,“ uvádza historička.
Ani korona neodradila ľudí od návštevy Warholovho múzea. Hlásia rekordnú návštevnosť
Druhá časť expozície prináša konkrétne úvahy a výpovede ľudí priamo z homosexuálnej komunity. „Táto časť hovorí o tom, ako sa to týkalo ich samých, dozviete sa o vydieraní alebo nejakej liečbe, ktorá v určitých rokoch prebiehala a ako to bolo konkrétne, ale nie z úst policajtov, tých, ktorí niekoho vypočúvali, nejakého lekára či intelektuála, ale dozviete sa, ako to prežívali a pociťovali oni sami. Tu sa otvárajú úplne iné príbehy, príbehy konkrétnych živých bytostí,“ hovorí Jablonická-Zezulová.
Príbehy dokumentujú aj vo videách
Súčasťou výstavy je aj zostrih krátkych videí z rozhovorov s pamätníkmi, ktorí zažili dobu, keď boli ako homosexuáli perzekvovaní. Projekt zahŕňajúci výstavu nesie názov Removal of Queer Curtain a na jeho webstránke queermemory.eu chcú autori vytvoriť akúsi queer pamäť národa. Zbierajú teda výpovede pamätníkov a hľadajú ľudí, ktorí ešte stále žijú a dokážu vyrozprávať osobné príbehy o tom, ako to bolo s homosexualitou v rôznych obdobiach minulého storočia.
„Sú to veľmi zaujímaví ľudia, veľakrát sa z nich stali aktivisti alebo rečníci, ktorí sa snažili o zrovnoprávnenie homosexuálnej komunity a ich osobné výpovede na kameru sú omnoho silnejšie, než keď ich spíšeme do nejakého článku,“ približuje Korda ml.
Na stránke, ktorá bude spustená zhruba do mesiaca, si budú môcť záujemcovia a záujemkyne pozrieť výpovede pamätníkov v celej ich dĺžke.
Silný obrazový materiál
Okrem video zostrihov výstava ponúka aj silný obrazový materiál doplnený popiskami, približujúcimi snahy jednotlivcov o zrovnoprávnenie homosexuálnej menšiny a vysvetľujúcimi reštrikcie, ktorým museli gayi a lesby v kontexte jednotlivých režimov čeliť.
Ako blízko má k sebe umenie a morálka? Čo je dnes etické a čo nie? Festival Divadelná Nitra kladie otázky a hľadá odpovede
Fotografií zo stretnutí homosexuálov zo sledovanej doby sa však nezachovalo veľa. „Ľudia sa moc nefotili, lebo obrazový materiál bol usvedčujúci a keď bola homosexualita trestná, tak sa nechceli veľmi ukazovať, takže obrázkov homosexuálov je málo, no pracovali sme vo veľkej miere aj s novinovými výstrižkami,“ vysvetľuje Korda ml.
„Redaktori veľmi radi písali škandalizované články o tom, kto s kým v parku mal nejaký styk a podobne. Ľudí to veľmi zaujímalo, aj sa potom v hojnom počte hnali do súdnych siení na pojednávania v týchto veciach. Chceli si to vypočuť, lebo to bola v meste obrovská aféra,“ približuje Jablonická-Zezulová.
Stále o tom istom
Homosexuáli na zdôvodnenie svojich snáh používali od čias monarchie podľa Jablonickej-Zezulovej argumenty, ktorými sa obhajujú aj dnes. Odvolávali sa na ľudské práva, na to, že má byť zachovaná ich dôstojnosť, že homosexuálnym sa človek rodí a zostane takým a nedá sa to nijakým spôsobom liečiť, musí to dotyčný skrátka akceptovať. „Keby sme ich argumenty, aj keď je to 100 rokov dozadu, vytiahli a očistili o ten archaický jazyk, stále je to o tom istom,“ hovorí historička.
Imrich Matyáš, jediný známy slovenský člen Československej ligy pre sexuálnu reformu a prispievateľ do Hlasu sexuální menšiny, radil už v 20. rokoch minulého storočia homosexuálom a lesbám, aby sa spriatelili so svojím osudom a uznali sami pred sebou, že sú takí, akí sú.
Pôsobivá biografia hovorcu Charty 77, zážitková two men show o ekológii a stand-up comedy o etických dilemách v živote. Do Nitry mieria zahraničné inscenácie
„Toto formuloval ako prvú podmienku toho, aby mohli žiť šťastný život a keď si to pred sebou priznajú, tak môžu pokračovať, povedať to svojej rodine, svojmu okoliu, zasadzovať sa za seba. Dokonca vyzýval ľudí, aby sa nehanbili, aby o sebe hovorili, no nie v zmysle, že si to napíšu na chrbát, ale aby hrdo vystupovali a snažili sa do tej spoločnosti svojou prácou a aktivitami prispievať,“ uvádza Jablonická-Zezulová.
Už Matyáš sa snažil vtedajšiu spoločnosť, ktorá homosexuálov tvrdo trestala, presvedčiť o tom, že aj oni sú predsa „cenné zložky civilizácie“, ktoré prispievajú spoločnosti svojimi umeleckými dielami a ďalšou prácou a snažia sa, rovnako ako ostatní, žiť svoj život dôstojne. „To bolo priekopnícke. Dovtedy Biblia, cirkev alebo stará monarchia referovala na týchto ľudí ako na úchylných,“ konštatuje autorka výstavy.
Foto: Památník národního písemníctví, Praha
Nestrácať nádej
Napriek dlhoročnému úsiliu sa snahy aktivistov a aktivistiek v našej ani v okolitých krajinách nepodarilo dodnes presadiť v takej miere, aby mohli gayovia a lesby žiť plnohodnotný život vo všetkých jeho oblastiach. Iniciátori výstavy však nestrácajú nádej.
„Na Slovensku síce sú v medzníkoch spomenuté nejaké snahy o presadenie zákonov, ale zatiaľ neuspeli, v Čechách sa už prerokovával zákon o manželstve homosexuálov a tie rokovania sa zastavili, v Maďarsku v Orbánovom režime sa momentálne dejú veci, ktoré sú skôr o takom spätnom chode… No všetko sa dá obrátiť, len treba chcieť a konať,“ uzatvára Jablonická-Zezulová.
Historička povedie 23. septembra pre záujemcov a záujemkyne v Novej Cvernovke aj komentovanú prehliadku. Loading: Love v Bratislave potrvá do 15. októbra, potom sa presunie do Prahy, kde bude odprezentovaná na festivale Mezipatra a následne by mala, prihliadnuc na pandemickú situáciu, zamieriť i do Budapešti.