Klimatická zmena nie je niečo, čo nám hrozí, ale už teraz ju zažívame. „To je jasné, bez diskusie,“ potvrdil RNDr. Pavol Nejedlík, CSc., vedúci Geofyzikálneho odboru a vedúci Oddelenia fyziky atmosféry z Ústavu vied o Zemi na Slovenskej akadémii vied (SAV).
Ešte v roku 2005 sa aj medzi vedcami ozývali skeptické názory, ale dnes už každý akceptuje fakt, že klimatická zmena tu je. Nespochybniteľným dôkazom je meranie teploty. Teplota vzduchu sa na Slovensku meria rádovo na 100 miestach a vo svete na niekoľko desiatok tisíc miestach. „Stále to rastie. Tu nezáleží na tom, že nameriate nejaký extrém, ale priemerná teplota každým rokom rastie,“ hovorí. K výraznému prelomu v postoji ku zmene klímy prišlo medzi rokmi 2005 a 2010.
AKÝ VPLYV MÁ NA OTEPĽOVANIE ČLOVEK?
Podľa The Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC) – medzinárodného panelu vedcov, ktorí hodnotia zmenu klímy a cyklicky vydávajú správy, je dnes už isté, že človek k zmene klímy prispieva.
Planéta sa otepľuje v dôsledku zosilňujúceho sa skleníkového efektu. Niektoré plyny vytvárajú v atmosfére vrstvu, ktorá bráni vyžarovaniu tepla zo zemského povrchu do vesmíru. Tento „obal“ je kľúčový pre existenciu života na Zemi. Ale ak sa koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére príliš zvýši, planéta sa začne prehrievať. Najdôležitejším skleníkovým plynom je momentálne oxid uhličitý (CO2), ktorý vzniká pri spaľovacích procesoch. CO2 ale v oveľa väčšej miere produkujú bežné prírodné procesy, ako je napríklad dýchanie či rozklad odumretých organizmov. Príroda vyprodukuje okolo 770 giga ton CO2 ročne, ale o niečo viac – 775 až 790 giga ton je schopná pohltiť.
Ľudské aktivity k tomu ale pridávajú 25 až 30 giga ton CO2 ročne. Zdá sa, že to nie je veľa, ale keď to spočítame napríklad za 100 rokov je to okolo 1500 giga ton, ktoré už príroda nedokáže vstrebať a tým pádom to ostáva v atmosfére. Od začiatku priemyselnej revolúcie ľudská produkcia skleníkových plynov vzrástla o 50% a stále rastie.
Najväčšími prispievateľmi k „zhrubnutiu“ skleníka sú vyspelé krajiny, ktoré majú zároveň najväčší priestor na zníženie produkcie. Bežné životné potreby ich obyvateľov, či už sa týkajú bývania, dopravy, výživy sú totiž v zásade uspokojené alebo až „preuspokojené.“
Na druhej strane krajiny tretieho sveta kde veľa ľudí žije na ulici, pomaly bohatnú a bude sa v nich jednoducho stavať. Je nemožné očakávať že ľudia, ostanú na ulici, ak si budú môcť dovoliť niečo iné. Pritom až 20% rôznych exhalátov ktoré vstupujú do atmosféry zvniká pri produkcii stavebných materiálov.
KATASTROFA SKRYTÁ V METÁNE
Metán je z hľadiska skleníkového efektu mnohonásobne účinnejší plyn ako CO2. K jeho produkcii človek prispieva napríklad priemyselnou živočíšnou výrobou. Najmä chovom hovädzieho dobytka, ktorý okrem metánu produkuje aj vyššie spomínané CO2. Aj preto sa čoraz viac hovorí o zmene stravovania ľudstva. „Prejedáme sa k vlastnej záhube,“ takto zneli pred pár mesiacmi titulky viacerých médií.
„Čo sa týka metánu, hrozia tu dve vážne až katastrofické situácie. Jednu z nich človek v podstate nevie ovplyvniť – veľké množstvá metánu sú uväznené pod morským dnom. Keby sa tieto množstvá metánu v prípade nejakych seizmických pohybov uvoľnili, mohlo by to ovplyvniť chemickú štruktúru atmosféry,“ hovorí Nejedlík.
„Akútny problém v súvislosti s metánom je topenie permafrostu na Sibíri a na Aljaške. Tam sú pod povrchom zeme tiež uložené veľké množstvá metánu. Toto keď rozmrzne a ono to už rozmŕza, tak to bude veľký problém,“ varuje vedec.
Klimatickú zmenu prirovnáva k rakovine. „Teraz nebolí, alebo bolí len málo a zase prestane. Ale ono to narastá a môže to výrazne, veľmi výrazne udrieť,“ hovorí.
V dôsledku topenia permafrostu totiž nastáva reťazová reakcia. Uvoľnený metán, spôsobí ďalšie zvyšovanie teploty a následné topenie ďalších vrstiev „večne zamrznutej pôdy“, ako nazývali permafrost staršie učebnice zemepisu. A teda uvoľňovaniu ďalšieho metánu do atmosféry.
ČO ZNAMENÁ OTEPLENIE O 2 AŽ 4 STUPNE?
Stabilná globálna teplota znamená pomerne stabilné počasie. Je rozdiel medzi oteplením o 1°C v priebehu dňa a globálnym oteplením priemernej teploty o 1°C. „Keď sa zvýši teplota človeka z 37°C na 38°C, je to bezvýznamné?“ pýta sa ekológ a vedec v oblasti klimatológie Alexander Ač. Takýto človek je chorý a nevládny, podobne je na tom príroda.
Keď sa v minulosti zvýšila globálna teplota o 1 °C, hladina oceánov stúpla o 20 metrov. „Jeden stupeň tiež znamená rozsudok smrti pre mnohé druhy koralov, ktoré nemajú čas prispôsobiť sa rýchlemu rastu teploty oceánov,“ hovorí Ač. Tiež upozorňuje, že ochorenia, ktoré boli v minulosti pre zvieratá ľahko zvládateľné, môžu nadobudnúť charakter likvidačných epidémií, pretože extrémne počasie oslabuje imunitu zvierat a zosilňuje niektoré nepriaznivé vplyvy (napr. premnoženie parazitov, nedostatok vody, potravy a podobne). Oteplenie planéty ohrozuje existenciu tisícov až desaťtisícov druhov.
Ač poukazuje aj na ekosystémy na súši – lesy nestíhajú vhodne reagovať na zmenu podnebia, a mnohé druhy, pričom sa zďaleka nehovoríme len o smrekových monokultúrach u nás, začínajú vysychať.
Viacerí odborníci varujú, že treba konať ihneď. Do roku 2100 má teplota na planéte pri súčasnom spôsobe ľudského života vrásť o minimálne 2 stupne až 4 °C. Podľa Nejedlíka to môže byť dokonca ešte viac. Takéto oteplenie by už fungovanie súčasnej formy života na Zemi už významne zmenilo.
Za „bezpečnú“ hranicu, ktorá by ešte nespôsobila tak závažné škody, sa považuje oteplenie len o 1,5 stupňa. To je to, čo sa EÚ snaží dosiahnuť prísnou reguláciou CO2 a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu – teda produkovať len toľko emisií, koľko príroda ešte dokáže pohltiť.
Oteplenie krajiny o 2 až 4 °C „v praxi znamená presun teplotných pomerov Podunajskej nížiny na Liptov. Je vysoko pravdepodobné, že negatívne ovplyvnia vodnú bilanciu, biologické výroby ako sú poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo, zvýšia ohrozenie biodiverzity a rovnako ohrozenie ľudského zdravia,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav na svojej stránke.
Príroda funguje ako systém, ak poškodíme jednu súčiastku, spustí sa reťazová reakcia. Treba si uvedomiť, že tieto veci majú dlhú zotrvačnosť. „Aj keby sme hneď teraz zastavili produkciu skleníkových plynov na nulu (čo sa nestane), teplota bude ešte niekoľko desaťročí narastať. Samozrejme nie tak dramaticky, ako keď tomu budeme pridávať, ale bude dlho trvať, kým nastane nejaká rovnováha,“ vysvetľuje Nejedlík.
ČÍM ČLOVEK NAJVIAC OTEPĽUJE ATMOSFÉRU?
Ako vysvetľuje Ač, z pohľadu klimatickej zmeny je jednoznačne najviac škodlivé spaľovanie uhlia, potom ropy, a nakoniec zemného plynu. Ak by sme to brali z pohľadu stravy, tak v tomto smere vychádza najhoršie hovädzie mäso a po ňom nasleduje konzumácia bravčového mäsa.
Ak to hodnotíme z pohľadu dopravy, tak jednoznačne vyhráva letecká doprava a celkovo turistický priemysel najmä do vzdialených destinácií. Z pohľadu osobnej automobilovej dopravy sú to samozrejme veľké autá s veľkou spotrebou. No a z pohľadu bývania sú to veľké, zle zateplené domy. V princípe platí, že ľudia s vyšším príjmom majú aj úmerne vyššiu uhlíkovú alebo ekologickú stopu.