Vedci majú ďalšie indície, že sa na kométe nachádza uhlík

BRATISLAVA 27. novembra (WEBNOVINY) – Na kométe 67P/Churyumov-Gerasimenko sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzajú komplexné uhlíkové zlúčeniny. Vyplýva to z údajov, ktoré z kométy poslal modul Philae pred tým, než sa mu vybili batérie a prepol sa do hibernačného režimu.

Laboratórium majú na starosti britskí vedci

Údaje o uhlíkových zlúčeninách pochádzajú z prístroja Ptolemy slúžiaceho ako miniatúrne laboratórium, ktorého obsluhu majú na starosti britskí vedci na čele s Ianom Wrightom. Tieto výsledky sa zhodujú so skoršími údajmi iného z prístrojov, ktorý taktiež zistil prítomnosť organických molekúl na kométe. Toto zistenie podporuje teóriu, že základné chemické prvky nevyhnutné pre vznik života sa mohli dostať na Zem práve prostredníctvom komét.

Ptolemy získal veľké množstvo údajov ešte počas letu, keď bol Philae stále súčasťou sondy Rosetta. Prístroj vtedy analyzoval plyny tvoriace chvost kométy, pričom zistil, že ich zloženie sa menilo, ako sa sonda približovala ku kométe. Prístroj potom zbieral údaje aj z prachového oblaku, ktorý vytvoril Philae po pristátí.

Vedci nakoniec tesne pred tým, než sa modulu vybili batérie, nechali zohriať zozbierané prachové častice na 200 stupňov Celzia a analyzovali plyny, ktoré z nich unikali. Wright pre BBC uviedol, že tento experiment sa podaril a jeho výsledky by mohli pomôcť k presnejšiu určeniu chemického zloženia kométy. To by zas následne mohlo poskytnúť odborníkom nové informácie o procesoch v raných štádiách Slnečnej sústavy, keď sa planéty ešte iba formovali.

Modul Philae vypustila na kométu sonda Rosetta

Modul Philae vypustila na kométu 67P/Churyumov-Gerasimenko spomínaná sonda Rosetta v stredu 12. novembra 9:35 SEČ. Modul pristál približne o sedem hodín neskôr, čím sa stal prvým človekom vyrobeným strojom na kométe. Pri pristátí sa mu však nepodarilo vystreliť úchytné zariadenia podobné harpúne a preto sa odrazil.

Na povrch kométy po druhý raz dosadol až o hodinu a 50 minút neskôr, potom sa odrazil ešte raz a po siedmich minútach pristál po tretí raz. Funkčný bol však iba niekoľko dní, keďže sa nachádza v tieni okraja krátera, a jeho hlavná batéria sa preto nemôže dostatočne nabíjať solárnou energiou. Po vybití batérie sa prepol do hibernačného režimu. Z neho by sa mohol prebrať o niekoľko týždňov, keď sa kométa priblíži viac k Slnku.

Sondu Rosetta vypustila Európska vesmírna agentúra (ESA) do vesmíru 2. marca 2004, pričom cestou ku kométe absolvovala aj prelety okolo planétok 2867 Šteins (september 2008) a 21 Lutetia (júl 2010). V júni 2011 ju potom technici z ESA uviedli do hibernácie, aby znížili spotrebu jej energie. Z hibernácie sa prebrala tento rok v januári, od polovice marca až do konca apríla potom vedci postupne zapli jednotlivé prístroje a v máji sonda naštartovala svoje motory a začala sa približovať ku kométe. Na obežnú dráhu kométy vzdialenej od Zeme 509 miliónov kilometrov sa dostala 6. augusta.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.