BRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY) – Vedci vyvinuli nový plastický povrch, ktorý prekonáva mnohé ťažkosti súvisiace s pestovaním dospelých kmeňových buniek. Bežne používané povrchy sa ukázali ako veľmi obmedzené pre pestovanie veľkého množstva buniek so zachovaním ich žiadaných vlastností. Teraz však svitla nádej, že by spomínaný objav mohol viesť k vyvinutiu postupov pre pestovanie kostného a iného tkaniva, ako aj pre liečbu artritídy. Štúdiu uskutočnili výskumníci z univerzít v britských mestách Glasgow a Southampton a publikoval ju magazín Nature Materials. Nový povrch vedci vytvorili procesom podobným výrobe Blu-ray. Nachádzajú sa v ňom drobné dierky, ktoré podľa nich umožňujú bunkám oveľa efektívnejšie rásť a rozširovať sa až na bunky využiteľné pri liečbe.
V súčasnosti vedci používajú proces, pri ktorom pacientovi odoberú dospelé kmeňové bunky a následne ich pestujú v laboratóriu v snahe zvýšiť ich množstvo do tej miery, aby mohli začať proces bunkovej regenerácie. V tomto štádiu ich môžu vrátiť späť do tela pacienta. Proces pestovania je však zložitý, pretože pri bežne používanom povrchu, na ktorom sa kmeňové bunky vyvíjajú a rastú, nie vždy dochádza k vytváraniu nových kmeňových buniek, ale iba k vytváraniu buniek, ktoré sa pre liečbu nedajú použiť. Expanziu kmeňových buniek by bolo možné zintenzívniť ich ponorením do chemického roztoku, ale podľa vedcov je táto metóda veľmi obmedzená. Ostatný výskum v tejto oblasti viedli Matthew Dalby z University of Glasgow a Nikolaj Gadegaard a Richard Oreffo z University of Southampton.
„Tento nový ‚nano-štruktúrovaný‘ povrch je možné použiť na veľmi efektívne pestovanie mezenchymálnych kmeňových buniek odobratých zo zdrojov, ako napríklad kostná dreň. Tie potom možno použiť v
muskuloskeletálnych, ortopedických a spojovacích tkanivách,“ uviedol Dalby. Ako dodal, ak tento istý proces bude možné použiť na pestovanie aj ďalších typov kmeňových buniek, pričom takýto výskum už v laboratóriách robia, táto technológia môže viesť k pestovaniu kmeňových buniek vo veľkom. To by mohlo umožniť vyvinutie širokého rozsahu liečebných postupov pre množstvo bežných chorôb, ako cukrovka, artritída, Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Podľa jeho kolegu Oreffa by mohli mať výsledky tohto výskumu, ktorý financovali Biotechnology and Biological Sciences Research Council a University of Glasgow, v budúcnosti veľmi veľký význam najmä pre pacientov s artritídou a ďalšími muskuloskeletálnymi ochoreniami.
Informácie pochádzajú z webstránky bbc.co.uk.