BRATISLAVA 21. apríla (WEBNOVINY) – Stavebná spoločnosť Váhostav – SK, a.s. (Váhostav), ktorá je v reštrukturalizácii, nezaplatila od roku 2009 svojim dodávateľom, ktorí sú teraz aj veriteľmi, pre finančné problémy faktúry v objeme 54,322 mil. eur.
Predstavuje to 5,81 % z celkovej sumy vystavených faktúr z obchodného styku v uvedenom období. Ako firma v utorok informovala, za posledných šesť rokov jej vystavili dodávatelia, ktorí sú aj veriteľmi, faktúry v celkovom objeme 934,699 mil. eur.
Váhostav si záväzky uvedomuje
„Uvedomujeme si výšku záväzkov, ktoré máme voči našim veriteľom. Preto chceme, aby spoločnosť fungovala ďalej a splácala záväzky tak, ako nám to počas reštrukturalizácie prikazuje zákon,“ povedal generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík.
Problémy s nezaplatenými faktúrami má v súčasnosti nezabezpečených 689 veriteľov, ktorým Váhostav dlhuje 104,7 mil. eur. V tom sú zahrnuté všetky nezabezpečené záväzky, teda aj faktúry štátom objednaných stavieb, ako aj zo stavieb, ktoré Váhostav staval pre súkromný sektor.
„Každá siedma stavebná firma na Slovensku prešla v posledných troch rokoch reštrukturalizáciou a od platnosti zákona od 1. januára 2006 využilo existujúci inštitút reštrukturalizácie viac ako 550 firiem,“ pripomenul hovorca Váhostavu Tomáš Halán. „Navyše, podľa odhadov sa aktuálne nachádza v tomto procese približne deväťdesiat firiem,“ dodal.
Vláda navrhla zmeny
Vláda chce prerušiť reštrukturalizáciu Váhostavu. Podmienky výberu správcov by sa mali zmeniť tak, aby ich už nevyberali firmy v reštrukturalizácii, a zároveň by sa mali posilniť práva nezabezpečených veriteľov vo veriteľských výboroch.
Tieto zmeny treba podľa premiéra Roberta Fica prijať predtým, ako sa uskutoční schôdza veriteľov Váhostavu, ktorá má rozhodnúť o reštrukturalizačnom pláne spoločnosti 30. apríla. Predĺženie reštrukturalizácie bude podľa Moravčíka pre spoločnosť likvidačné a môže napokon skončiť v konkurze.
Váhostav chce z dlhu voči nezabezpečeným dodávateľom vo výške 104,7 mil. eur zaplatiť iba 15,7 mil. eur, teda 15 % za päť rokov. Spoločnosť má všetkým veriteľom, vrátane bánk, splatiť spolu takmer 44 mil. eur, teda 32,30 % zo záväzkov 136 mil. eur, pričom bankám by mala pohľadávky zaplatiť v plnej výške.
Vláda po nátlaku opozície a médií navrhla zmeny v uspokojovaní veriteľov. Veritelia by po novom mali nárok na zaplatenie zvyšného objemu svojich pohľadávok do výšky 100 % aj po skončení reštrukturalizácie firiem. A to z ich budúcich ziskov alebo iných príjmov, čo však môže trvať roky.
Druhou a rýchlejšou možnosťou má byť, že štátna Slovenská záručná a rozvojová banka by mala odkupovať pohľadávky veriteľov za 50 % (pôvodne 40 %) ich hodnoty predbežne do konca tohto roka a následne si ich bude vymáhať od Váhostavu.
Šéf Váhostavu sa chystá na banky, firme hrozí likvidácia
Sieť vyzvala Juraja Širokého, aby predal časť majetku
Poslanci riešia Váhostav, NOVA vie, ako skasírovať Širokého
Ak reštrukturalizáciu predĺžia, Váhostavu hrozí likvidácia
Figeľ sa správa ako uplakaný chlapec, obul sa do neho Fico
Odvolanie Figeľa poruší zásady parlamentarizmu, tvrdí Šebej
SDKÚ: Fico roky nič nerobil, teraz chráni Širokého majetok
Dlhy musí živnostníkom splatiť Váhostav, apeluje Žitňanská
Odvolávanie Figeľa odložili, opozícia kričala, že chce robiť
Nebudeme visieť na šnúrkach gatí Figeľa, hovorí Fico
Časť veriteľov víta stopnutie reštrukturalizácie
Skupina nespokojných nezabezpečených veriteľov sa stotožňuje s návrhom vlády na pozastavenie reštrukturalizácie, teda škrtanie dlhov, stavebnej spoločnosti Váhostav – SK, a.s. (Váhostav). Reštrukturalizáciu firmy Juraja Širokého by podľa nich mala pozastaviť generálna prokuratúra nielen pre mnoho podozrivých okolností celej kauzy, ale najmä z dôvodu už podaných trestných oznámení.
„Vládou navrhovaný spôsob odškodnenia (veriteľov) – 50 % z pohľadávok ihneď, alebo 100 % postupne – považujeme stále za neprimeraný, a to z dôvodu, že dobrá ponuka je stále orientovaná nie na obeť, ale na dlžníka. Ten síce týmto návrhom už nezíska úsporu 85 svojich záväzkov, ale získa len 50 %, zatiaľ čo veriteľ o 50 % príde,“ informoval zástupca veriteľov Váhostavu Milan Blaho, konateľ firmy Remal Industries, s. r. o. v Banskej Bystrici.
Malí veritelia nesúhlasia s tvrdením premiéra Roberta Fica, že dôvodom reštrukturalizácie Váhostavu je tzv. politika lacných diaľnic za exministra dopravy Jána Figeľa (KDH). „Pokiaľ akýkoľvek podnikateľský subjekt zoberie zákazku za cenu a neskôr sa preukáže, že ju nakoniec nevie, alebo nie je schopný zrealizovať, tak je to len jeho a ničia iná zodpovednosť,“ uviedol Blaho. Takáto firma by podľa neho mala niesť aj plnú hmotnú zodpovednosť.
Žilinská firma využila aj žalobu
Prerušenie reštrukturalizácie Váhostavu inicioval Jozef Válek zo žilinskej firmy Energy Pro, s. r. o. Tá vlani ako prvá podala návrh na konkurz stavebnej firmy, ktorá sa mu vyhla vstupom do reštrukturalizácie. „Nech sa urobí audit. Budeme mať viacej informácií, aby sme vedeli riešiť situáciu,“ zdôvodňuje Válek s tým, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je zlý. Dôvodom pre zastavenie reštrukturalizácie Váhostavu podľa Váleka môže byť napríklad trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa, ktoré vedie Národná kriminálna agentúra.
Pre žilinskú firmu je to už piata skúsenosť s reštrukturalizáciou iných spoločností. Váhostav dlhuje Energy Pro peniaze za inštaláciu kúrenia v jeho závode v Dolnom Hričove. Išlo o investíciu Váhostavu, preto Energy Pro očakával, že peniaze bude mať. „Prácu sme ukončili v októbri 2012. Faktúra bola splatná v januári 2013. Využili sme všetky možné prostriedky, vrátane žaloby a návrhu na konkurz, ktorý bol neúspešný, lebo Váhostav išiel do reštrukturalizácie,“ priblížil Válek. Trpezliví boli dovtedy, kým išlo o ich vlastné prevádzkové náklady.
Válek si myslí, že ak predstavitelia Váhostavu v minulosti podpísali nereálne zákazky na stavbu diaľnic, mali si byť vedomí, čo bude nasledovať. „Ak nie sú schopní platiť, musia vysvetliť, prečo podpísali takú nízku cenu a ak sa v tom ukáže úmysel, tak nech sú za to stíhaní,“ povedal Válek. „Aj nás tlačia s cenami dole, vždy vieme, kde je miera nákladov, kedy ešte chceme a kedy už nemôžeme, aby sme zabezpečili chod firmy, dali zamestnancom platy a dokázali nakúpiť materiály,“ dodal.
