V stredajších predčasných parlamentných voľbách v Chorvátsku presvedčivo zvíťazila vládnuca konzervatívna Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkovića. Tá však bude potrebovať podporu iných strán, aby sa dokázala udržať pri moci.
HDZ vo voľbách stála proti aliancii centristických a ľavicových strán neformálne vedenej populistickým prezidentom Zoranom Milanovićom a jeho Sociálnodemokratickou stranou Chorvátska (SDP).
Formovanie novej parlamentnej väčšiny
Po sčítaní viac ako 90 % hlasovacích lístkov štátna volebná komisia uviedla, že HDZ získala 60 kresiel v 151-člennom parlamente. SDP má 42 kresiel. Krajne pravicové Hnutie za štátnosť sa umiestnilo na treťom mieste so 14 kreslami, čo z neho urobilo kľúčového hráča v rokovaniach o budúcej vláde.
Slováci nepovažujú EÚ za svoj vlastný priestor, hovorí Sermek k našej nízkej účasti v eurovoľbách (video)
„Od zajtrajšieho rána začneme formovať novú parlamentnú väčšinu, aby sme vytvorili našu tretiu vládu,“ povedal Plenković vo svojom víťaznom prejave. V parlamentných voľbách v Chorvátsku išlo o veľa.
Relatívna politická stabilita
Ak HDZ zostane pri moci, krajina si udrží relatívnu politickú stabilitu a bude pokračovať v prozápadnom kurze podpory Ukrajiny v boji proti Rusku. Úspech SDP by ju mohol nasmerovať k víťazstvu v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a v decembrových prezidentských voľbách.
Chorvátsky prezident Milanović nemôže kandidovať na post premiéra, rozhodol o tom ústavný súd
Otriaslo by to dlhou dominanciou HDZ v politike a potenciálne by otvorilo priestor pre silnejší proruský vplyv v krajine, podobne ako v Maďarsku a na Slovensku. HDZ má vo veľkej miere moc od získania nezávislosti Chorvátska od bývalej Juhoslávie v roku 1991. Krajina sa v roku 2013 stala členom Európskej únie a minulý rok vstúpila do eurozóny aj schengenského priestoru.