BRATISLAVA 24. októbra (WBN/PR) – Z minuloročných siedmich stúpol počet večerných škôl na číslo 22. Vyučuje sa už v šestnástich mestách a obciach po celom Slovensku.
Rusínčina vstáva z popola. Večerné školy rusínskeho jazyka vstúpili už do druhého ročníka. Na Slovensku ide pritom o výnimočný projekt. Dôvod? Tretia najväčšia národnostná menšina v tejto krajine, Rusíni, nemajú – okrem niekoľkých malotriedok – štandardné rusínske školstvo. Večerné školy ho v podstate suplujú.
Začnime štatistikou. Vaše Občianske združenie Kolysočka – Kolíska iniciovalo založenie Večernej školy rusínskeho jazyka. Koľko takýchto škôl a tried máte v tomto roku, keď beží už druhá etapa projektu, a koľko ich bolo v prvej etape v roku 2013?
V prvej fáze v roku 2013 sme otvorili sedem večerných škôl a v tomto roku je ich už dvadsaťdva. Tried je však viac – dvadsaťpäť, pretože na niektorých školách máme aj po dve triedy.
Po formálnej stránke sa to podobá na krúžky alebo kurzy?
Nie sú to krúžky, ani kurzy. Učíme naše deti rusínsky jazyk regulárne počas školského roka takmer desať mesiacov, takže sú to školy. A večerné sú preto, lebo výučba prebieha po škole alebo aj mimo školy, napríklad v Prešove, Bratislave a v Oľšavici.
Na rastúci záujem po prvej fáze projektu ste v tomto roku zareagovali otvorením nových škôl na nových miestach. Nakoľko je záujem na týchto miestach stabilný, aby sa triedy udržali?
Počet tried sa dosť mení – vychádza to z ústredného problému našich večerných škôl, a tým je kopírovanie školského roka, zatiaľ čo projekt Úradu vlády sa plánuje na kalendárny rok.
Naplánovať takto fungovanie projektu musí byť veľmi náročné. Ako to vyzerá v praxi?
Teraz v septembri sa napríklad vytvárali úplne nové triedy s novými žiakmi, pretože niekde odišli deviataci, inde štvrtáci… Nikto však nechce počúvať, že robiť projekt na večerné školy – zdôrazňujem školy – rusínskeho jazyka na kalendárny rok je nezmysel. Ale my sme aj tak vďační za túto podporu, lebo deti, ktoré sa zapoja hoci len nakrátko, naučíme aspoň písmená azbuky. Prehĺbiť však samotné vedomosti o našom rodnom jazyku je možné iba dlhodobou a pravidelnou výučbou.
Ktoré mestá a obce tvoria sieť vašich večerných škôl?
Spomínaných dvadsaťdva škôl sa nachádza v Snine, Pčolinom, Uliči, Klenovej, vo Svidníku, v Medzilaborciach, Radvani nad Laborcom, Čabinách, Kamienke, Gerlachove, Bajerovciach, Šarišskom Štiavniku, Oľšavici, Humennom, ale aj v Prešove a Bratislave. Proces kreovania nových tried stále pokračuje. V júni 2014 sme ukončili prvý cyklus, keď sme na siedmich školách začínali od septembra 2013. Na niektorých z týchto škôl sme však nadviazali na prvý cyklus hneď v apríli, keďže sme sa už v marci dozvedeli, že projekt prešiel. No aj tam sa deti menia. Od septembra 2014 nechodia do našej školy všetky deti, ktoré do nej chodili od apríla do júna 2014, čo je škoda. Mnohé totiž uprednostňujú práve iné krúžky. Aj ony chápali učenie rusínskeho jazyka ako krúžok, a nie ako svoju regulárnu školskú aktivitu. A to je ten kameň úrazu.
Projekt plne financuje Úrad vlády z programu Kultúra národnostných menšín. Ide o jeden projekt?
Na tento rok sme si podali päť projektov, z ktorých boli štyri úspešné. Zaviedol sa však nový systém – dotácia sa dáva na jednu žiadosť, pričom my máme v jednej žiadosti zahrnuté až štyri projekty. Inak – celý projekt je aj na internete.
Čo sa platí zo získaných financií?
Platíme najmä 23 učiteliek, jedného metodika rusínskeho jazyka, ktorý ich školí, ale aj iné. Rusínska komisia pri Úrade vlády však v rámci tohto projektu napríklad zamietla odmenu mne ako autorke a koordinátorke projektu, v ktorom pracujem so všetkými učiteľkami, hľadám ďalšie, dohováram veci so starostami a primátormi, aby sme tam mohli učiť. Pritom som aj ekonómka projektu, ktorá musí vystaviť 23 zmlúv, vyplácať odmeny a honoráre… Kvôli tomu sa nemôžem venovať hľadaniu škôl a učiteľov ochotných učiť rusínsky jazyk na celom severovýchode Slovenska, ako by som si predstavovala.
Táňa Rundesová
Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
Viac na: www.cemerica.sk