Estónska premiérka Kaja Kallasová tvrdí, že ak Ukrajina nevyhrá vojnu proti Rusku, bude to negatívny signál pre Pobaltie. Ako povedala v rozhovore pre spravodajskú televíziu BBC, ruský vodca Vladimir Putin obráti svoju pozornosť na Pobaltie a bude sa snažiť získať tamojšie krajiny vrátane Estónska späť pod kontrolu Moskvy.
Aby pomohla odvrátiť túto možnosť, estónska vláda naliala peniaze a zbrane do ukrajinského vojnového úsilia a darovala Kyjevu viac ako 1 % svojho HDP. „Keby to urobila každá krajina NATO, Ukrajina by vyhrala,“ povedala Kallasová.
Neexistuje žiaden plán B
Na otázku, aký je plán B v podaní Estónska, ak Ukrajina túto vojnu prehrá a ruská invázia nakoniec uspeje, odvetila: „Nemáme plán B na ruské víťazstvo, pretože potom by sme sa prestali zameriavať na plán A. Nemali by sme podľahnúť pesimizmu. Víťazstvo na Ukrajine nie je len o území. Ak Ukrajina vstúpi do NATO, aj keď bez nejakého územia, potom je to víťazstvo, pretože bude pod záštitou NATO.“
Viac o téme: Vojna na Ukrajine
Ruské rakety leteli až k Slovensku, v pohotovosti boli dokonca poľské a spojenecké lietadlá
Kaja Kallasová je kontroverzná postava. Nie je prvou národnou líderkou, ktorá je populárnejšia mimo svojej krajiny ako doma. Narodila sa ako sovietska občianka a jej matka a stará mama boli násilne deportované na Sibír. Teraz má 46 rokov a od roku 2021 je predsedníčkou vlády a patrí k najsilnejším hlasom v NATO, pokiaľ ide o otupenie ambícií Kremľa v Európe.
Zatiahnutie západu do konfliktu
To niektorých v Bielom dome vystrašilo, že riskuje zatiahnutie Západu do priameho konfliktu s Moskvou. Mnohí Estónci sú tiež menej spokojní so zvýšením daní, ktoré má pokryť príspevok Estónska k obrane Ukrajiny. Kallasová je však neoblomná a neúnavne poukazuje na existenčnú hrozbu zo strany agresívneho Ruska.
Šéfovia diplomacie vyzývajú Severnú Kóreu, aby prestala dodávať zbrane Rusku. Krajiny tieto tvrdenia však odmietajú
„Rusko chce v našich spoločnostiach zasiať strach,“ povedala Kallasová a poukázala na to, že „v mnohých častiach EÚ vidíme rôzne hybridné útoky“. „Hybridné útoky“ sú nepriateľské akcie, o ktorých existuje podozrenie, že ich vykonal protivník, akým je Rusko, no sú ťažko dokázateľné a škody môžu byť rozsiahle.
Bombové hrozby na školách
Príkladom toho boli záhadné explózie, ktoré vyhodili do vzduchu plynovody Nordstream, či nedávne rušenie GPS signálov, ktoré dočasne pozastavili lety v oblasti Baltského mora.
Estónska národná bezpečnostná služba zasa vo svojej najnovšej výročnej správe popisuje prípady z minulej jesene, aké sa nedávno udiali aj na Slovensku, keď stovkám škôl v Estónsku a ďalších pobaltských štátoch boli zaslané poslali e-maily s tvrdením, že v školských budovách boli umiestnené bomby.
„Takéto hrozby,“ uvádza sa v správe, „sú zamerané na vytváranie psychologického a emocionálneho napätia tým, že sa zameriavajú na najzraniteľnejšie osoby – ohrozujú bezpečnosť detí“.
